PRIESKUM: Viac než polovica Slovákov by nedovolila odporcom demokracie zakladať politické strany
Výskum Inštitútu pre verejné otázky skúmal, aký priestor majú podľa verejnosti dostať odporcovia parlamentnej demokracie

BRATISLAVA 24. novembra (SITA) - Viac než polovica (53 percent) Slovákov by nedovolilo zakladať vlastné politické strany ľuďom, ktorí chcú odstrániť systém parlamentnej demokracie, necelé dve pätiny Slovákov (37 percent) by im to, naopak, povolilo. Vyplýva to z výskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO). Zber údajov realizovala agentúra FOCUS v dňoch 4. až 10. októbra formou osobného dopytovania na vzorke 1 003 respondentov.

Inštitút v správe, ktorú zaslal agentúre SITA, skonštatoval, že voľby do vyšších územných celkov nepotvrdili oslabenie atraktívnosti Ľudovej strany Naše Slovensko (ĽSNS) pre časť verejnosti a už dlhší čas sa ukazuje, že podpora strany sa od vlaňajších parlamentných volieb stabilizovala a mierne rozšírila. Keďže podľa IVO vyhlásenia predstaviteľov ĽSNS svedčia o ich odhodlaní aktívne sa usilovať o odstránenie systému parlamentnej demokracie, inštitút skúmal, aký politický priestor má podľa názorov verejnosti štát poskytovať odporcom parlamentnej demokracie.

Podľa dvoch pätín (41 percent) respondentov by mali mať odporcovia parlamentného systému dovolené šíriť svoje názory prostredníctvom médií, s čím však zároveň približne polovica opýtaných (49 percent) nesúhlasí. Pri posudzovaní možnosti, či by takéto osoby mali usporadúvať verejné zhromaždenia, na ktorých by hlásali svoje názor, boli Slováci benevolentnejší. Podľa 49 percent by im to malo byť povolené, 42 percent opýtaných tvrdí, že nemalo. Ako upozornil inštitút, pri každej z troch otázkach nevedela zaujať stanovisko približne desatina respondentov.

Otázka č. 1: „Hoci máme u nás slobodu prejavu, predsa stojí na zamyslenie, či by malo byť povolené hlásanie všetkých názorov. Skúste sa zamyslieť nad ľuďmi, ktorí chcú odstrániť systém parlamentnej demokracie. Myslíte si, že takýmto ľuďom by malo byť dovolené...“

Názory na to, čo dovoliť odporcom parlamentnej demokracie sú v rozličných sociálnych skupinách rozložené rovnomerne podľa pohlavia, vzdelania, veku či národnosti. IVO však upozorňuje na regionálne odlišnosti, z ktorých vyplynulo, že najmenší priestor by odporcom demokracie prenechali obyvatelia Žilinského, Banskobystrického a Košického kraja, naopak, najväčší priestor by im venovali ľudia z bratislavského a trnavského regiónu.

Ešte silnejším diferenciačným faktorom sú podľa IVO politické preferencie. Prívrženci ĽSNS sa vo všetkých troch prípadoch výrazne odlišovali od priemeru, a podľa veľkej väčšiny z nich by mali mať odporcovia parlamentnej demokracie dovolené zakladať politické strany, šíriť svoje názory cez médiá a organizovať verejné zhromaždenia. Inštitút preto usudzuje, že prívrženci ĽSNS sa s odporcami dnešného politického systému do značnej miery stotožňujú a ich snahy odstrániť parlamentnú demokraciu možno pokladať za oprávnené.

Naopak, u prívržencov KDH a Mostu-Híd vo všetkých troch prípadoch prevažuje požiadavka obmedziť politický priestor pre odporcov demokracie. Väčšina prívržencov SaS, SNS, Smeru-SD a hnutia Sme rodina by týmto ľuďom nedovolila zakladať politické strany a šíriť názory prostredníctvom médií, no nebrala by im právo usporadúvať verejné zhromaždenia. Voľnejší postoj zaujali prívrženci hnutia OĽaNO, z ktorých si mierna väčšina myslí, že odporcom parlamentnej demokracie treba povoliť šírenie svojich názorov všetkými tromi spôsobmi.

Otázka č. 2: Názory verejnosti na to, či dovoliť, alebo nedovoliť odporcom systému parlamentnej demokracie...

(SITA, mt;mde),201711240124