ivo.sk
Významná časť ľudí má skúsenosti s toxickými javmi, ktoré sú generované pomocou umelej inteligencie

Podľa najnovšieho reprezentatívneho prieskumu Inštitútu pre verejné otázky  (IVO) s podporou Nadácie ESET, sa spomedzi ľudí, ktorí majú reálnu či aspoň sprostredkovanú skúsenosť s umelou inteligenciou, stretlo s tzv. deepfake fenoménom 62% z nich. Napríklad až 71% sa stretlo s falošnou alebo upravenou fotkou či obrázkom. Ďalších 60% tvrdí, že sa stretlo s deepfake videom, teda s falošnou alebo zmanipulovanou videonahrávkou, a viac ako polovica (55%) s deepfake audiom –  falošnou alebo zmanipulovanou zvukovou nahrávkou.

Ako ďalej ukázali výsledky celoslovenského prieskumu na reprezentatívnej vzorke 1 069 respondentov starších ako 14 rokov, skúsenosti s deepfake sú v niektorých sociálnych skupinách odlišné. Napríklad medzi ľuďmi nad 65 rokov, starobnými dôchodcami, nižšie vzdelanými alebo pracovníkmi v obchode a službách je nadpriemerne viac takých, čo s negatívnymi prejavmi AI skúsenosť nemajú. Naopak, medzi mladšími a vzdelanejšími respondentmi či podnikateľmi a živnostníkmi, je skúsenosť s deepfake nadpriemerne vyššia. Rozdiely vidno aj v regionálnom pohľade, kde obyvatelia zo západu Slovenska majú v tomto smere nadpriemerne viac skúseností ako zvyšok Slovenska.

„Pomerne významné rozdiely v skúsenostiach s toxickými javmi, ktoré generuje AI, sa ukázali aj podľa jej využívania. S deepfake sa totiž najčastejšie stretávajú respondenti, ktorí AI použili viackrát (od 76% do 89%). O niečo menej s nimi prichádzajú do kontaktu už tí, ktorí AI vyskúšali iba raz alebo dvakrát (od 69% do 80%) a najmenej tí, ktorí o umelej inteligencii iba počuli (od 47% do 65%)“, hovorí autor projektu a analytik IVO Marián Velšic. „Treba však poznamenať, že vďaka rýchlemu pokroku vo vývoji AI sú deepfake čoraz dokonalejšie. Preto je pre bežného človeka pomerne veľký problém identifikovať, či ide o umelo vytvorenú alebo skutočnú realitu. Obzvlášť to platí u ľudí, ktorí s umelou inteligenciou nemajú priamu skúsenosť – teda takých, ktorí o AI iba počuli, čítali a pod.“, dodáva k zisteniam Marián Velšic.

„Autori deepfake obsahu vytvárajú pomocou umelej inteligencie falošnú realitu omnoho jednoduchšie, než tomu bolo v minulosti. Zmanipulované obsahy predstavujú rastúci trend, ktorý je obzvlášť nebezpečný v kontexte informačnej zraniteľnosti spoločnosti. Enormné množstvo podnetov a informácií, ktoré nás obklopujú každý deň, ďalej znižuje našu schopnosť a situačnú pozornosť rozlíšiť takýto manipulatívny obsah. Okrem ohýbania verejnej mienky či diskreditácie verejných činiteľov, kyberzločinci využívajú deepfake technológiu aj na páchanie podvodov rôzneho druhu. Nevyhnutnou súčasťou našej digitálnej bezpečnosti by preto malo byť vyhodnocovanie obsahu v širších kontextoch a vedomé vyhýbanie sa jeho nekritickému prijatiu," uvádza Peter Ohrajter, riaditeľ marketingu a korporátnej komunikácie spoločnosti ESET Slovensko.





Prieskum bol realizovaný v rámci projektu "Umelá inteligencia optikou verejnosti" v rámci dlhodobého partnerstva s Nadáciou ESET.




Metodologické údaje prieskumu


Dátum zberu údajov: apríl 2024
Výskumná metóda: reprezentatívny kvantitatívny prieskum
Veľkosť vzorky: 1 069 respondentov starších ako 14 rokov
Výberové znaky: pohlavie, vek, vzdelanie, národnosť,  veľkosť sídla, kraje SR
Metodika zberu dát: face-to-face interview zaznamenávané do elektronického dotazníka (CAPI)
Realizácia terénneho zberu údajov: agentúra FOCUS



>> Späť na Aktuality

Videoaktuality

Čo si o V4 myslia obyvatelia jednotlivých krajín? Výskymný projekt IVO realizovaný v 4 krajinách Vyšehradu. 

Kľúčové oblasti a udalosti vývoja bezpečnostného a obranného sektora SR v rokoch 1993-2023. 

V4 v čase polykrízy.<br/>Názory verejnosti
Thirty Years of Slovak Security and Defence Policy

Výskumná štúdia zameraná na informatické vzdelávanie mladej generácie.

Výskumná reflexia kľúčových postojov populácie SR k fenoménu dneška.

Informatické vzdelávanie na základných a stredných školách
Umelá inteligencia optikou verejnosti

Autentické svedectvo o vývoji politickej slobody v ponovembrovom Slovensku a Česko-Slovensku. Udalosti rokov 1990-1992.

Proces prechodu k demokracii v kontexte formovania a fungovania slovenskej štátnosti.

Dva roky politickej slobody. Obnovené vydanie
Tridsať rokov samostatného Slovenska. Šesť pohľadov na formovanie štátu

Navštívte nás na Facebooku





Obsah © 2006 Inštitút pre verejné otázky.
Design © 2006 Komplot
Generuje redakčný systém BUXUS spoločnosti ui42.
Konverzný kurz: 1 EUR = 30,1260 Sk


tlačiťposlaťhore