ivo.sk
IVO: Stredoškoláci by do EP poslali Martina Kotlebu i Jozefa Golonku

Výkonný riaditeľ Inštitútu pre verejné otázky Miroslav Kollár si úspech Martina Kotlebu vysvetľuje tým, že medzi mladými rezonuje značka Kotleba a pritom nemusia rozlišovať krstné meno kandidáta.

BRATISLAVA 16. mája (SITA) – Slovenskí stredoškoláci by do Európskeho parlamentu poslali napríklad aj kandidáta zo strany Mariana Kotlebu Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽS NS) Martina Kotlebu či kandidáta Strany moderného Slovenska (SMS) Jozefa Golonku. Vyplynulo to zo Študentských volieb, ktoré po druhý raz zorganizoval Inštitút pre verejné otázky (IVO). Zapojilo sa do nich 62 stredných škôl z územia celého Slovenska - 29 gymnázií, 33 stredných odborných škôl a odborných akadémií.

Do EP by sa podľa hlasovania stredoškolákov dostali kandidáti šiestich strán. Zvíťazila by strana Smer-SD s 11,55 percenta, nasleduje ĽS NS (10,83 percenta) OĽaNO (8,75 percenta), SaS (6,74 percenta), KDH (6,25 percenta) a SMS (6,08 percenta).

Slovensku patrí v EP 13 kresiel zo 751. Študenti by doň podľa výsledku volieb, ktoré sa konali 14. mája, poslali za Smer-SD Maroša Šefčoviča, Moniku Flašíkovú-Beňovú a Katarínu Neveďalovú, za ĽS NS by sa podľa študentov dostali do europarlamentu Martin Kotleba, Vladimír Hagara a Ivan Bielik, za OĽaNO Jozef Viskupič a Branislav Škripek, za SaS Richard Sulík, Lucia Nicholsonová, za KDH Anna Záborská, Miroslav Mikolášik a za SMS Jozef Golonka.

Ako na dnešnej tlačovej konferencii uviedol výkonný riaditeľ IVO a vedúci projektu študentských volieb Miroslav Kollár, prekvapivá bola volebná účasť v stredoškolských voľbách, ktorá bola nadštandardne vysoká - 45,75 percenta. Spomedzi 13 498 oprávnených voličov, ktorých predstavujú študenti vo veku nad 15 rokov, by hlasovalo 6 175 z nich. Kollár tiež upozorňuje, že študenti pomerne často využili právo udeľovať prednostné hlasy, urobili tak v dvoch tretinách všetkých prednostných hlasov. Podľa počtu preferenčných hlasov bol najúspešnejší Martin Kotleba (ĽS NS), ktorý ich od stredoškolákov získal 500 a vďaka nim sa z ôsmeho miesta prekrúžkoval až do EP. Druhý najúspešnejší bol medzi študentmi v prednostnom hlasovaní Jozef Golonka s 215 preferenčnými hlasmi. Kollár si úspech Martina Kotlebu vysvetľuje jeho priezviskom, ktoré zrejme medzi mladými rezonuje. „V tomto prípade si myslím, že naozaj zafungovalo priezvisko, značka Kotleba. Nechcem sa dotknúť tých študentov, ale mám pocit, že mnohí z nich ako keby nerozlišovali to krstné meno, takže aj preto toľko preferenčných hlasov,“ povedal dnes Kollár. Výkonného riaditeľa IVO prekvapil aj úspech Jozefa Golonku medzi žiakmi. „Veľmi ma prekvapilo, že medzi stredoškolákmi stále rezonuje meno Jozefa Golonku a on podľa mňa medzi stredoškolákmi dotiahol stranu SMS do europarlamentu,“ skonštatoval výkonný riaditeľ IVO.

Sociologička Zora Bútorová pri študentských voľbách upozornila na to, že študentské voľby nekopírujú výsledky prieskumov. „Zatiaľčo výskumy na všeobecnej vzorke indikujú, že by sa do EP mohli dostať štandardné strany, tak v tomto našom prieskume sa to líderstvo Smer-u veľmi výrazne oslabuje a dýcha mu na chrbát strana Mariana Kotlebu,“ hovorí Bútorová.

Sociologička tiež zdôraznila, že do europarlamentu by sa napríklad nedostala podľa hlasovania stredoškolákov strana Most-Híd či SDKÚ-DS. Zaujímavé je podľa nej aj zistenie, že napríklad strana Smer-SD by bodovala vo všetkých ôsmich slovenských krajoch, strana ĽS SN by sa do EP dostala až v siedmich krajoch, pričom najsilnejšiu podporu má v Prešovskom kraji. „To znamená, že riešenia ponúkané inými stranami, napriek tomu, že sa tieto strany niekedy aj pokúšajú kopírovať rétoriku strany ĽS NS, nevnímajú mladí ľudia ako dostatočne presvedčivé a neoslovujú ich,“ uviedla Bútorová. Poukázala tiež na rozdiel v hlasovaní podľa druhu školy. Na gymnáziách napríklad bodovala najmä strana KDH, OĽaNO a SaS, na stredných odborných školách zas strana - Smer-SD, ĽS NS a OĽaNO.

Videoaktuality

Čo si o V4 myslia obyvatelia jednotlivých krajín? Výskymný projekt IVO realizovaný v 4 krajinách Vyšehradu. 

Publikácia venovaná vybraným aspektom bilaterálnych vzťahov Slovenska a Ukrajiny.

V4 v čase polykrízy.<br/>Názory verejnosti
Slovensko a Ukrajina: perspektívy spolupráce a aktéri

Výskumná štúdia zameraná na informatické vzdelávanie mladej generácie.

Výskumná reflexia kľúčových postojov populácie SR k fenoménu dneška.

Informatické vzdelávanie na základných a stredných školách
Umelá inteligencia optikou verejnosti

Autentické svedectvo o vývoji politickej slobody v ponovembrovom Slovensku a Česko-Slovensku. Udalosti rokov 1990-1992.

Proces prechodu k demokracii v kontexte formovania a fungovania slovenskej štátnosti.

Dva roky politickej slobody. Obnovené vydanie
Tridsať rokov samostatného Slovenska. Šesť pohľadov na formovanie štátu

Navštívte nás na Facebooku





Obsah © 2006 Inštitút pre verejné otázky.
Design © 2006 Komplot
Generuje redakčný systém BUXUS spoločnosti ui42.
Konverzný kurz: 1 EUR = 30,1260 Sk


tlačiťposlaťhore