Zakladateľ a čestný prezident Inštitútu pre verejné otázky Martin Bútora sa dňa 7.10.2014 dožíva sedemdesiatich rokov.

Sociológ, politický analytik, spisovateľ, prekladateľ, vysokoškolský pedagóg, neformálny predstaviteľ občianskej spoločnosti, doc. PhDr. Martin Bútora je širšej verejnosti známy najmä ako jeden z diplomatov v novodobých slovenských dejinách. V rokoch 1999–2003 bol veľvyslancom SR v USA vo Washingtone. V utorok 7. októbra bude mať 70 rokov.

Aktivizoval sa aj počas Nežnej revolúcie

Martin Bútora bol jedným z protagonistov 17. novembra 1989 a spoluzakladateľom Verejnosti proti násiliu (VPN - 1989). V 70. a 80. rokoch 20. storočia pôsobil ako výskumník a terapeut v bratislavskej protialkoholickej liečebni. V 90. rokoch minulého storočia sa venoval skúmaniu postkomunistickej transformácie a otázkam občianskej spoločnosti. Napísal beletristické prózy Ľahkým perom (1987), Bojím sa mať strach (1990), Posolené v Ázii (1990), Skok a kuk (2011). Je autorom esejí Odklínanie (2004), Druhý dych (2010) a odbornej literatúry Mne sa to nemôže stať (1989), Překročit svůj stín (1991) a v spoluautorstve napríklad Kde sme? Mentálne mapy Slovenska (2010), Odkiaľ a Kam. 20 rokov samostatnosti (2013).

Píše články a štúdie na tému občianskej spoločnosti, demokratickej transformácie a zahraničnej politiky, vydávané na Slovensku i v zahraničí. Bol spoluautorom a spolueditorom publikácií Keď ľahostajnosť nie je odpoveď (2004, o činnosti medzivládnych organizácií), Občianske združovanie na Slovensku po páde komunizmu. Je spoluautorom sociologickej publikácie Slovensko rok po, Cesty a križovatky nového štátu očami jeho obyvateľov (1994). Je hlavným editorom a spoluautorom projektu Súhrnná správa o stave spoločnosti, vydávaného od roku 1996. Písal televízne a filmové scenáre, s manželkou PhDr. Zorou Bútorovou, CSc., tiež sociologičkou, prekladali divadelné hry.

Publikoval už v šesťdesiatych rokoch

Martin Bútora sa narodil 7. októbra 1944 v Bratislave. Vyštudoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského (UK) v Bratislave, kde získal v roku 1981 titul PhDr. Koncom roka 1992 sa na Fakulte sociálnych vied pražskej Karlovej univerzity habilitoval na docenta sociológie. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia bol redaktorom študentských časopisov Echo a Reflex a týždenníka Kultúrny život (1966-1969), v rokoch 1971-1977 pracoval vo Výskumnom ústave práce a sociálnych vecí.

Radil Václavovi Havlovi

Po okupácii ČSSR vojskami Varšavskej zmluvy v roku 1968 bol v politickej nemilosti (v roku 1977 odmietol hlasovať proti Charte 77), pracoval ako sociológ a terapeut v Protialkoholickej poradni (1977-1988) a súbežne s tým pôsobil v okruhu nezávislých sociológov a spisovateľov, ktorí kritizovali komunistický režim. Bol poradcom posledného československého prezidenta Václava Havla pre ľudské práva (1990-1992), vyučoval na Fakulte sociálnych vied pražskej Karlovej univerzity (1991-1992).

Bol veľvyslancom v USA

Po rozdelení Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) sa Martin Bútora vrátil na Slovensko a učil na Katedre politológie Trnavskej univerzity (1993-1998). V rokoch 1994-1996 bol predsedom Slovenského centra P.E.N. klubu. Bol prvým koordinátorom projektu orálnej histórie založenom na videosvedectvách ľudí zo Slovenska, ktorí prežili holokaust (v rámci Nadácie Milana Šimečku, 1995-1997). V roku 1997 prišiel s ideou založiť Inštitút pre verejné otázky (IVO) a stal sa jeho prvým prezidentom, dnes je jeho čestným prezidentom. V rokoch 1999-2003 bol veľvyslancom SR v USA.

Kandidoval na post hlavy štátu

Ako občiansky kandidát neúspešne kandidoval na funkciu prezidenta SR v prezidentských voľbách v roku 2004, získal podporu 6,51 percent hlasov voličov. Od roku 2003 pôsobil opäť v Inštitúte pre verejné otázky. Je členom Rady vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie, členom medzinárodnej rady Slovenskej atlantickej komisie a Stredoeurópskej strategickej rady, od apríla 2014 je členom expertného tímu, ktorý zriadil generálny tajomník NATO. V roku 2014 sa stal aj zahranično-politickým poradcom prezidenta SR Andreja Kisku.

Za svoju prácu získal rad ocenení: Medaila za službu demokracii, Washington (1999), Medaila Jána Papánka, New York (2000), štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy (2002), Cena na oslavu slobody - American Jewish Commitee, Washington (2002), Krištáľové krídlo (mimoriadna cena za diplomaciu, 2002). V roku 2011 preberal za tím štyridsiatich autorov publikácie Kde sme? Mentálne mapy Slovenska (2010) výročnú cenu od Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska (AOSS). Je nositeľom Českej a slovenskej transatlantickej ceny (2014).

Kolegovia a kolegyne z Inštitútu pre verejné otázky gratulujú Martinovi Bútorovi k jeho životnému jubileu a želajú mu všetko najlepšie do ďalších rokov.

(Správa spracovaná podľa TASR. Zdroj: www.teraz.sk/magazin/martin-butora-sociolog-jubileum)

Prečítajte si aj rozhovor s Martinom Bútorom z denníka SME.