Inštitút pre verejné otázky zverejnil v januári 2020 dva výstupy v rámci projektu Stredná Európa v zrkadle ruských médií podporeného Partnerstvom pre otvorené informácie (Open Information Partnership).

Ruský pohľad na Poľsko: Z obetí sa stal páchateľ

Koncom roka 2019 ruský prezident Vladimir Putin sa vo svojich verejných prejavoch na rôznych fórach – od naživo vysielanej výročnej tlačovej konferencie cez samit Spoločenstva nezávislých štátov v Petrohrade až po kolégium ruského ministerstva obrany – venoval otázkam súvisiacim s interpretáciou príčin a následkov uzatvorenia sovietsko-nemeckej zmluvy v auguste 1939 (pakt Molotov-Ribbentrop). Vysvetlením tejto nezvyčajnej aktivity hlavy ruského štátu bola téza prezentovaná viacerými prokremeľskými médiami, že išlo o vystúpenia v rámci príprav na oslavy 75. výročia víťazstva nad nacizmom a že Putin tým reagoval na pokusy „určitých síl“ na Západe prekrútiť dejiny druhej svetovej vojny a politiku jednotlivých európskych štátov v predvojnovom období... (čítajte viac)


Rusko na Blízkom východe, január 2020: Od Brežneva k Putinovi

Rusko nie je jedinou krajinou, ktorá sa nenachádza bezprostredne v blízkovýchodnom regióne, avšak aktívne sa angažuje v tunajšom vývoji. Významných vonkajších aktérov je tu viac – sú to Turecko a Irán, susediace s týmto regiónom, sú to geograficky oveľa vzdialenejšie USA, ale aj niektoré západoeurópske štáty (najmä Veľká Británia). Hoci ruská diplomacia sa usiluje vytvoriť zdanie, že súčasná ruská politika v tomto regióne je akýmsi návratom k aktívnej politike ruského štátu z obdobia 19. storočia, v skutočnosti ruské vedenie na čele s Vladimírom Putinom nadväzuje vo svojej blízkovýchodnej politike na niekdajšiu líniu Sovietskeho zväzu. Prejavuje sa to v dvoch smeroch. Po prvé, Rusko, podobne ako v minulosti Sovietsky zväz, sa usiluje vytvárať na Blízkom východe protiváhu demokratickému Západu... (čítajte viac). 

Prvá analýza vyšla aj v českej mutácii na blogu respekt.cz.