ivo.sk
17. NOVEMBER: Zabúdame na to, kto boli lídri revolúcie

Na Jána Langoša si spomenulo necelé percento oslovených. Tam sa už dá hovoriť, že sa vytráca z povedomia slovenskej verejnosti, konštatovala sociologička Z. Bútorová

BRATISLAVA 15. novembra (SITA) - Aké hnutie bolo na čele zmien v novembri 1989 a kto boli lídri revolučných udalostí nám tak trochu vyprcháva z historickej pamäte. Na základe prieskumu z októbra a porovnania prieskumu spred piatich rokov to konštatovala sociologička Zora Bútorová. Prieskum sa uskutočnil na začiatku októbra na reprezentatívnej vzorke vyše 1 000 respondentov. Uskutočnil sa v ČR aj v SR. U nás zbierala údaje agentúra Focus. Prieskum uskutočnil Inštitút pre verejné otázky a Centrum pro výzkum veřejného mínění Sociologického ústavu AV ČR.

To, že na čele zmien v novembri 1989 v Českej republike stálo Občanské fórum vedelo 57 percent oslovených obyvateľov ČR. Verejnosť proti násiliu si na Slovensku ako lídra zmien pamätá v tohtoročnom prieskume 52 percent oslovených, čo je v porovnaní s prieskumom spred piatich rokov o tri percentá menej.

V prípade lídrov mohli respondenti uviesť tri mená vedúcich osobností. V Českej republike si až 85 percent oslovených spája s revolúciou Václava Havla. Za ním nasledujú Václav Klaus (26 %), Jiří Dienstbier (16 %) a Alexander Dubček (10 %). Ako konštatovala česká sociologička Paulína Tabery, Václav Havel je takým "pojítkom" medzi federáciou. Ako vedúcu osobnosť novembra 1989 ho označilo 24 percent Slovákov. Na Slovensku si najviac ľudí spomenulo na Milana Kňažka (60 %) a Jána Budaja (37 %).

Milan Kňažko je jediný zo slovenských lídrov revolúcie, ktorý v porovnaní s prieskum spred piatich rokov získal viac percent. V roku 2009 si na neho spomenulo 52 percent oslovených. Jednoznačne to možno pripísať jeho kandidovaniu za prezidenta, dodala Bútorová. Pri väčšine osobností klesla ich viditeľnosť a menej sú už vnímaní ako ľudia, ktorí boli dôležití v novembri ´89, zdôraznila ďalej sociologička. Týka sa to Jána Budaja, ktorý teraz pôsobí skôr v lokálnej politike (pokles z 42 % na 37 %), Fedora Gála, kde zaznamenali pokles z 12 percent na šesť percent ale aj Jána Langoša, ktorý z piatich percent klesol na necelé jedno percento. Tam sa už dá hovoriť, že sa vytráca z povedomia slovenskej verejnosti, konštatovala sociologička. Z odpovedí na otvorené otázky bolo vidieť, že na Slovensku je časť ľudí, ktorým sa udalosti novembra 1989 pletú a namiesto VPN uvádzali ako lídra revolúcie HZDS, dodala.

Videoaktuality

Čo si o V4 myslia obyvatelia jednotlivých krajín? Výskymný projekt IVO realizovaný v 4 krajinách Vyšehradu. 

Publikácia venovaná vybraným aspektom bilaterálnych vzťahov Slovenska a Ukrajiny.

V4 v čase polykrízy.<br/>Názory verejnosti
Slovensko a Ukrajina: perspektívy spolupráce a aktéri

Výskumná štúdia zameraná na informatické vzdelávanie mladej generácie.

Výskumná reflexia kľúčových postojov populácie SR k fenoménu dneška.

Informatické vzdelávanie na základných a stredných školách
Umelá inteligencia optikou verejnosti

Autentické svedectvo o vývoji politickej slobody v ponovembrovom Slovensku a Česko-Slovensku. Udalosti rokov 1990-1992.

Proces prechodu k demokracii v kontexte formovania a fungovania slovenskej štátnosti.

Dva roky politickej slobody. Obnovené vydanie
Tridsať rokov samostatného Slovenska. Šesť pohľadov na formovanie štátu

Navštívte nás na Facebooku





Obsah © 2006 Inštitút pre verejné otázky.
Design © 2006 Komplot
Generuje redakčný systém BUXUS spoločnosti ui42.
Konverzný kurz: 1 EUR = 30,1260 Sk


tlačiťposlaťhore