Dňa 25. augusta 2025 experti IVO sociologička Oľga Gyárfášová, politický analytik Miroslav Kollár a politológ Grigorij Mesežnikov diskutovali v Zet caffé s občanmi Hlohovca o odolností slovenskej spoločnosti voči hybridným hrozbám v kontexte súčasnej turbulentnej medzinárodnej situácie, pokračujúcej ruskej agresie proti Ukrajine a vnútropolitického vývoja v SR, poznačeného názorovou a hodnotovou polarizáciou a silnou stranícko-politickou konfrontáciou.
Podujatie bolo organizované v spolupráci s Občianskym združením Freistadt – Slobodné Mesto v rámci projektu IVO Road Show „Experti ľuďom“, podporeného Partnerstvom pre otvorené informácie (OIP). Diskusiu moderoval pedagóg a divadelný režisér Brian Brestovanský. Prítomných bolo 30 občanov Hlohovca.

Grigorij Mesežnikov poukázal na význam spoločenských faktorov, ktoré zvyšujú odolnosť demokratickej spoločnosti voči vonkajším hrozbám. Popri dlhodobo pôsobiacich štrukturálnych prvkoch (napríklad vysokej dôvere k inštitúciám, vyznávaní obyvateľstvom demokratických princípov, kvalitnom vzdelávacom systéme) je potrebná efektívna strategická komunikácia, ktorá dokáže identifikovať toxické pozadie a zámery dezinformačných kampaní a poskytnúť občanom pravdivé informácie, založené na dôveryhodných znalostiach. Na Slovensku je s tým momentálne vážny problém.
Žiaľ, vybudovaná v predchádzajúcich rokoch základná kostra mechanizmu strategickej komunikácie štátu je po uskutočnených po októbri 2023 personálnych a organizačných zmenách prakticky nefunkčná. Ba čo viac, poprední domáci politickí aktéri sa sami zapájajú do šírenia naratívov, zhodných s ruskými geopolitickými zámermi a odporujúcich duchu spojenectiev a partnerstiev Slovenska s krajinami demokratického Západu. Cudzím autoritárskym vplyvom tak v posledných dvoch rokoch odolávajú najmä nezávislé kritické médiá a mimovládne organizácie, vrátane analytických centier a občianskych iniciatív.
G. Mesežnikov charakterizoval vybrané systémové naratívy, prostredníctvom ktorých sa ruský mediálno-propagandistický aparát snaží podkopať súdržnosť slovenskej spoločnosti a skomplikovať spoluprácu Slovenska so západnými spojencami (nevhodnosť liberálnej demokracie pre stredoeurópske krajiny, panslavizmus ako nevyhnutný základ zahraničnej politiky, prednosti sovietskeho typu integrácie oproti súčasnej európskej). Poukázal tiež na tzv. „vojny pamätí“, ktoré Rusko vedie proti stredoeurópskym krajinám.
Oľga Gyárfášová sa venovala zisteniam z dlhodobo realizovaných prieskumov verejnej mienky v otázkach vzťahu obyvateľov k demokracii, k systému ľudských práv, k princípom vládnutia a k zahraničnopolitickej orientácii krajiny. Načrtla aktuálne trendy (posuny) v názoroch ľudí na vnútorný vývoj a celkové smerovanie Slovenska, na sociálno-ekonomickú situáciu a členstvo SR v EÚ a NATO. Občania formujú svoje názory s prihliadnutím na vývoj doma a vo svete, ale aj na základe posolstiev od mienkotvorných politických aktérov. Je preto od popredných politikov nezodpovedné vnášať do verejného a politického diskurzu predstavy o tom, že existujú nejaké pozitívne alternatívy súčasnému ukotveniu Slovenska v štruktúrach demokratického Západu so všetkými ekonomickými výhodami a bezpečnostnými zárukami, ktoré toto ukotvenie prináša.

O. Gyárfášová poukázala na normalizáciu de facto protisystémových stanovísk v oblasti politickej demokracie a zahraničnej politiky. Tie ešte pred krátkym časom boli považované za marginálne až extrémistické, ale dnes sa stávajú v dôsledku spomínanej normalizácie takmer súčasťou mainstreamu.
Miroslav Kollár sa zameral na situáciu na slovenskej mediálnej scéne, na hlavné kanály, ktoré prinášajú informácie občanom, patriacim do rôznych vekových kategórií a názorových skupín (televízie, rádiá, printové vydania, online platformy a sociálne siete). Z prezentovaných dát vyplývajú analytické závery o tom, ktorí politickí aktéri sú úspešnejší v komunikácii s voličmi a ako sa to odráža nielen na politických preferenciách obyvateľov, ale aj na ich postojoch v otázkach zahraničnej politiky a cudzieho vplyvu.
Politici hľadajú možnosti bezprostrednej komunikácie s voličmi, ich priameho oslovenia resp. ovplyvnenia. Vládni predstavitelia pri takomto nastavení sa usilujú podnikať také kroky, cieľom ktorých je vytvoriť prekážky pre prístup opozície do verejno-právnych a iných elektronických médií a znemožniť samotným týmto médiám kriticky reflektovať vývoj krajiny v podmienkach pôsobenia súčasnej vládnej koalície.
Správu o diskusii publikovala FB stránka Fraštačani.
