13.07.2012, 08:43, 0039, DOM-Domáci tlač
PRIESKUM: Slováci veria prezidentovi najviac spomedzi inštitúcií
Až 39 percent ľudí v prieskume uviedlo, že nedôveruje nikomu, alebo nevedelo takúto osobnosť uviesť. Podiel je vyšší ako pred voľbami, čo môže podľa Bútorovej odrážať sklamanie niektorých ľudí z ich výsledkov, ale aj menší záujem o politické dianie.
BRATISLAVA 13. júla (SITA) - Aj keď kredibilita inštitúcie hlavy štátu dosiahla najnižšiu úroveň od prvého zvolenia Ivana Gašparoviča do funkcie v roku 2004, Slováci stále veria prezidentovi najviac spomedzi inštitúcií. Vyplýva to z prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO), ktorý uskutočnil začiatkom júna v spolupráci s agentúrou FOCUS na reprezentatívnej vzorke 1 026 obyvateľov. Prezident zostal v júni 2012 jedinou vrcholovou inštitúciou, ktorá si zachovala dôveru väčšiny občanov (61 percent). "To vyplýva aj zo skutočnosti, že dôvera k prezidentovi nie je taká stranícky polarizovaná ako dôvera k vláde či NR SR," uviedla Zora Bútorová z IVO.
Po tohtoročných voľbách sa oproti jeseni 2011 zvýšila dôveryhodnosť vlády i Národnej rady SR v očiach obyvateľov Slovenska (z 29 na 44 percent, respektíve z 31 na 42 percent). Podiel nedôverujúcich je však napriek tomuto pozitívnemu obratu vyšší ako dôverujúcich. Dôveryhodnosť oboch ústavných inštitúcií sa vrátila na úroveň pred voľbami 2010. Dôvera k vláde najviac odráža priazeň respondentov k niektorej z politických strán. Súčasnej vláde vyjadruje dôveru osem z desiatich prívržencov Smeru-SD, ale len 30 percent voličov strán opozície, pričom tento podiel je najnižší u voličov SDKÚ-DS (19 percent).
Mierne priaznivý vývoj zaznamenala aj dôvera občanov k Ústavnému súdu SR, ktorá od októbra 2011 stúpla z 37 na 43 percent. Zo štyroch skúmaných inštitúcií majú najvyššiu dôveru mimovládne organizácie (40 percent občanov), za ktorými nasledujú odbory (38 percent). Súdy na Slovensku trpia dlhodobým deficitom dôvery občanov. V júni 2012 ich považovalo za kredibilné iba 28 percent respondentov, čo je ešte menej ako koncom roka 2010 (vtedy to bolo 33 percent).
Verejnosť má dlhodobo veľmi kritický postoj aj k politickým stranám. V júni 2012 im nedôverovalo až 77 percent opýtaných a dôverovalo iba 17 percent.
Rebríček dôveryhodnosti politikov dlhodobo vedie líder strany Smer-SD Robert Fico, minulý mesiac mu vyslovilo priazeň 30 percent opýtaných. Za ním s veľkým odstupom nasleduje podpredseda Smeru-SD a opätovný minister vnútra Robert Kaliňák (12 percent), ktorý dosiahol rovnakú dôveryhodnosť ako pred voľbami v januári 2012. IVO upozorňuje, že až 39 percent ľudí v prieskume nedôveruje nikomu, alebo nevedelo takúto osobnosť uviesť. "Podiel je vyšší ako pred voľbami, čo môže odrážať sklamanie niektorých ľudí z ich výsledkov, ale aj menší záujem o politické dianie," uviedla Bútorová s tým, že podobný trend sa prejavil aj po voľbách 2010.
V prvej päťke sú dvaja lídri strán parlamentnej opozície – po prvý raz Igor Matovič (deväť percent) a tradične aj líder strany Most-Híd Béla Bugár a prezident Ivan Gašparovič (obaja po osem percent). Nasledujú bývalý podpredseda KDH a v súčasnosti nezávislý poslanec Daniel Lipšic (sedem percent), nedávno potvrdený predseda KDH Ján Figeľ a líder SaS Richard Sulík (obaja zhodne po šesť percent), bývalá ministerka spravodlivosti a neúspešná kandidátka na post predsedu SDKÚ-DS Lucia Žitňanská (päť percent). Odchod bývalej premiérky Ivety Radičovej z politiky sa prejavil na prudkom poklese jej dôveryhodnosti (zo 14 na štyri percentá). V prvej desiatke ostáva odstúpený líder mimoparlamentnej SNS Ján Slota (tri percentá).
Podľa Bútorovej je rebríček popularity politikov pomerne ustálený až na niektoré zmeny. "Za tú najzaujímavejšiu by som označila nárast dôveryhodnosti Igora Matoviča a výrazný pokles dôveryhodnosti Ivety Radičovej ako političky v čase, keď už deklarovala a urobila kroky k vystúpeniu z politickej scény, takže tomu to pripisujeme, že voliči/respondenti s ňou už v ďalšom období nepočítajú a to odráža aj ten pokles," uviedla Bútorová.
