Dňa 26. novembra 2013 odvysielala Slovenská televízia na svojom druhom kanáli dokumentárny film V tieni kráľa Svätopluka, ktorý vznikol v spolupráci štúdia Ateliér.doc a Inštitútu pre verejné otázky (režisér Jakub Juleny, producent Robert Kirchhof).

Film je jedným z výstupov projektu Film a spoločnosť, ktorý má podávať filmové svedectvo o stave slovenskej spoločnosti a o javoch, ktoré ju formujú a sprevádzajú jej vývoj. Výrobu filmu podporili Audiovizuálny fond a RTVS. Tvorcovia filmu sa sústredili na odhaľovanie pozadia súčasných nacionalistických tendencií, vrátane ich extrémnych prejavov. Poukázali na úlohu, ktorú zohráva v živení nacionalistického diskurzu národná historizujúca mytológia, podporovaná oficiálnymi politikmi. Obsah film vyvolal polemické diskusie ešte pred jeho uvedením.

Viac o filme čítajte v článku českého novinára Ľubomíra Smatanu, ktorý vo filme účinkoval:

Sme, 2.12.2013
Dnes píše Ľubomír Smatana
Ťažký život Stredoslováka

V utorok večer som sa nepozeral na televíziu, hoci som veľmi chcel. Na Dvojke bežal dokument V tieni kráľa Svätopluka, ale v bratislavskom bare, kde som sedel, nemajú ani obrazovku, nieto druhý program slovenskej verejnoprávnej televízie. Celkom by ma zaujímalo, koľko ľudí dokument o hranici medzi slovenským nacionalizmom a vlastenectvom videlo. Dramaturgovia sa snažili. Hodinový film zaradili do luxusného času 23.20 a bez reprízy. Ono je to tak, že som sa v tom dokumente vyskytol ako sprievodca. Chodil som po Slovensku a pýtal som sa ľudí, ktorých režisér vybral. Recitovala mi Eva Kristínová, svoje názory mi rozprával Marián Mišún, nacionalista a súkmeňovec Mariana Kotlebu, víno som popíjal s Mariánom Tkáčom v altánku pri jeho dome, ktorý nazval Trianon a ktorý si vyzdobil vlastnými maľbami slovenských buditeľov. Tá spoločnosť bola oveľa pestrejšia a, samozrejme, sa tam objavilo veľa veľmi kritických hlasov a vizuálnych obrazov, ktoré ukazovali v nelichotivom svetle vládnucu politickú garnitúru. Preto RTVS dokument ignorovala, a keď už ho musela podľa zmluvy s producentom do roka odvysielať, našla si originálny „prime time“. Pritom televízia celú výrobu Svätopluka zaplatila. Teraz to možno vyzerá, že si sťažujem, ale nie. Trezorové filmy sú súčasťou histórie mnohých štátov a nebolo to len komunistické Československo a ďalšie sovietske satelity. V povojnovom Taliansku alebo Španielsku zakazovali vlády filmy úplne rovnako. V Ázii je to bežné dodnes. Aj slávny český režisér Jiří Menzel vyhlásil minulý týždeň na Kube, že by sa niektoré filmy mali cenzurovať. On tým síce myslel, že by sa mali škrtať totálne hlúposti, ale aj tak za to dostal v českých médiách poriadnu príučku.„Svätopluka“ nechcem po filmárskej stránke hodnotiť, obsahovo však vypovedá dosť o súčasnom Slovensku. V tom bratislavskom bare v utorok večer som sedel aj s jeho režisérom Jakubom Julénym. Mladý filmár prišiel na jednu noc z rodného mestečka pri Banskej Bystrici a strašne nadával na svojich susedov, ktorí zvolili nového župana. Aj ten sa vo filme objavil, ale s putami na rukách medzi ťažkoodencami. Zároveň Jakub zapíjal smútok nad niekoľkomesačnou prácou na filme, ktorý už zrejme nikto neuvidí. Ťažký život Stredoslováka.

Viac o filme tiež v nasledujúcich príspevkoch: 

RTVS odmieta odvysielať kritický film o soche Svätopluka (sme.sk)
Film o soche Svätopluka v RTVS možno pustia (sme.sk)