K odkazu 17. novembra sa najviac hlásia študenti, podpora klesá s vekom

BRATISLAVA 12. novembra (SITA) - Udalosti novembra 1989 vníma pozitívne 51 percent Slovákov a 61 percent obyvateľov Českej republiky. Vyplýva to z prieskumu, ktorý sa uskutočnil na začiatku októbra na reprezentatívnej vzorke vyše 1 000 respondentov v oboch krajinách. Na Slovensku dáta zbierala agentúra FOCUS. Prieskum uskutočnil Inštitút pre verejné otázky a Centrum pro výzkum veřejného mínění Sociologického ústavu AV ČR. Na Slovensku z historických udalostí priaznivejšie ľudia vnímajú Slovenské národné povstanie (61%), vznik samostatnej Slovenskej republiky (58 %) a prvú ČSR (53%). Oproti prieskumu spred piatich rokov na Slovensku ubudlo šesť percent ľudí vnímajúcich november ´89 pozitívne. V Česku sa pozitívnejšie ako november 1989 vníma z historických období iba prvá ČSR (62%). Vznik samostatnej ČR vníma kladne 47 percent respondentov. V prieskume v súvislosti s udalosťami spred 25 rokov je slovenská verejnosť takmer vo všetkých ohľadoch mierne kritickejšia ako česká, upozornila sociologička Oľga Gyárfášová na tlačovej besede.

Až 66 percent Čechov, teda dve tretiny odpovedali pozitívne na otázku, či zmena spoločenského systému v roku 1989 stála za to. Sociologička Zora Bútorová upozornila, že na Slovensku si to myslí 58 percent respondentov. Spokojnosť so zmenou, ktorá prišla, rastie v oboch krajinách so vzdelaním. Študenti sú v oboch republikách tou skupinou, čo sa najviac hlási k odkazu nežnej revolúcie. Potom sú to ľudia, ktorí majú prácu, na rozdiel od dôchodcov a nezamestnaných, ktorí predstavujú najfrustrovanejšiu časť našej populácie, dodala Bútorová. Ľudia v mladom a mladšom strednom veku, teda do 44 rokov sú tí, ktorí sa k novembru ´89 hlásia výraznejšie. Podpora klesá s vekom a v skupine nad 65 na Slovensku je to už menšinová podpora, len 38 percent, upozornila.

Respondenti hodnotili život pred rokom 1989 a teraz. Výrazne kladne hodnotili možnosť študovať, cestovať do zahraničia alebo pracovať tam, slobodný prístup k informáciám, prístup k vzdelaniu, možnosť vyjadriť svoj názor a možnosť slobodne sa zúčastňovať na verejnom živote. Ako horšiu vnímajú situáciu v oblasti bezpečnosti a kriminality, sociálnych istôt, pracovných príležitostí a zdravotnej starostlivosti.

Víťazmi po revolúcii sa podľa výsledkov prieskumu stali podnikatelia, disidenti, veriaci, mladí ľudia a inteligencia. Naopak, rok 1989 priniesol skôr stratu starším ľuďom, roľníkom a farmárom. Bútorová upozornila, že na Slovensku si až 51 percent verejnosti myslí, že zmeny priniesli stratu pre pracovitých, slušných a poctivých ľudí. Toto je pre ľudí jedno z najväčších sklamaní, dodala. V Česku tento pocit nie je až taký silný. V ČR je nadpolovičná väčšina tých, čo si myslia, že po nežnej revolúcii získali alebo nestratili.

Hoci sa blíži 25. výročie od pádu komunizmu, iba pre štvrtinu slovenských občanov sú novembrové udalosti častou alebo občasnou témou rozhovorov. O prednovembrovom živote a udalostiach novembra najzriedkavejšie diskutujú mladí ľudia vo veku 18 až 24 rokov v oboch republikách, čo podľa Bútorovej nie je veľmi dobré.

Podrobné výsledky prieskumu sú zverejnené na stránke Inštitútu pre verejné otázky www.ivo.sk