Bratislava, 24.11.2017. Hoci župné voľby nepriniesli posilnenie politickej pozície extrémistických síl v našej spoločnosti, faktom je, že výsledky nepotvrdili ani oslabenie atraktívnosti ĽSNS pre nezanedbateľnú časť verejnosti. Výskumy politických preferencií už dlhší čas potvrdzujú, že zázemie podpory tejto strany sa od parlamentných volieb 2016 stabilizovalo a mierne rozšírilo. Početné vyhlásenia predstaviteľov tejto strany svedčia o ich odhodlaní aktívne usilovať o odstránenie systému parlamentnej demokracie.
V tejto súvislosti vzniká otázka, aký politický priestor má podľa názorov verejnosti poskytovať náš štát odporcom systému parlamentnej demokracie a kde sú hranice slobody prejavu, zhromažďovania, zakladania politických strán.
Názory slovenskej verejnosti na túto otázku sa rozchádzajú. Ľuďom, ktorí chcú odstrániť systém parlamentnej demokracie, by zakladať vlastné politické strany dovolili necelé dve pätiny opýtaných (37 %), pričom viac ako polovica je proti (53%).
Vyplýva to z výskumu Inštitútu pre verejné otázky. Zber údajov realizovala agentúra FOCUS v dňoch 4. 10. – 11. 10. 2017 formou osobného dopytovania. Výberovú vzorku tvorilo 1003 respondentov, ktorí reprezentujú populáciu SR vo veku nad 18 rokov z hľadiska pohlavia, veku, vzdelania, národnosti, veľkostných kategórií sídiel a krajského členenia.
Podľa 41 % respondentov by mali mať odporcovia systému parlamentnej demokracie dovolené šíriť svoje názory prostredníctvom médií, pričom 49 % s tým nesúhlasí. Pri posudzovaní možnosti, aby usporadúvali verejné zhromaždenia, na ktorých by hlásali svoje názory, už blahosklonný postoj verejnosti mierne prevažuje: podľa 49 % respondentov by im to malo byť dovolené a podľa 42 % nie. Vo všetkých troch prípadoch nevie zaujať stanovisko približne desatina respondentov.
Tabuľka 1: „Hoci máme u nás slobodu prejavu, predsa stojí za zamyslenie, či by malo byť povolené hlásanie všetkých názorov. Skúste sa zamyslieť nad ľuďmi, ktorí chcú odstrániť systém parlamentnej demokracie. Myslíte si, že takýmto ľuďom by malo byť dovolené:“
|
určite áno
a skôr áno |
určite nie
a skôr nie |
neviem |
| ... zakladať vlastné politické strany |
37
|
53 |
10 |
| ... šíriť názory prostredníctvom médií |
41 |
49 |
10 |
... usporadúvať verejné zhromaždenia,
na ktorých by hlásali svoje názory |
49 |
42 |
9 |
Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, október 2017.
Názory na to, čo dovoliť a čo nedovoliť odporcom systému parlamentnej demokracie, sú v rozličných sociálnych skupinách rozložené pozoruhodne rovnomerne: medzi mužmi a ženami, ľuďmi rozličného vzdelania, veku či národnosti nie sú štatisticky významné rozdiely. Zaujímavé sú regionálne odlišnosti: najmenší priestor by odporcom demokracie prenechali obyvatelia Žilinského, Banskobystrického a Košického kraja; naopak najväčší obyvatelia Bratislavského a Trnavského regiónu.
Najsilnejším diferenciačným faktorom sú politické preferencie: ako sa dalo očakávať, prívrženci ĽSNS sa vo všetkých troch prípadoch zásadne odlišujú od priemeru. Podľa výraznej väčšiny z nich by odporcovia parlamentnej demokracie mali mať dovolené zakladať politické strany, šíriť svoje názory prostredníctvom médií a organizovať verejné zhromaždenia. Možno teda predpokladať, že prívrženci ĽSNS sa s odporcami dnešného politického systému do značnej miery stotožňujú, že ich snahy odstrániť parlamentnú demokraciu pokladajú za oprávnené.
Opačný, reštriktívny pól zaujímajú prívrženci KDH a Mostu-Híd, u ktorých vo všetkých troch prípadoch prevažuje požiadavka obmedziť politický priestor pre odporcov demokracie. Väčšina prívržencov SaS, SNS, Smeru-SD a Sme Rodina by im nedovolila zakladať politické strany a šíriť svoje názory prostredníctvom médií.. Najblahosklonnejší postoj z demokratických strán zaujímajú prívrženci OĽaNO: mierna väčšina z nich si myslí, že odporcom parlamentnej demokracie treba dovoliť šíriť svoje názory všetkými troma spôsobmi.
Tabuľka 2: Názory verejnosti na to, či dovoliť alebo nedovoliť odporcom systému parlamentnej demokracie...
|
zakladať politické
strany |
šíriť názory
prostredníctvom médií |
usporadúvať verejné
zhromaždenia |
| áno |
nie |
neviem |
áno |
nie |
neviem |
áno |
nie |
neviem |
| KDH |
66 |
24 |
67 |
66 |
24 |
67 |
66 |
24 |
67 |
| SaS |
65 |
53 |
57 |
66 |
24 |
67 |
66 |
24 |
67 |
| Smer-SD |
65 |
29 |
59 |
66 |
24 |
67 |
66 |
24 |
67 |
| Sme Rodina |
59 |
46 |
74 |
50 |
30 |
77 |
50 |
30 |
77 |
| SNS |
56 |
24 |
54 |
50 |
30 |
77 |
50 |
30 |
77 |
| Most-Híd |
50 |
59 |
60 |
50 |
30 |
77 |
50 |
30 |
77 |
| OĽaNO |
50 |
30 |
77 |
50 |
30 |
77 |
50 |
30 |
77 |
| ĽSNS |
37 |
21 |
11 |
50 |
30 |
77 |
50 |
30 |
77 |
Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, október 2017.
Download: Tlačová správa [pdf]
Vybrané mediálne výstupy
TASR
IVO: Odporcom demokracie by nedovolilo zakladať strany 53 % ľudí
SITA
PRIESKUM: Viac než polovica Slovákov by nedovolila odporcom demokracie zakladať politické strany
radioaktual.sk
Výskum: Viac ako polovica ľudí by odporcom demokracie nedovolila zakladať strany
dennikn.sk
Takmer dvom pätinám z nás neprekáža, ak si odporcovia demokracie zakladajú strany
sme.sk
Odporcovia parlamentnej demokracie by nemali zakladať strany, tvrdí prieskum
aktuality.sk
Viac ako polovica ľudí nechce strany odporcov demokracie
parlamentnelisty.sk
PRIESKUM Polovica opýtaných by odporcom parlamentnej demokracie dovolila organizovať zhromaždenia, priestor v médiách by im však nedopriala
hlavnespravy.sk
IVO: Viac ako polovica ľudí by odporcom demokracie nedovolila zakladať strany
ujszo.com
Tiltanánk a demokráciaellenes pártokat
