Inštitút pre verejné otázky zverejnil v júni  2020 dva výstupy v rámci projektu Stredná Európa v zrkadle ruských médií podporeného Partnerstvom pre otvorené informácie (Open Information Partnership). 

Priveľa špiónov alebo nevďačné Bulharsko 

V posledných mesiacoch sa zvýšilo napätie vo vzťahoch medzi Ruskom a Bulharskom. Podobne ako dnes v Českej republike (a pred dvomi rokmi v Poľsku), jeho príčinou sú problémy okolo pomníkov a pamätných miest venovaných Červenej armáde. Došlo tu dokonca k pokusom o ich poškodenie – stalo sa tak v mestečku Dobrič pri Plovdive a v mestskej časti Lozenec v Sofii. Tieto prípady podnietili bulharskú verejnosť k úvahám o širších súvislostiach umiestnenia týchto pomníkov, o ich spoločenskom význame. Bokom pochopiteľne nezostal dôležitý vonkajší aktér – Rusko, ktoré si nárokuje rolu bezprostredného účastníka udalostí, správa sa v podobných situáciách ako obeť, ale zároveň sa pokúša byť arbitrom. Často sa však stáva, že sa za spormi o minulosť skrýva pozadie vytvárané súčasným vývojom. Situácia v Bulharsku ...  (Denník N, jún 2020).  

Keď čekisti stále rozhodujú o zahraničnej politike (jún 2020) 

V Ruskej federácii po roku 1999 sa sformoval zvláštny typ mocenského usporiadania. Dnes tou silou, ktorá rozhoduje o vnútornej a zahraničnej politike, je určitá korporácia, zložená z vybraných zástupcov tej časti silových zložiek, ktorí sa pred rokom 1992 zaoberali otázkami „štátnej bezpečnosti“ Sovietskeho zväzu. Ide o skupinu príslušníkov bývalého sovietskeho Výboru pre štátnu bezpečnosť (KGB), v tradičnom rusko-sovietskom slangu „čekistov“, ktorí po krátkom, menej než 10 rokov trvajúcom období demokratizácie (i keď plytkej a nedokonalej) pod taktovkou Borisa Jeľcina, zvrátili vývoj v krajine smerom ku konsolidácii autoritárskeho režimu na čele s jedným z jej členov – bývalým dôstojníkom KGB, neskôr šéfom ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) a predsedom vlády RF Vladimírom Putinom...  (blog.sme.sk, jún 2020).