Podľa reprezentatívneho prieskumu Inštitútu pre verejné otázky  (IVO) s podporou Nadácie ESET na tému mediálnej gramotnosti slovenského obyvateľstva, si spomedzi rôznych informačných zdrojov, udržiavajú dominantné postavenie televízia, ktorú na informovanie o dianí u nás i vo svete využíva 68 % a sociálne siete, ktoré využíva ďalších 51 % populácie. Významné miesto medzi informačnými zdrojmi má tiež rozhlas (41 %) a spravodajské weby a portály (40 %).

Ako ďalej ukázali výsledky celoslovenského prieskumu na reprezentatívnej vzore 1 038 respondentov starších ako 18 rokov, oveľa nižšiu mieru využívania dosiahli klasické tlačené noviny, časopisy, magazíny (16 %), ale tiež moderné digitálne zdroje ako sú podcasty (17%), diskusné fóra a skupiny (7%), či blogy (6 %).



Ukazuje sa, že tradičný model mediálnej konzumácie, v ktorom dominovali centralizované a redakčne kontrolované médiá, definitívne ustúpil fragmentovanému a decentralizovanému ekosystému. Analýza mediálnych návykov potvrdzuje, že slovenské publikum je vnútorne hlboko rozdelené podľa spôsobu, akým k informáciám pristupuje. Dominancia televízie ako primárneho informačného zdroja je najvýraznejšia v kategórii seniorov (82 %) a ľudí so základným vzdelaním (77 %). Tento trend naznačuje pretrvávajúcu preferenciu pasívnej konzumácie obsahu, ktorý je tvorený tradičnými vysielacími štruktúrami. V kontraste s tým, generácia vo veku 18 – 24 rokov, vykazuje radikálny odklon od televízie v prospech sociálnych sietí a podcastov (81 % a 26 %) . Tento posun smerom k algoritmom riadeným zdrojom však prináša riziko uzavretého komunikačného prostredia, v ktorom sú určité myšlienky, presvedčenia či názory zosilňované ich neustálym opakovaním a zdieľaním v rámci názorovo homogénnej skupiny, hovorí autor výskumu a analytik IVO Marián Velšic.

Na druhej strane, slovenská verejnosť vykazuje najvyššiu mieru dôvery voči inštitúciám s odbornou a verejnoprávnou autoritou, zatiaľ čo digitálne platformy s nejasným pôvodcom obsahu stoja na okraji dôveryhodnosti. Kým vedeckým a akademickým inštitúciám ako informačnému zdroju dôveruje až 71 % a verejnoprávnym médiám 64 % opýtaných, internetovým fóram už iba 27 % a neznámym autorom na sociálnych sieťach iba 17 % respondentov.

„Dôležitým signálom je aj to, že až 38 % populácie deklaratívne dôveruje tzv. alternatívnym médiám. Ukazuje sa, že alternatívny obsah už nie je odkázaný len na vyhradzovanie sa voči tradičným médiám. Pre značnú časť populácie tak ide o prirodzenú prvú voľbu pri hľadaní informácií. Problémom nie je iný názor, ale situácia, keď sa pod nálepkou nezávislosti šíria aj informácie, ktoré systematicky obchádzajú základné pravidlá overovania faktov, uvádzania súvislostí a redakčnej zodpovednosti,“ dopĺňa Peter Ohrajter, riaditeľ pre marketing a korporátnu komunikáciu ESET Slovensko.



Analýza podľa vzdelania zasa odhaľuje, že vysokoškolsky vzdelaní respondenti využívajú najširšie spektrum zdrojov, pričom sú skupinou silne orientovanou na digitálny obsah. Vyššia miera využívania blogov (12 %) a fór (13 %) u vzdelanostnej elity môže naznačovať hľadanie hlbšej analýzy alebo špecializovaných informácií, ktoré mainstreamové médiá neponúkajú v dostatočnom rozsahu.

Zaujímavým zistením je využívanie súkromných chatovacích skupín (WhatsApp, Telegram a pod.) ako zdroja informácií. Kým  v celkovej populácii dosahuje 13 %, u študentov tento podiel stúpa na 20 %, čo reflektuje nárast typu komunikácie, kde sú informácie šírené mimo dosahu verejnej kontroly a fact-checkingu, čo je prostredie obzvlášť náchylné na šírenie dezinformácií a hoaxov.

Z ďalších zistení vyberáme:

• Generácia 18 – 24 rokov sa primárne spolieha na sociálne siete (81 %) a podcasty (26 %). Televízia je v tejto skupine na svojom minime (38 %).
• Seniori (65+ rokov) vykazujú opačný extrém s vysokou závislosťou od televízie (82 %) a rozhlasu (49 %). Zároveň sú najsilnejšou skupinou čitateľov tlačených novín (21 %), zatiaľ čo u mladých tento záujem klesá na 5 %.
• Vysokoškolsky vzdelaní vysoko nadpriemerne preferujú spravodajské weby (54 %) a častejšie ako iní aj podcasty (23 %) a blogy (12 %).
• Stredoškolsky vzdelaní sú skupinou silne fixovanou na televíziu (77 %), ktorá má najnižšiu mieru využívania spravodajských webov a portálov (len 22 %).
• Manažéri a tvoriví pracovníci sú najaktívnejšími konzumentmi digitálneho obsahu, pričom spravodajské weby u nich dosahujú až 63 % a sociálne siete 55 %.
• V obciach do 2 000 obyvateľov dosahuje využívanie televízie extrémnych 88 %. Vo veľkomestách nad 100 000 obyvateľov naopak klesá na 55 %, kde ho takmer dorovnávajú spravodajské weby (50 %).
• Silným faktorom sa ukázala intenzita využívania internetu – kým intenzívni používatelia sa orientujú na sociálne siete (56 %) a weby (44 %), sporadickí používatelia zostávajú takmer výlučne odkázaní na televíziu (92 %).

Metodologické údaje prieskumu:

Dátum zberu údajov: apríl 2026
Výskumná metóda: reprezentatívny kvantitatívny prieskum
Veľkosť vzorky: 1 038 respondentov starších ako 18 rokov
Výberové znaky: pohlavie, vek, vzdelanie, národnosť, veľkosť sídla, kraje SR
Metodika zberu dát: CAWI (on line panel) a CAPI (osobné dopytovanie)

Projekt Mediálna gramotnosť na Slovensku vznikol vďaka podpore v rámci programu dlhodobého partnerstva s Nadáciou ESET.