Podľa najnovšieho reprezentatívneho prieskumu IVO s podporou Nadácie ESET, väčšina Slovákov nemá problém rozpoznať jednu z najčastejších manipulatívnych techník na internete tzv. clickbait. Reálny test na reprezentatívnej výberovej vzorke 1 038 dospelých respondentov ukázal, že clickbait, teda senzačný či zavádzajúci titulok, dokáže správne identifikovať približne 70 % populácie.
Konkrétny test pozostával z posudzovania štyroch fiktívnych titulkov, z ktorých dva vykazovali typické znaky clickbaitu a zvyšné dva boli neutrálne, teda vecné. Titulok „Pozrite, akú šialenú vec urobil známy herec!" označilo správne – teda za clickbait – 70 % respondentov. Rovnako aj druhý titulok „Tento jednoduchý trik zlepší vaše zdravie bez liekov", označilo za clickbait 69 % respondentov. Naopak pri vecných titulkoch „Ministerstvo hospodárstva predstavilo plán obnovy“ a „Európska únia prijala novú smernicu o biopalivách“, 65 % resp. 68 % opýtaných správne usúdilo, že v tomto prípade o clickbait nejde.
Ako dôležitá zložka v mediálnom správaní sa ukázala aj odolnosť významnej časti obyvateľstva voči takýmto praktikám. Polovica opýtaných (50 %) totiž tvrdí, že ak má nejaký článok alebo príspevok senzačný titulok, sú nemu skeptickejší. Pomerne zodpovedný je tiež prístup v zdieľaní. Takmer dve tretiny (62 %) respondentov si pred zdieľaním článku alebo príspevku iným ľuďom najskôr prečítajú celý text, nielen titulok.
„Hoci výsledky naznačujú relatívne dobrú mediálnu orientáciu, stále zostáva približne 30 % populácie, ktorá buď nevie clickbait určiť, alebo ho považuje za seriózny nadpis, čo vytvára priestor pre šírenie dezinformácií a emocionálnu manipuláciu. Výsledky prieskumu tiež potvrdzujú, že schopnosť ľudí odhaliť senzačný či zavádzajúci titulok, nie je v spoločnosti rozložená rovnomerne. Zatiaľ čo mladí ľudia a vzdelanostné elity sú voči tomuto typu manipulácie vysoko odolní, menej vzdelaní, sociálne slabšie vrstvy či menej intenzívni používatelia internetu sú voči clickbaitom zraniteľnejší, čo koreluje s ich celkovo nižšou úrovňou mediálnej gramotnosti“, hovorí autor výskumu a analytik IVO Marián Velšic.
Z ďalších zistení vyberáme:
- Mladá generácia (18 – 24-roční) a študenti vykazujú v tomto teste najvyššiu úspešnosť. Študenti správne identifikovali clickbait o hercovi v 85 % prípadov a o zdraví až v 90 %. To potvrdzuje, že „digitálni domorodci“ majú mechanizmy tvorby obsahu na sociálnych sieťach vžité najlepšie.
- Seniori (65+ rokov) sú v identifikácii slabší (65 %), pričom majú tendenciu častejšie váhať alebo clickbait vôbec nepoznať.
- Vzdelanie je najsilnejším prediktorom úspešnosti. Vysokoškolsky vzdelaní ľudia dosiahli v identifikácii úroveň 82 %, zatiaľ čo u ľudí so základným vzdelaním úspešnosť klesá na 65 %. Tento významný rozdiel ukazuje, že kritická analýza textu priamo súvisí s celkovou úrovňou vzdelania.
- Manažéri a tvoriví pracovníci (84 %) spolu s ľuďmi s príjmom ich domácností nad 2 601 € (78 %) tvoria špičku v úspešnosti testu.
- Naopak, skupiny s nižším socioekonomickým statusom (respondenti s príjmom domácnosti do 1 000 €/mes., a nezamestnaní) vykazujú signifikantne nižšiu citlivosť na clickbait (nezamestnaní len 58 %).
- Respondenti, ktorí využívajú internet intenzívne, sú úspešnejší (71 %) v porovnaní s tými, ktorí ho využívajú menej intenzívne (len 49 % správne identifikovalo clickbait). Skúsenosť s digitálnym prostredím tak pôsobí ako prirodzený tréningový mechanizmus.
Metodologické údaje prieskumu:
Dátum zberu údajov: apríl 2026
Výskumná metóda: reprezentatívny kvantitatívny prieskum
Veľkosť vzorky: 1 038 respondentov starších ako 18 rokov
Výberové znaky: pohlavie, vek, vzdelanie, národnosť, veľkosť sídla, kraje SR
Metodika zberu dát: CAWI (on line panel) a CAPI (osobné dopytovanie)
Projekt Mediálna gramotnosť na Slovensku vznikol vďaka podpore v rámci programu dlhodobého partnerstva s Nadáciou ESET.
