Zdroj: Slovenský Rozhlas, Rádio Slovensko, Rádiožurnál 18.07.2010 18:00
Audio archív relácie (reportáž v čase relácie 06:20 - 09:00)
Prepis:
Višehrádska štvorka prešla po posledných troch parlamentných a jedných prezidentských voľbách zásadnými zmenami, tvrdia politológovia. A nebola to len výmena ľavicových vlád za pravicové. Odišli aj staré tváre a do politiky vstúpili nové. Rozhodujúca, podľa nich, nebola ani tak hospodárska kríza, ako skôr motív ľudí trestať za korupciu vo verejnom živote.
Prvý dojem môže strhnúť pozorovateľa k presvedčeniu, že v strednej Európe nastali zlaté časy pre pravicu. Tá však nie je z jedného cesta a rozdiely napríklad medzi Slovenskom a Maďarskom môžu byť výrazné.
Český politológ a riaditeľ agentúry STEM Jan Hartl kladie dôraz na iný fakt: výrazný úspech nových strán. „Voľby, ako v Českej Republike, tak na Slovensku ukázali, že ani 20 rokov po páde komunizmu politická scéna nie je dotvorená.“ Model dvoch dominantných, proti sebe stojacich politických strán viedol voličov k zásadnému znechuteniu. A nebola za tým toľko spomínaná kríza, ale skôr korupčné škandály politikov. „To prvotné bolo rozčarovanie z malej efektivity činnosti tých veľkých politických strán, a až potom nové nároky, ktoré plynú zo súčasných ekonomických ťažkostí Európy.“
Práve téma boja za väčšiu transparentnosť a ekonomické reformy sa objavili podľa Bena Stanleyho z britskej University of Essex rovnako aj v susednom Poľsku, no skôr rozdeľovali než zjednocovali: „myslím, že práve to rozdeľovalo; ľudia, ktorí volili kandidáta Práva a spravodlivosti sa sústreďovali na kritiku korupcie v politike. Tí, čo tvrdia, že ekonomika je problémom, volili zasa kandidáta Občianskej platformy“.
Slovensko má podľa Grigorija Mesežnikova z IVO ešte jedno špecifikum. To súvisí s jeho mimoriadne pestrým národnostným zložením a už tradične s etnickou kartou vo volebnej kampani: „Faktom je, že na Slovensku v týchto voľbách výraznejšiu podporu zaznamenali strany, ktoré presadzujú typ politiky skôr ústretový voči menšinám a tiež pri samotných menšinách vidíme, že sa posilnili trendy skôr na spoluprácu.
S podobným vyjadrením prichádza aj maďarský politológ Gergo Médeve-Bálint zo Stredoeurópskej univerzity v Budapešti: „rozdiel medzi oboma krajinami sa prejavuje v tom, že v Maďarsku vymenila vo vláde liberálnu ľavicu silná pravica. Na Slovensku je to značne rozdiel. Zmena súvisí s tým, že v Maďarsku ľudia najviac pocítili hospodársku krízu. Tam sa posilnili extrémisti, kým na Slovensku nezískali priazeň voličov.“ Dodáva, že problémom pre víťazný Fidesz sú veľké očakávania voličov v oblasti hospodárskeho rastu a zvyšovania miezd. Sklamanie môže v tomto prípade iba ďalej radikalizovať, čomu sa snaží maďarská vláda predísť a extrémistov izolovať, dodáva.
