ivo.sk
VÝSKUM: Čechov po rozpade ČSRF trápi hlavne strata územia

31.12.2012, SITA

VÝSKUM: Čechov po rozpade ČSRF trápi hlavne strata územia

Časť slovenských aj českých obyvateľov, po 43 percent, zastáva názor, že vznik samostatnej republiky pre nich priniesol viac-menej vyvážené zmeny

BRATISLAVA 31. decembra (SITA) - Rozpad Československa oslabil podľa Slovákov najmä ekonomický rozvoj krajiny, priemysel a konkurencieschopnosť. Ako stratu z rozdelenia ČSFR vnímajú nižšiu životnú úroveň a slabšie sociálne istoty. Čechov v porovnaní s nami netrápia v prvom rade hospodárske javy, najviac ich sužuje zmenšenie štátneho územia a počtu obyvateľov. Vyplynulo to z výsledkov výskumu názorov slovenskej a českej verejnosti na rozdelenie Československa a vznik samostatných štátov, ktoré začiatkom novembra uskutočnili Inštitút pre verejné otázky (IVO) v Bratislave v spolupráci s agentúrou Focus a Centrom pro výzkum veřejného mínění, Sociologický ústav Akadémie věd ČR.

Na životnej úrovni sme stratili najviac, myslí si to 28 percent Slovákov. Občania ČR konštatujú ekonomické straty oveľa zriedkavejšie, konkrétne ich spomenulo päť percent. Najviac Čechov, 19 percent, pociťuje ako najväčšiu stratu zmenšenie štátu. Zo Slovákov ho spomenulo deväť percent respondentov. Spoločný štát založený na spolupatričnosti a vzájomnosti chýba 14 percentám Slovákov a 16 percentám Čechov, čím sa stáva druhým najčastejšie pociťovaným mínusom v oboch republikách. Zúženie priestoru pre spoločnú kultúru a históriu považuje na Slovensku za stranu dve percentá ľudí a v Česku tri percentá. Desiatim percentám Čechov je ľúto nad stratou prírody a prírodnej krásy na Slovensku. Tri percentá Slovákov pociťujú straty z nespravodlivého delenia majetku. Najväčšia časť slovenských aj českých obyvateľov, po 43 percent, zastáva názor, že vznik samostatnej republiky pre nich priniesol viac-menej vyvážené zmeny. Na Slovensku je v porovnaní s Českom o čosi početnejšia skupina ľudí, ktorí vidia zmeny k horšiemu. Na Slovensku je to 27 percent, zatiaľ čo v Česku je to 16 percent. Vývoj pozitívne hodnotí 21 percent Slovákov a 26 percent Čechov. Podľa výskumníkov tak vzniká zaujímavý paradox - hoci je u nás okruh ľudí s kladným prístupom k rozpadu širší než v Česku, hodnotenie zmien po získaní samostatnosti je na Slovensku o čosi kritickejšie. Schvaľovanie štátnej samostatnosti SR teda neznamená nasadzovanie si akýchsi „ružových okuliarov“. Zástancovia samostatnosti Slovenska sa vyznačujú kritickejším hodnotením vývoja po rozdelení ČSFR než zástancovia samostatnosti ČR.

Videoaktuality

Proces prechodu k demokracii v kontexte formovania a fungovania slovenskej štátnosti a výsledky transformačného procesu.

Autentické svedectvo o vývoji politickej slobody v ponovembrovom Slovensku a Česko-Slovensku. Udalosti rokov 1990-1992.

Tridsať rokov samostatného Slovenska. Šesť pohľadov na formovanie štátu
Dva roky politickej slobody. Obnovené vydanie

Výskumná štúdia zameraná na kľúčové oblasti digitálnej gramotnosti ľudí v preddôchodkovom a dôchodkovom veku.

Výskumná reflexia kľúčových postojov internetovej populácie SR v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

 Digitálna gramotnosť 2023 - zaostrené na seniorov
Kyberbezpečnosť 2023 - optikou internetovej populácie SR

20 rokov krajskej samosprávy prinieslo rozmanité skúsenosti. Komplexná publikácia IVO a SK8.

Publikácia prináša množstvo faktov
z demografickej i ekonomickej štatistiky ako aj zo sociologických výskumov.

20 rokov<br/>samosprávnych krajov<br/>na Slovensku 2001 - 2021
Starší ľudia medzi nami. Kde sme, kam smerujeme

Navštívte nás na Facebooku





Obsah © 2006 Inštitút pre verejné otázky.
Design © 2006 Komplot
Generuje redakčný systém BUXUS spoločnosti ui42.
Konverzný kurz: 1 EUR = 30,1260 Sk


tlačiťposlaťhore