ivo.sk
Martin Bútora sprevádzal uvedenie knihy Agneši Kalinovej a Jany Juráňovej Mojich 7 životov

Vydavateľstvo Aspekt pripravilo prezentáciu publikácie Mojich 7 životov za prítomnosti oboch autoriek. Podujatie sa konalo 28.3.2012 v Hudobnej sále Zichyho paláca v Bratislave.

„Jana Juráňová sa pýta citlivo a vnímavo, otvára studňu spomienok a umožňuje vyrozprávať aj to, čo je takmer nevypovedateľné,“ povedal v úvode prezentácie Martin Bútora. „Hlavná postava hovorí o histórii uplynulých desaťročí výstižne a plasticky, najmä preto, lebo približuje udalosti, charaktery a paradoxy oných čias cez prizmu ľudských príbehov, svojho i ďalších. V nebývalej miere tak umožňuje, aby sa čitatelia, ktorí niečo vedia o „veľkých dejinách“, mohli zahĺbiť do „malých dejín“, do osudov jednotlivcov, rodín, rodov, spoločenských skupín či názorových spoločenstiev, ako o tom pekne písal jeden z priateľov rodiny Kalinovcov, filozof a spisovateľ Milan Šimečka, ktorý sa v pravý okamih vynorí v knihe vo svojej prirodzenej podobe človeka, ktorý v sebe spájal rolu ombudsmana, verejného ochrancu práv s rolou „strážcu majáku“.

Neboli to hocaké „malé dejiny“, pretože aj tie „veľké dejiny“ boli v tejto časti Európy výnimočné – odohrávali sa totiž v tej časti Európy, ktorú americký historik Tim Snyder vo svojej najnovšej knihe nazýva Bloodlands čiže krvavé krajiny, v priestore mocenského vplyvu Nemecka a Sovietskeho zväzu, Hitlera a Stalina a Stalinových potomkov.“

Hneď na začiatku svojho spomínania o tom hovorí Agneša Kalinová: „Je to vlastne taký môj celoživotný – typicky stredoeurópsky – životný motív: diskontinuita. Nastane zvrat vynútený vonkajšími okolnosťami, násilnými zásahmi a všetko alebo aspoň väčšina z toho, čo dovtedy platilo, sa vymaže a začína sa od nuly. Počíta sa len od nového štartu, takmer od iného letopočtu.“

Jednotlivé úseky jej životného behu sú tak miestami roztrhnuté, akoby spolu nesúviseli: sú to životy plné paradoxov. Počas holokaustu sa ako Židovka skrývala v kláštore v Budapešti, po vojne sa spočiatku stotožnila s novým režimom, stala sa žurnalistkou, venovala sa filmovej kritike, v 60. rokoch sa spolu s ďalšími v časopise Kultúrny život zapojila do reformného prúdu. „S odstupom času by som to videla tak,“ hovorí o tomto období, „že sme sa na našich bicykloch, mopedoch, motorkách a na Felíciách rútili - do slepej uličky. S plným nadšením... Ale bolo to príjemné, ba krásne rútiť sa na tých Felíciách a mopedoch a bicykloch a veriť, že to niekam smeruje. A mnohí z mojej aj o čosi staršej generácie sme boli presvedčení, že by sme to mohli robiť v rámci toho vylepšeného, demokratickejšieho systému, v nejakom európskejšom otvorenom duchu, hlavne v podstatne uvoľnenejšom rámci sovietskeho bloku.“

Raz, spomína v knihe, sa uprostred rozkvitnutej pražskej jari 1968 stretla s Eduardom Goldstückerom, prvým československým veľvyslancom v Izraeli, potom väzňom v Ruzyni, po prepustení profesorom germanistiky na Karlovej univerzite a spoluiniciátorom rehabilitácie Franza Kafku. V tú jar bol predsedom Zväzu československých spisovateľov. “Sedeli sme tam na nejakej spisovateľskej konferencii a cez prestávku mi povedal, poď ideme sa trocha prejsť. Chodili sme po tej kafkovskej Prahe, ukazoval mi tie miesta, pamätné tabule na nich ešte neboli, išli sme po Staromestskom námestí – ešte bez turistických davov, po týchto uličkách a on mi hovoril: A teraz uvidíš, čo my tu z toho urobíme, že tu budeme žiť po ľudsky, bez obáv, až sa všetci budú čudovať. Bola to taká sebavedomá, trocha spasiteľská bájka, dobre sa mi to počúvalo. A dodnes sa mi to spája s tým Kafkom a so Staromestským námestím...Tá naša predstava vtedy – veľmi zjednodušene povedané - bola, že predovšetkým zbavme sa tých blbcov a primitívov na vedúcich postoch a poďme to robiť inteligentne.“ O 12 dní nato tu už cudzích vojsk bolo neúrekom a Československo sa rútilo do nešťastnej budúcnosti. A Agneša Kalinová i jej rodina tiež: režim stelesnený Štátnou bezpečnosťou si ich vybral ako obete „pookupačnej „normalizácie a konsolidácie“.

Kniha dokumentuje, ako sa po sovietskej okupácii opakoval podobný spôsob vyraďovania, vylučovania, izolovania – priam rasovo-politického prenasledovania, aké ľudia na Slovensku poznali z čias 2. svetovej vojny.

„Našťastie – a znovu paradoxne – Agneša Kalinová nielenže nezmizla, ale naopak sa sprítomnila, azda väčšmi ako kedykoľvek predtým. V ušiach tisícov poslucháčov v celej republike sa z Rádia Slobodná Európa ozýval jej nezabudnuteľný hlas, ktorý vyžaroval neodolateľnú príchuť slobody, mal zafarbenie džezovej speváčky a prihováral sa nám spoza rušičiek s nadhľadom osudom skúšanej Stredoeurópanky,“ konštatoval Martin Bútora.

Autorku prišli pozdraviť desiatky jej blízkych, priateľov a priateliek, budúcich čitateľov pozoruhodnej knihy. 

Videozáznam z prezentácie je dostupný na stránke ASPEKT-u.


Jana Juráňová, Agneša Kalinová a Martin Bútora pri uvádzaní knihy. 


 Autorku prišiel pozdraviť jej niekdajší spolupracovník z Kultúrneho života, spisovateľa redaktor Kornel Földvári. Napravo stojí Jana Cviková, prekladateľka a editorka publikácií Aspektu. 


Agneša Kalinová odpovedá na otázky z publika.



>> Späť na Aktuality

Videoaktuality

Kľúčové oblasti a udalosti vývoja bezpečnostného a obranného sektora SR v rokoch 1993-2023. 

Proces prechodu k demokracii v kontexte formovania a fungovania slovenskej štátnosti.

Thirty Years <br/>of Slovak Security <br/>and Defence Policy
Tridsať rokov samostatného Slovenska. Šesť pohľadov na formovanie štátu

Výskumná štúdia zameraná na kľúčové oblasti digitálnej gramotnosti ľudí v preddôchodkovom a dôchodkovom veku.

Výskumná reflexia kľúčových postojov internetovej populácie SR v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

 Digitálna gramotnosť 2023 - zaostrené na seniorov
Kyberbezpečnosť 2023 - optikou internetovej populácie SR

Autentické svedectvo o vývoji politickej slobody v ponovembrovom Slovensku a Česko-Slovensku. Udalosti rokov 1990-1992.

Publikácia prináša množstvo faktov
z demografickej i ekonomickej štatistiky ako aj zo sociologických výskumov.

Dva roky politickej slobody. Obnovené vydanie
Starší ľudia medzi nami. Kde sme, kam smerujeme

Navštívte nás na Facebooku





Obsah © 2006 Inštitút pre verejné otázky.
Design © 2006 Komplot
Generuje redakčný systém BUXUS spoločnosti ui42.
Konverzný kurz: 1 EUR = 30,1260 Sk


tlačiťposlaťhore