Inštitút pre verejné otázky v Bratislave predstavuje výsledky svojho výskumného projektu Mediálna gramotnosť na Slovensku, ktorý vznikol vďaka podpore v rámci programu dlhodobého partnerstva s Nadáciou ESET.
Analýza mediálnej gramotnosti v slovenskom kontexte vyžaduje viacrozmerný prístup, ktorý presahuje rámec prostého ovládania digitálnych nástrojov. Mediálna gramotnosť a mediálne správanie ľudí v online priestore sú kľúčové témy 21. storočia, pretože digitálna komunikácia formuje spôsob, akým vnímame svet, prijímame rozhodnutia a zapájame sa do spoločenského života. Skúmanie týchto javov prináša praktické poznatky, ktoré pomáhajú chrániť verejný záujem, posilniť demokratické procesy a zlepšiť kvalitu života jednotlivcov i komunít. Podľa európskych smerníc a národných legislatívnych rámcov zahŕňa predovšetkým schopnosť kritického myslenia, posudzovanie komplexných skutočností a rozpoznávanie rozdielu medzi faktom a názorom. Preto bolo primárnym cieľom nášho výskumu zmapovať jej štyri kľúčové dimenzie:
- mediálne návyky,
- sebahodnotenie,
- analytické schopnosti,
- praktické verifikačné zručnosti dospelej populácie.
Výsledkom projektu je komplexná výskumná správa, ktorá ponúka analýzu údajov získaných z celoslovenského prieskumu na reprezentaívnej výberovej vzorke 1 038 respondentov z apríla 2026.
Kľúčové zistenia
Takmer polovica dospelej populácie (46 %) dosahuje nízku úroveň mediálnej gramotnosti, teda schopnosti kriticky pristupovať k mediálnym obsahom, rozumieť im a vedome ich vyhodnocovať. Ďalších 48 % obyvateľstva možno považovať za stredne mediálne gramotných. Naopak, vysoká mediálna gramotnosť bola zistená iba u 6 % populácie.
Mediálna gramotnosť na Slovensku je všeobecne charakterizovaná vysokou mierou pasivity. Hoci respondenti vedia napr. identifikovať manipulatívny titulok (70 %), vybrať hodnoverný zdroj informácie (50 %) a v oblasti informačných zdrojov vysoko dôverujú vedeckým a odborným autoritám (71 %), v praktickom živote si pravdivosť informácií systematicky overuje iba 37 % z nich. Väčšina (46 %) si overuje pravdivosť informácie len „reaktívne“ – teda len vtedy, ak už má konkrétne podozrenie, a nie ako súčasť bežného mediálneho návyku. Naopak, až 27 % respondentov priznáva, že si ju neoveruje nikdy, čo v kombinácii s 46 percentami tých, ktorí tak robia len občas, vytvára široký priestor pre pôsobenie dezinformačných kampaní. Najbežnejším mechanizmom takejto verifikácie je pritom vzájomné porovnávanie príspevkov/článkov na tú istú tému (51 %) alebo spoliehanie sa na sociálne overovanie – cez priateľov či rodinu (33 %).
Len marginálna časť populácie disponuje tzv. investigatívnym balíkom, ako je napr. aktívne vyhľadávanie primárnych zdrojov (32 %), overovanie autora/zdroja a dátumu publikovania (23% – 27%), využívanie umelej inteligencie (18 %), špecializovaných nástrojov ako Google Images, InVID (11 %) alebo fact-checkingových služieb (6 %).
„Varovným signálom je zistenie, že každý druhý človek na Slovensku vykazuje kritický deficit overovacích kompetencií. Ten sa prejavuje pasívnym prijímaním informácií, subjektívnym pocitom zbytočnosti a nezáujmom, náchylnosťou na tzv. echo-komory – situácie kedy človek nekriticky preberá informácie od názorovo blízkych osôb. To predstavuje hrozbu pre celkovú odolnosť spoločnosti voči šíreniu dezinformácií a manipulácii verejnej mienky“, hovorí autor výskumu a analytik IVO Marián Velšic.
Výsledky výskumu ďalej potvrdzujú, že úroveň mediálnej gramotnosti na Slovensku kopíruje najvýznamnejšie sociodemografické a socioekonomické línie štiepenia v spoločnosti. Najmä kognitívne zraniteľná časť obyvateľstva ako seniori, sociálne izolovaní jednotlivci, ľudia s nízkym príjmom a nízkym vzdelaním, zostáva úplne bezbranná voči dezinformáciám a manipulatívnym technikám.
„Prieskumné dáta ponúkajú zaujímavý pohľad pri porovnaní mladšej generácie s vysokou úrovňou mediálnej gramotnosti so staršou, pri ktorej je, naopak, úroveň nízka. Obe generácie spája rovnaké slabé miesto - vo vysokej miere overujú informácie cez priateľov a rodinu (41 % u najmladších, 44 % u seniorov). Mladí ľudia však majú sociálne overovanie ako jednu z viacerých vrstiev, kým seniori sa naň musia často spoliehať ako na jedinú aktívnu stratégiu, a preto sú napriek dobrému úmyslu výrazne zraniteľnejší,“ dopĺňa Peter Ohrajter, riaditeľ pre marketing a korporátnu komunikáciu ESET Slovensko.
Je preto nevyhnutné: • implementovať komplexné systémové opatrenia namiesto neadresných plošných kampaní a dizajnovať edukačné aktivity šité na mieru konkrétnym sociálnym skupinám • vyvinúť maximálny tlak na poskytovateľov online platforiem a sociálnych sietí v zavádzaní verifikačných nástrojov • integrovať AI gramotnosť do vzdelávacieho systému pre mladú generáciu • odpolitizovať mediálnu komunikáciu – fakty musia byť komunikované cez prizmu vedy, nie politiky.
Podrobnejšie informácie o zisteniach projektu ponúkame v samostatných dokumentoch:
Mediálna gramotnosť na Slovensku – výskumná správa
Takmer polovica Slovákov má nízku mediálnu gramotnosť – tlačová správa
Nadácia ESET dlhodobo prispieva k rozvoju Slovenska podporou vedy, výskumu, technológií, vzdelávania a občianskej spoločnosti. Pomáha komunitám a organizáciám lepšie reagovať na výzvy dnešnej doby a rozvíjať ich potenciál – v súlade s hodnotami otvorenej, vzdelanej a odolnej spoločnosti.
Zameriava sa najmä na popularizáciu a rozvoj vedy a technológií, pričom jej vlajkovou iniciatívou je vlastný projekt ESET Science Award, ktorý zviditeľňuje výnimočnú vedu a osobnosti výskumnej scény na Slovensku. Nadácia zároveň systematicky podporuje vzdelávanie, najmä v oblastiach STEM, digitálnych zručností, informačných technológií a kybernetickej bezpečnosti.
Podporuje tiež iniciatívy, ktoré prispievajú k rozvoju občianskej spoločnosti a kvalitnejšiemu verejnému životu založenému na dôvere, faktoch, transparentnosti a demokratických hodnotách.
Od svojho vzniku v roku 2011 nadácia vytvára dlhodobé partnerstvá s organizáciami, ktorých aktivity majú merateľný spoločenský dopad. Podpora má rôzne formy – od financovania projektov až po expertnú spoluprácu a sieťovanie.
