Dňa 25. júla 2025 experti IVO Oľga Gyárfášová, Grigorij Mesežnikov a Miroslav Kollár diskutovali s účastníkmi Festivalu slobody – Slovenského alternatívneho leta v Ábelovej o faktoroch odolnosti slovenskej spoločnosti voči vplyvu cudzích autoritárskych síl, o snahách súčasného ruského režimu a jeho spojencov oslabiť EÚ, podkopať demokratický systém a civilizačné ukotvenie SR na Západe. Venovali sa súčasnej vnútropolitickej situácii a zahraničnej politike SR, aktivitám demokratických síl a občianskej spoločnosti zameraným na neutralizáciu hybridných hrozieb, na zachovanie a posilnenie pro-západného smerovania krajiny.
Podujatie bolo organizované IVO v spolupráci s iniciatívou Nie v našom meste, platformou Human Forum, Inštitútom pre demokraciu UMB Banská Bystrica a iniciatívou Mier Ukrajine v rámci projektu IVO Road Show „Experti ľuďom“, podporeného Partnerstvom pre otvorené informácie (OIP). Diskusiu expertov moderoval Braňo Závodský (Rádio Expres). Prítomných bolo 70 občanov z viacerých miest a obcí Slovenska (Ábelová, Zvolen, Lučenec, Banská Bystrica, Rimavská Sobota, Brezno, Čierna nad Tisou, Liptovský Mikuláš apod.).
Grigorij Mesežnikov hovoril o prepojení medzi základnými trendami vo vnútropolitickom vývoji krajiny (spôsob vládnutia, dodržiavanie právnych noriem, miera politickej a názorovej polarizácie, celková dôvera k inštitúciám) a odolnosťou spoločnosti voči vonkajším hrozbám. Nezastupiteľnú úlohu v schopnosti krajiny odolávať nepriaznivým vonkajším vplyvom, najmä aktivitám cudzích autoritárskych síl, zohráva štátny systém strategickej komunikácie, ten je však momentálne v tomto segmente aktivít de facto disfunkčný, preto jeho činnosť sa pokúšajú suplovať neštátni aktéri – mimovládne organizácie a nezávislé médiá. Práve oni poukazujú na škodlivosť normalizácie predstáv, vychádzajúcich za rámec zahranično-politických priorít, súvisiacich s členstvom SR v EÚ a NATO.
Prezident IVO poukázal na to, že reálny výkon slovenskej zahraničnej politiky sa odklonil od predchádzajúcej proeurópskej a prozápadnej línie. Táto zmena spôsobuje vyčlenenie SR zo spoločných postupov Západu, zhoršenie vzťahov so spojencami a pokles dôveryhodnosti Slovenska medzi partnermi. Prejavilo sa to najmä v kontexte rusko-ukrajinskej vojny a vzťahov s Ukrajinou. Slovensko sa nestalo súčasťou európskej „koalície ochotných“, združujúcej štáty pripravené dlhodobo podporovať Ukrajinu a posilňovať vlastné obranné kapacity.
Oľga Gyárfášová sa sústredila na faktory ovplyvňujúce názory slovenských občanov súvisiace s demokraciou a pro-západnou orientáciou, s odolnosťou voči nepriaznivým vonkajším vplyvom. Poukázala na mienkotvornú úlohu politických aktérov, na spôsoby akým oslovujú priaznivcov. Ako rizikové charakterizovala správanie niektorých politikov, ktorí v rámci oslovenia voličov rozohrávajú komunikačné hry s rôznymi „alternatívnymi“ riešeniami v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky (napríklad možnosť vystúpenia z EÚ, alebo vyhlásenie referenda o vystúpení z NATO apod.) s cieľom zvýšiť vlastnú podporu medzi obyvateľstvom, neuvedomujúc si, že takto naštartovaný vývoj následne žije vlastným životom a môže viesť k nečakaným a možno aj pôvodne nezamýšľaným výsledkom (ako príklad uviedla Brexit).
Miroslav Kollár charakterizoval situáciu v slovenskom mediálnom prostredí v kontexte odolnosti krajiny voči nepriateľskému informačnému pôsobeniu zvonku a pokusom ovplyvniť demokratický vývoj a prozápadné zahranično-politické smerovanie. Oprel sa o aktuálne údaje z prieskumov o hlavných zdrojoch informácií pre rôzne socio-demografické skupiny (elektronické a printové médiá, online platformy, sociálne siete, sociálne médiá). Osobitne sa venoval verejno-právnym médiám.
