Dňa 15. marca 2016 sa v Bratislave uskutočnila prezentácia knihy Diverging Voices, Converging Policies: The Visegrad States’ Reactions to the Russia-Ukraine Conflict. Vydanie knihy podporila Nadácia Heinricha Boella. Podujatie sa konalo v priestoroch Goetheho Inštitútu. Knihu uviedli Grigorij Mesežnikov a Oľga Gyárfášová (Slovensko), Jacek Kucharczyk (Poľsko), Botond Feledy (Maďarsko) a Radomir Špok (Ceská republika). Diskusiu moderoval Milan Šuplata.

Pozvánka na podujatie (pdf)

FOTO










-----

Správu o prezentácii knihy publikoval Euractiv.sk

V4: Rozdielne názory, spoločné činy

Jakub Šimkovič 

16.03.2016

Napriek tomu, že sa zo Slovenska, Českej republiky a z Maďarska ozývali kritické hlasy voči sankciám, všetci podporili spoločnú európsku pozíciu.

„Vnímame rusko-ukrajinský konflikt, ako istú skúšku našich spoločností, našej zahraničnej politiky a politických aktérov,“ uviedol prezident Inštitútu pre verejné otázky (IVO) Grigorij Mesežnikov na úvod včerajšieho predstavenia publikácie Diverging Voices, Converging Policies: The Visegrad States’ Reactions to the Russia-Ukraine Conflict.

Editor publikácie Jacek Kucharczyk vraví, že motiváciou napísať knihu bol pocit verejnosti, že jednou z obetí rusko-ukrajinského konfliktu je vyšehradská spolupráca. Takmer 20 autorov sa preto pokúsilo preskúmať, aké hlboké sú v názore na konflikt rozdiely medzi jednotlivými krajinami V4.

Spor Ruska a Ukrajiny rozdeľuje

Napriek jasnej zahraničnej pozícii sa poľská spoločnosť tiež rozdelila. Občania sa tu však rozchádzali v názoroch, ako správne reagovať na hrozbu rozsiahlejšieho konfliktu. Pred voľbami sa za postoje ku konfliktu na Ukrajine vzájomne obviňovali vtedajšie a terajšie vládne strany.

„Je paradoxné, že Poľsko bolo krajinou, ktorá mohla z ekonomického hľadiska najviac stratiť v dôsledku zhoršených vzťahov s Ruskom,“ spresnil Kucharczyk. Zastavenie vývozu poľnohospodárskej produkcie do Ruska ale prišlo v čase, kedy „prekvital“ poľský export aj do iných krajín.

Na Slovensku sa téma rusko-ukrajinského konfliktu taktiež udomácnila v čase volieb. Mesežnikov pripomenul, že prezidentské voľby skončili úspechom Andreja Kisku, ktorý prezentoval jasnejšie a viac odsudzujúce stanovisko voči Rusku.

Premiér Robert Fico naopak už v minulosti prezentoval úvahy o slovanskej vzájomnosti. Z nich ale Ukrajina väčšinou vypadáva. V roku 2014 Fico varoval pred katastrofickými scenármi zavedenia sankcií voči Rusku. Dodnes sa vyjadruje o neužitočnosti sankcií, no tento argument už nepoužíva, dodal Mesežnikov.

Podľa analytičky IVO Oľgy Gyárfášovej je slovenská spoločnosť viac proruská v dôsledku nedostatku historických skúseností a hodnotovo orientovanej politiky.

Prieskumy medzi občanmi ukázali, že verejnosť vo všeobecnosti odsudzuje ruské zasahovanie. Ukázalo sa ale, že ich téma veľmi nezaujala. Nepotvrdil sa ani predpoklad, že konflikt posilní naše záväzky voči Severoatlantickej aliancii.

Maďarsko je príkladom krajiny, kde sa postoj k Rusku časom mení. Maďarský politológ Botond Feledy hovorí, že konzervatívci boli po zmene režimu zástancami protiruskej rétoriky. Po 19 rokoch však premiér Viktor Orbán uzavrel s Ruskom dohodu, ktorej obsah je aj naďalej tajomstvom. Fidesz sa dnes viac dostáva do sporov s USA. Voličov nahnevalo veľvyslanectvo Spojených štátov, ktoré v Maďarsku kritizovalo korupciu. Viac proruské postoje a uzatváranie dohôd prišlo až potom.

Radomír Špok z pražského think tanku EUROPEUM uviedol, že česká pozícia sa v Európe dostala do stredného prúdu. Premiér Bohuslav Sobotka na samom počiatku sankčného režimu voči Rusku tiež vyjadril isté pochybnosti. Následne mnoho radikálnejšie a proruské pozície zaujal prezident Zeman.

Autori českých kapitol o náladách v krajinách V4 domácich politických aktérov rozdelili na 4 kategórie. V prvej sú tzv. jastrabi, ktorí zastávajú najviac protiruské postoje. Potom sú tu multilateralisti, pragmatici a napokon „priatelia Ruska“.

„Deliace čiary nie sú len medzi vládou a prezidentom, ale aj medzi politickými stranami a niekedy aj priamo v nich,“ opísal Špok a spresnil, že stranou s vnútorným delením je vládna ČSSD.

EÚ zbližuje názory

Autori publikácie sa zhodujú, že členstvá v Európskej únie a v NATO sú tým elementom, ktorý pozície Vyšehradskej skupiny napokon zblíži.

„Oddanosť spoločnému postoju je na európskej úrovni vysoká,“ povedal Grigorij Mesežnikov. „Nikdy ani jeden z premiérov nenavrhol zrušenie sankcií.“

Spoločná podpora Ukrajiny sa však nekončí iba pri sankciách. Vyšehradská skupina výrazne podporila prijatie asociačnej dohody s Ukrajinou aj jej ambície na vstup do únie.

„Na Slovensku máme tradíciu, že politici nejako konajú, no vyjadrujú sa inak,“ uzavrel prezident IVO.

euractiv.sk/zahranicie-a-bezpecnost/rozdielne-nazory-spolocne-ciny