Inštitút pre verejné otázky v Bratislave predstavil dňa 5.5.2020 výsledky svojho výskumného projektu Kyberbezpečnosť optikou internetovej populácie SR, ktorý bol realizovaný s podporou Nadácie ESET. Jeho cieľom bolo zmapovať aktuálny stav postojov internetovej populácie k téme kybernetickej bezpečnosti. Projekt sa primárne zameriava na také problémy ako:

• vnímanie, resp. obavy z bezpečnostných hrozieb dvoch „svetov“ – reálneho a digitálneho,
• hodnotenie kľúčových negatívnych javov v kyberpriestore - závažnosť počítačovej kriminality, nebezpečného a škodlivého obsahu na internete, stratu súkromia, nenávistné správanie na internete, atď.,
• reálne skúsenosti užívateľov s bezpečnostnými hrozbami pri využívaní informačných technológií,
• znalosť a reálne využívanie konkrétnych bezpečnostných opatrení pri využívaní IKT v každodennom živote,
• identifikácia sociálno-demografických rozdielov v názoroch a správaní, a identifikácia skupín s rizikovým správaním,
• zmeny v porovnaní s obdobnými zisteniami z roku 2013,
• vzťah medzi digitálnou gramotnosťou a bezpečným správaním v kyberpriestore,
• typické stratégie užívateľov pri riešení bezpečnostného problému ako je napr. počítačový vírus.

Výsledkom projektu je výskumná štúdia, ktorá vznikla na základe celoslovenského reprezentatívneho prieskumu na vzorke 884 respondentov SR starších ako 14 rokov, využívajúcich počítače a internet. Terénnu fázu realizovala vo februári 2020 agentúra Focus.

Dôležitosť problematiky kyberbezpečnosti dokumentuje zistenie, že spomedzi širokej škály bezpečnostných hrozieb má takmer každý druhý respondent skúsenosti s vážnejšími bezpečnostnými hrozbami – s nenávistným správaním na internete, s rôznym druhom malware, so šírením poplašných správ, dezinformácií, konšpirácií alebo s phishingom. Hoci približne tri štvrtiny užívateľov internetu využíva antivírusový softvér (74%) a ďalšie odporúčané formy ochrany,  jedným z kľúčovým problémov  je ich ignorovanie. Stále totiž existuje 20 až 30% užívateľov, ktorí napriek tomu, že poznajú základné, resp. odporúčané  formy a spôsoby ochrany, ich vôbec nepoužívajú. Často sú to aj tie najjednoduchšie zásady, ako neotvárať podozrivé e-maily, využívať antivírusový softvér, nezverejňovať citlivé osobné údaje, nespúšťať neoverené stránky či programy alebo notoricky známe a prízvukované zásady – nepoužívať jednoduché heslá a nepoužívať jedno heslo do všetkých aplikácií a služieb.

Index digitálnej bezpečnosti, ktorý súhrnne vyjadruje rizikovosť správania sa užívateľov v kyberpriestore naznačuje, že niektoré sociálne skupiny a prostredia situáciu výrazne podceňujú. Ide najmä o ľudí nad 55 rokov, ľudí so základným a stredoškolským vzdelaním bez maturity, manuálne pracujúcich, dôchodcov, alebo obyvateľov 2 – 5-tisícových obcí. Rizikovosť správania v kyberpriestore pritom úzko súvisí s dosiahnutou úrovňou digitálnej gramotnosti. Čím sú digitálne zručnosti vyššie, tým je správanie užívateľov menej rizikové, a naopak.

Výsledky analýzy tiež poukázali na pomerne silný deficit v edukácii, resp. v digitálnom vzdelaní. Niektoré formy ochrany užívatelia totiž vôbec nepoznajú. Zväčša ide o tie, ktoré sú technicky náročné a sofistikované ako napr. zálohovanie a šifrovanie údajov, nastavenie vyššej úrovne zabezpečenia internetového prehliadača, nastavenie domáceho routera či využívanie viacfaktorovej autentifikácie. Pozornosť si preto zaslúžia vzdelávacie projekty v oblasti internetovej bezpečnosti, ako napríklad vzdelávacie platformy bezpecnenanete.sk (ESET) alebo detinanete.sk (Orange), ktoré dokážu aspoň čiastočne suplovať deficit v edukácii.

Viac zaujímavých zistení z projektu nájdete v tlačovej a výskumnej správe.

Download:
Tlačová správa [PDF]
Kyberbezpečnosť optikou internetovej populácie SR – výskumná správa[PDF]

Projekt Kyberbezpečnosť optikou internetovej populácie SR bol realizovaný s podporou