Dňa 23. septembra 2025 Inštitút pre verejné otázky v spolupráci s občianskym združením BERKAT zorganizoval v Prievidzi verejnú diskusiu o odolnosti slovenskej spoločnosti voči vonkajším hrozbám. S občanmi mesta debatovali experti IVO Zora Bútorová (sociologička), Miroslav Kollár (mediálny a politický analytik) a Grigorij Mesežnikov (politológ). Podujatie moderoval Ivan Sýkora z občianskeho združenia Berkat.
Experti sa vo svojich úvodných príspevkoch venovali schopnosti spoločnosti, inštitúcií a jednotlivcov odolávať pokusom vonkajších síl (predovšetkým cudzích autoritárskych štátov, najmä Ruska) a domácich aktérov cudzieho autoritárskeho vplyvu, zameraným na oslabovanie súdržnosti spoločnosti, spochybňovanie existujúceho demokratického zriadenia, znižovanie dôvery medzi ľuďmi, na šírenie falošných historických naratívov a kompromitáciu prozápadnej zahraničnopolitickej orientácie krajiny.
Diskusia s občanmi sa viedla o potrebe zvýšenia odolnosti spoločnosti, úlohe rozmanitých sociálnych aktérov (politikov, predstaviteľov štátnych inštitúcií, občianskych aktivistov, zástupcov médií, verejných intelektuálov) a vzdelávacích inštitúcií. Diskutujúci poukazovali na rozpory medzi deklarovanými stanoviskami a praktickými krokmi jednotlivých predstaviteľov súčasnej slovenskej vládnej koalície na jednej strane a oficiálne zakotvenými prioritami slovenskej zahraničnej politiky, ako aj záväzkami vyplývajúcimi z členstva v EÚ a NATO, na strane druhej.
Grigorij Mesežnikov charakterizoval faktory, zvyšujúce alebo znižujúce odolnosť slobodnej spoločnosti a demokratického štátu voči vonkajším hrozbám a vnútorným rizikám. Ako prvok ovplyvňujúci domácu diskusiu a stranícku politiku spomenul agresívny zahranično-politický a vojenský kurz Ruska, ruský post-imperiálny geopolitický expanzionizmus a informačnú agresiu proti spoločenstvu demokratických štátov v Európe (EÚ, NATO). Poukázal na to, že ruská propagandistická mašinéria po roku 2014 neustále používa s demokraciou nezlučiteľné naratívy (historické, situačné a systémové) pre formovanie názorov občanov krajín strednej Európy, vrátane Slovenska, na aktuálne otázky spoločenského vývoja v súlade so svojimi predstavami. Dotkol a role, ktorú plnia domáci nositelia pro-ruských dezinformačných obsahov.
V diskusii G. Mesežnikov ozrejmil, aký obrovský význam malo sústredené úsilie širšieho spektra aktérov na Slovensku o uskutočnenie demokratických reforiem po roku 1998 a aká priaznivá situácia začiatkom 2000-ch rokov vznikla pre integračné šance SR vďaka vtedajšej vnútornej a geopolitickej slabosti Ruska. Rusko vtedy nedokázalo zabrániť krajinám strednej Európy vstúpiť do NATO a EÚ. Zároveň konštatoval, aké neodôvodnene optimistické a chybné boli začiatkom 90. rokov úvahy lídrov demokratického Západu, že po postupnom rozklade komunistického systému a rozpade sovietskej zóny vplyvu nové „demokratické“ Rusko sa vzdá imperiálnych ambícií a bude odteraz spojencom demokratického Západu, že postupne sa stane jeho integrovanou súčasťou. Vývoj vyústil úplne iným smerom: k vojnovým avantúram Kremľa proti susedným štátom, k nepriateľstvu voči Západu, k snahám rozložiť EÚ zvnútra.
Zora Bútorová hovorila o socio-kultúrnom a hodnotovom pozadí názorov ľudí na demokratický režim, vládnutie, systém ľudských práv a občianskych slobôd a tiež na zahraničnú politiku a členstvo v EÚ a NATO. Poukázala na jedinečnú rolu politických lídrov a iných verejne činných osôb pri formovaní zahraničnopolitických orientácií obyvateľstva a na schopnosti ľudí odolávať nepriateľskému vonkajšiemu vplyvu. Charakterizovala faktory, zvyšujúce polarizáciu spoločnosti a tým nahrávajúce populistickým a autoritárskym politikom účinnejšie oslovovať priaznivcov, osobitne tých, ktorí sú poznačení veľkou mierou xenofóbie a nízkou mierou tolerancie a volajú po „vláde silnej ruky“. Zároveň podotkla aké je dôležité, aby sa spoločnosť opierala o vzájomnú dôveru ľudí, o silnú dôveru občanov k inštitúciám. Iba súdržná spoločnosť dokáže byť odolná – tak proti vnútorným, ako aj proti vonkajším hrozbám. Efektívne brániť krajinu, demokraticky systém a jeho hodnoty sú schopní iba tí, ktorí mu dôverujú, ktorí sú s nim jednoznačne a plne identifikovaní.
Miroslav Kollár sa sústredil na situáciu na mediálnej scéne SR, predovšetkým v kontexte formovania názorov občanov na aktuálny vnútropolitický vývoj a zahranično-politické smerovanie štátu. Informoval o výskumoch sledovanosti jednotlivých médií, o monitoringu aktivít politických aktérov (jednotlivých strán a ich predstaviteľoch) na rôznych online platformách (v médiách a na sociálnych sieťach). Poukázal na pozadie pokusov predstaviteľov vládnych strán ovládnuť priestor elektronických médií – aj verejnoprávnych, aj súkromných. Vzhľadom na to, aký typ komunikácie posilňujú nastavené algoritmy globálnych sociálnych sietí, prihovoril sa za smart-reguláciu obsahu, minimálne na úrovní Európy.
