V marci 2012 Grigorij Mesežnikov sa zúčastnil v štyroch slovenských mestách – Prešove (2.3.), Bratislave (9.3.), Humennom (19.3.) a Bardejove (20.3.) na seminároch Rusíni na Slovensku a ich vzťah s majoritným obyvateľstvom, zorganizovanom Združením inteligencie Rusínov Slovenska v rámci projektu "Čemerica". Cieľom projektu je zvýšiť úroveň informovanosti občanov SR rusínskej národnosti o ich základných občianskych a ľudských právach ako aj zvýšiť informovanosť väčšinového obyvateľstva o kultúre a prínose rusínskej národnostnej menšiny pre rozvoj SR. Vo svojich vystúpeniach na seminároch a v nasledujúcich diskusiách sa prezident IVO venoval problematike občianskej participácie na správe vecí verejných so zameraním na príslušníkov národnostných menšín, zvlášť Rusínov. Informácie o seminároch a diskusiách publikovali médiá na východnom Slovensku a portál www.rusyn.sk.
Mediálne výstupy
03.03.2012: RUSÍNSKA MENŠINA MÁ PROBLÉM PRESADIŤ SA
Michal Frank
Odborníci včera v Prešove diskutovali o Rusínoch na Slovensku a ich vzťahoch s majoritným obyvateľstvom. Došli k záveru, že rusínska menšina nedokáže presadiť svoje požiadavky na politickej úrovni. Týka sa to aj ďalších menšín, s výnimkou maďarskej. Podľa profesora Miroslava Kusého sa pri uplatňovaní menšinových práv využíva "salámová metóda". Niekde sa trochu pridá, či trochu uberie.
Iba maďarská menšina je schopná artikulovať svoje požiadavky v parlamente. I keď ani ona toho veľa nepresadí,“ povedal politológ Kusý s tým, že to závisí od konkrétnej politickej konštelácie.
Podľa analytika Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexandra Dulebu sa "doteraz nenašla politická vôľa zo strany slovenských politických strán dať do súladu legislatívu s Ústavou SR".
Odborníci hovoria, že sa pri zákonoch nevychádza z aktuálneho sčítania ľudu. Podľa neho sa k rusínskej národnosti hlási približne 33-tisíc obyvateľov SR.
"Je nenormálne, že terajšia legislatívna úprava o používaní jazyka národnostných menšín zakonzervovala stav z výsledkov sčítania obyvateľov z roku 1991, a to až do roku 2021. Nezodpovedá to realite," dodal Duleba. Podujatie, ktoré zorganizovalo Združenie inteligencie Rusínov Slovenska, je prvý zo štyroch odborných seminárov. Po Prešove budú nasledovať ďalšie v Bratislave, Humennom a v Bardejove. Ich cieľom je zvýšiť informovanosť príslušníkov rusínskej národnostnej menšiny o ich právach, ale tiež informovať majoritné obyvateľstvo o príspevku Rusínov do rozvoja Slovenskej republiky.
Zdroj: http://presov.korzar.sme.sk/c/6283545/rusinska-mensina-ma-problem-presadit-sa.html
Foto: Ján Lipinský
---
2. 3. 2012 PREŠOV: SEMINÁRE MAJÚ ZVÝŠIŤ INFORMOVANOSŤ RUSÍNOV O PRÁVACH MENŠÍN
TASR, Prešov, 2. marca 2012
Zvyšovanie úrovne informovanosti Rusínov o ich národnostných právach a rovnako zviditeľnenie tejto menšiny v kontexte rozvoja Slovenska, sú hlavné ciele série seminárov, ktorú dnes prvým podujatím odštartovali v Prešove.
V rámci stretnutí pod názvom "Rusíni na Slovensku a ich vzťah s majoritným obyvateľstvom" odznejú prednášky z oblasti politológie a histórie. Tie sú následne doplnené diskusiami o problémoch, ktoré registrujú Rusíni prípadne príslušníci iných národnostných menšín v regiónoch.
Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosť pre zahraničnú politiku upozornil na to, že musia byť dodržiavané práva, ktoré garantuje Ústava SR.
"Od prijatia tejto ústavy prešlo viac ako 20 rokov a stále vlastne ešte nemáme zákon o postavení národnostných menšín, ktorý by garantoval legálny mechanizmus tak, aby sa ich práva naplnili," tvrdí Duleba.
Prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov sa vo svojom príspevku venoval súčasnému fungovaniu rady pre národnostné menšiny. Poukázal na nevyužívanie viacerých medzinárodných konvencií a dohôd, ktoré zabezpečujú právo občanov presadzovať svoje záujmy a ktorých signatárom je aj Slovensko.
Mesežnikov pripomenul, že presadzovaniu záujmov národnostných menšín by mohla prispieť aj zmena volebného zákona, ktorý by viac zvýraznil regionálne pozície kandidujúcich strán.
"To znamená rozdeliť Slovensko na viac volebných obvodov, osem by bolo najprimeranejším spôsobom a plus zvýšiť váhu preferenčných hlasov. Občania by boli trošku v silnejšej pozícii než centrály politických strán," povedal politológ.
Dodal, že pokiaľ ide o zastúpenie politických skupín národnostných menšín, ktorých početnosť nie je vysoká, dalo by sa uvažovať o určitých kvótach pre zastúpenie týchto menšín v parlamente.
Politológ Miroslav Kusý sa venoval porovnaniu práv menšín na Slovensku so susednými krajinami a zdôraznil hlavne skutočnosť, že u nás absentuje zákon o postavení príslušníkov národnostných menšín.
Kusý považuje za problematické a škodlivé aj to, že na Slovensku sa pomerne často pozerá na menšiny cez prizmu takzvaného maďarského nebezpečenstva, ktoré je často produktom fantázie. Maďarská menšina si podľa Kusého dokáže vďaka sile politickej reprezentácie presadiť niektoré záležitosti, ale zákon by mal vytvoriť garancie aj pre menej početné menšiny.
---
24.03.2012: RUSÍNI MAJÚ SLABÝ VPLYV – SPÔSOBUJE TO ZLE NASTAVENÁ MENŠINOVÁ POLITIKA
Táňa Rundesová, www.rusyn.sk
Aké práva majú národnostné menšiny? Informuje sa o nich dosť a zrozumiteľne? A ako sa tieto práva napĺňajú vo vzťahu k rusínskej menšine? Tieto otázky sa stali stredobodom vzdelávacieho seminára o ľudskoprávnych témach, ktorý sa v minulých dňoch konal v Prešove a v Bratislave. V nasledujúcich dňoch sa seminár presúva ešte do Bardejova a Humenného. Za organizáciou podujatia stojí Združenie inteligencie Rusínov Slovenska, pričom cieľom je nielen zvýšiť informovanosť Rusínov o ich vlastných právach. Ide aj o to, aby sa akciou obrátila pozornosť i samotných Slovákov na to, kto sú Rusíni, akú majú históriu a ako oni obohacujú Slovensko.
K jednotlivým témam sa pod vedením moderátora Alexandra Dulebu zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku vyjadrovali prednášajúci: emeritný profesor Miroslav Kusý, Grigorij Mesežnikov z Inštitútu pre verejné otázky, Stanislav Konečný a Marián Gajdoš zo Spoločenskovedného ústavu SAV a novinárka Táňa Rundesová.
Aké sú práva u susedov
Prof. Kusý sa sústredil na práva národnostných menšín susedných štátov, konkrétne Rakúska a Česka, a priblížil ich stručné porovnanie so stavom na Slovensku.
V Rakúsku tvorí 95 percent obyvateľstva rakúsky národ a zvyšok sa delí medzi šesť oficiálne uznaných národností: Chorvátov (30-tisíc), Slovincov a Maďarov (po 10-tisíc), Rómov, Slovákov (10-tisíc) a Čechov (8 500).
„Nemčina je štátny jazyk, ale popri ňom existujú ďalšie tri jazyky, slovinčina, chorvátčina a maďarčina, ktorých výučba beží na primeranom počte škôl,“ vysvetlil prof. Kusý. „Základnou normou je tam zákon o právnom postavení národnostných skupín v Rakúsku, podobný zákon, aký je aj v Česku a Maďarsku, len na Slovensku stále chýba,“ pokračoval prednášajúci. Rakúsko na rozdiel od nás nepozná oficiálnu hranicu používania jazykov menšín, ale spolkové krajiny a obce si tam rozsah ich používania nastavujú samy. Aj preto je situácia v právach v jednotlivých rakúskych krajinách odlišná, napríklad Slovincom v Korutánsku trvalo oveľa dlhšie, kým si vydobyli určitú úroveň práv, akú majú už dlho Chorváti a Maďari v Burgerlande. Práve v Burgerlande veľmi často natrafíte napríklad na dvojjazyčné tabule pred obcami. „V Rakúsku však práve pripravujú zákon, ktorý má obmedziť počet používaných jazykov na úradoch – a to čisto len z praktických dôvodov. Samozrejme, vyvolalo to obrovskú nevôľu vlády z Budapešti,“ dodal profesor.
Česko na rozdiel od Rakúska oficiálne uznáva až 12 národnostných menšín, ktoré tvoria takmer 10 percent obyvateľstva. Najpočetnejší sú Slováci (193-tisíc), Rusínov je okolo 10-tisíc, medzi ďalších patria Poliaci, Rómovia, Nemci, Maďari, Rusi, Srbi, Bulhari a ďalší. Ako zdôraznil prof. Kusý, prednosťou Česka je to, že tam funguje zákon o právach národnostných menšín, ktorý umožňuje menšinám vytvárať si aj samosprávne orgány. Na celoštátnej úrovni zastrešuje túto problematiku Rada vlády pre národnostné menšiny, na čele ktorej stojí Karl Schwarzenberg. Ak v obci žije aspoň 10 percent príslušníkov národnostných menšín, môžu si založiť tzv. výbor pre národnostné menšiny, pre kraj platí zase hranica päť percent, pričom si môžu vytvoriť tzv. krajský výbor pre národnostné menšiny. To však neznamená, že každý kraj či obec s patričným počtom menšín by si zriadila uvedený výbor.
Byť občanom
Podľa Grigorija Mesežnikova z Inštitútu pre verejné otázky, ktorý sa v prednáške sústredil okrem témy práv na Slovensku aj na postoje našich občanov k správe spoločnosti, vznikla u nás po poslednom sčítaní ľudu zaujímavá situácia. „Až sedem percent, teda 300-tisíc občanov Slovenska, sa neprihlásilo k žiadnej národnostnej skupine, čo je významná reprezentatívna vzorka. Je to prejav trendov – nastavenia štátnej politiky, ale aj obraz vzťahov medzi národnostnými skupinami v krajine,“ uviedol Mesežnikov.
Podľa neho možno úroveň národnostnej politiky u nás hodnotiť v troch rovinách – sú to: 1. práva menšín, 2. reprezentácia menšín, 3. ich účasť na verejných veciach. V prvej oblasti došlo podľa neho k miernemu pokroku najmä vďaka prijatiu zákona o štátnom jazyku (zníženie kvóra v obciach z 20 na 15 percent zastúpenia menšiny na obyvateľstve) a podobne nastal posun v tretej oblasti taktiež smerom k vyššej miere rozhodovania o stratégiách rozvoja menšín vďaka novému nastaveniu Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. V rámci rady funguje aj Výbor rady vlády pre národnostné menšiny, v ktorom sú zastúpené všetky minority, vrátane dvoch predstaviteľov Rusínov. V druhej rovine, v oblasti reprezentácie menšín, však podľa Mesežnikova situácia stagnuje, keďže nedošlo k posunu smerom k samosprávnej autonómii. Ide totiž o to, aby sa v štáte aj samotné menšiny mohli podieľať na rozhodovaní o svojich veciach. „Problematika národných menšín sa nemôže riešiť tak, aby to vyvolávalo absolútny odpor jej zástupcov,“ dodal Mesežnikov.
Podľa neho tak situácia všetkých menšín na Slovensku, konkrétne aj Rusínov, dopláca na vyslovene asymetrické postavenie najpočetnejšej menšiny – Maďarov. „Na jednej strane táto skupina vystupuje kultúrne aj etnicky ako súčasť iného národa, ale takto vystupuje len formálne. V skutočnosti sa – ako jediná menšina u nás – spolupodieľa aj na politickom živote na úrovni iných politických strán. Na druhej strane sú tu však ostatné menšie menšiny, ktoré sú tiež kultúrne a etnicky iné, no z hľadiska politického dosahu nemajú zastúpenie v politickom živote, a teda v dôsledku nižšej početnosti majú oveľa menší vplyv na verejné rozhodovanie,“ vysvetlil Mesežnikov. Ako zdôraznil, reálne mechanizmy na to, aby sa to zmenilo, pritom existujú a aj EÚ ich začína vytvárať na nadnárodnej úrovni. „Len ich treba poznať, ovládať a šikovne vedieť s nimi pracovať,“ ukončil politický analytik.
Riaditeľ Spoločenskovedného ústavu SAV Marián Gajdoš a pracovník z rovnakého ústavu Stanislav Konečný sa vo svojich prezentáciách venovali predovšetkým histórii Rusínov a spojivám ich dejín so súčasnosťou, ale taktiež historickým i aktuálnym vzťahom Rusínov a Slovákov.
Rusíni sa nezvyknú sťažovať
Posledná vystupujúca Táňa Rundesová priblížila možnosti, kam sa môžu menšiny, medzi nimi aj Rusíni, obracať, ak sa chcú sťažovať alebo ak chcú riešiť porušenie svojich práv. Medzi najjednoduchšie a najrýchlejšie spôsoby patria ombudsman, teda verejný ochranca práv, a Slovenské národné stredisko pre ľudské práva. Istá pomoc je možná aj zo strany európskych orgánov, napríklad Európskeho súdu pre ľudské práva, ale je to cesta oveľa zdĺhavejšia a je možná až po vyčerpaní všetkých právnych možností na národnej úrovni.
Dôležitá je aj možnosť dávať vedieť o (ne)napĺňaní svojich menšinových práv aj prostredníctvom monitoringu Rady Európy, ktorej Výbor ministrov každé dva roky hodnotí situáciu menšín v každom členskom štáte EÚ. Po tejto linke sú však Rusíni spolu so svojimi najpočetnejšími organizáciami málo aktívni a, a hoci by mohli, slabo informujú medzinárodné orgány, napríklad o nepriaznivom stave rusínskeho školstva.
Hlavným zistením vystupujúcej, ktorá si urobila aj prieskum na spomínaných slovenských úradoch, u ombudsmana a v stredisku pre ľudské práva, bol napokon fakt, že Rusíni sa na oficiálnych inštitúciách nezvyknú sťažovať na to, žeby pociťovali nedostatok svojich práv, hoci ich realita taká nie je.
Odmaďarčená autonómia
V závere sa moderátor Alexander Duleba sústredil na hlavné posolstvo: „Máme tu zjavný rozpor s ústavou. Dnešný právny stav – napriek tomu, čo je v ústave – nedovoľuje príslušníkom menšín zúčastňovať sa na rozhodovaní o verejných veciach. Mali by sme sa inšpirovať príkladmi zo zahraničia, kde už fungujú menšinové autonómne samosprávy, najmä príkladom z Českej republiky.“ Na Slovensku podľa Dulebu doteraz táto myšlienka zaznievala iba z prostredia maďarskej menšiny a Rusíni akoby sa tejto idey báli. Keby sa nebáli ju presadzovať, možno by dnes rusínske telesá, ako PUĽS alebo Divadlo A. Duchnoviča, nemuseli riešiť nedostatok peňazí, keďže kraj ako ich zriaďovateľ nemá na pre ne dosť finančnej podpory. Myšlienka vzniku samostatnej autonómie pre menšiny sa však, žiaľ, na Slovensku vždy zmietla zo stola ako niečo, čo sa spája s „maďarskou kartou“. No je to len uhýbanie od podstaty. „Rusínom by práve menšinová autonómia umožnila podieľať sa na správe verejných záležitostí. Myšlienka autonómie totiž nemá byť len hrou o to, či bude maďarská menšina vo vláde, alebo nie. Veci sa pohnú vtedy, keď sa podarí politicky odmaďarčiť národnostno–menšinovú autonómiu,“ dodal na záver Alexander Duleba.
29.03.2012: ZVÝŠIŤ INFORMOVANOSŤ RUSÍNOV O PRÁVACH MENŠÍN
Podvihorlatské noviny
Na seminári pod názvom Rusíni na Slovensku a ich vzťah s majoritným obyvateľstvom minulý pondelok vo Vihorlatskom osvetovom stredisku v Humennom odzneli prednášky z oblasti politológie a histórie.
Politológ Miroslav Kusý sa venoval porovnaniu práv menšín na Slovensku so susednými krajinami. Poukázal hlavne na skutočnosť, že u nás ab-sentuje zákon o postavení príslušníkov národnostných menšín, ktorý by garantoval legálny mechanizmus na to, aby aj menej početné menšiny naplnili svoje práva. Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku upozornil na to, že absencia tohto zákona je v rozpore s Ústavou SR.
Prezident Inštitútu pre verejné otázky Grigorij Mesežnikov sa vo svojom príspevku sústredil na fungovanie Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť. Radu tvorí osem výborov, vrátane Výboru pre národnostné menšiny a etnické skupiny. Rusíni majú vo výbore dvoch zástupcov s hlasovacím právom (Jána Lipinského a Jána Kaliňáka), ktorých delegovali rusínske organizácie. Zlým signálom podľa G. Mesežnikova sú neoficiálne informácie o tom, že problematika národnostných menšín by sa mala z Úradu vlády SR presunúť na ministerstvo kultúry.
Témou prednášky Stanislava Konečného zo SAV boli dejiny Rusínov. Marián Gajdoš zo SAV hovoril o vzťahu Rusínov a Slovákov. Podľa najnovších údajov sa k Rusínom hlási 33 500 obyvateľov Slovenska.
Seminár sa konal v rámci projektu Čemerica, ktorý podporil Úrad vlády SR. Cieľom projektu je zvýšiť informovanosť Rusínov o ich základných občianskych a ľudských právach a majoritné obyvateľstvo o kultúre a prínose rusínskej národnostnej menšiny.
Seminár zorganizovalo Združenie inteligencie Rusínov Slovenska.
29.03.2012: ALEXANDER DULEBA: BYŤ RUSÍNOM JE MODERNÉ
Korzár – Humenné
Rusíni sú treťou najpočetnejšou národnostnou menšinou u nás. Podľa výsledkov ostatného sčítania ľudu sa k nej prihlásilo 33 428 ľudí. Je to o 38 percent viac ako v roku 1991 a o 9 281 osôb viac ako v roku 2001. Rusínski dejatelia to považujú za výsledok dlhodobej, cielenej a dobre pripravenej informačnej kampane. „Byť Rusínom je moderné,“ povedal v Humennom Alexander Duleba zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku. Združenie inteligencie Rusínov Slovenska usporiadalo v Humennom panelovú diskusiu.
S prítomnými diskutovali o právach národnostných menších a dejinách Rusínov emeritný profesor Miroslav Kusý, Grigorij Mesežnikov z Inštitútu pre verejné otázky, Stanislav Konečný a Marián Gajdoš zo Spoločenskovedného ústavu SAV.
Neústavný stav treba riešiť
Alexander Duleba vyzdvihol potrebu hovoriť o samospráve národnostných menšín. „Článok 34 Ústavy Slovenskej republiky dáva príslušníkom národnostných menšín právo, aby sa podieľali na riešení vecí, ktoré sa ich týkajú. Nakoľko však na Slovensku nemáme zákon o postavení národnostných menšín, toto právo je nevykonateľné. Jediný spôsob, ako tento neústavný stav riešiť, je vznik samospráv národnostných menšín,“ uviedol.
Znamená to, že príslušníci menšiny by si sami zvolili výbor, resp. zástupcov, ktorí by mali legitimitu zastupovať ich. Stali by sa partnermi vlády, regionálnej samosprávy i samosprávy na lokálnej úrovni.
V súčasnosti je to vláda SR, ktorá definuje štatút Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, určuje organizácie, ktoré v nej môžu mať svojich zástupcov.
„Treba prijať zákon, ktorý by sformuloval podmienky vzniku samosprávy národnostných menšín. Samospráva je jediným legitímnym a demokratickým spôsobom ako sa môžu národnostné menšiny, a hlavne menšie, domôcť ústavného práva,“ zdôraznil.
Ako ďalej Duleba dodal, je moderné a hlavne normálne prihlásiť sa k svojim etnickým koreňom. „Je to normálne pre moderný život v slobodnej krajine akou Slovensko je,“ povedal.
Zaujalo nás
Vzťahy Rusínov a Slovákov sú žičlivé
V roku 1930 sa k Rusínom hlásilo takmer 90 000 obyvateľov Československa. V roku 1950 už len 48 231. V rokoch 1950 – 1991 klesol počet Rusínov a Ukrajincov na Slovensku o 34 percent. Pod ich asimiláciu sa podpísali kolektivizácia poľnohospodárstva, administratívna reforma, boj proti ukrajinskému nacionalizmu.
Po druhej svetovej vojne začína obdobie ukrajinizácie, rusínske etnikum prestáva existovať. K renesancii rusínstva dochádza až v roku 1991.
Rusínske národné obrodenie sa datuje do druhej polovice 19. storočia. Politický smer presadzoval A. Dobrjanskij, kultúrno-osvetový A. Duchnovič. Otázka národnej identity a spisovného rusínskeho jazyka ostala nevyriešená.
J. M. Hurban predložil na zjazde všetkých Slovanov v habsburskej monarchii v Prahe v roku 1848 Žiadosti Slovákov a Rusínov uhorských. Za Rusínov vystupovali aj B. Nosák Nezabudov i Ľ. Štúr. A. Dobrjanskij podporoval vznik Matice slovenskej.
Vzťahy Rusínov a Slovákov sú po stáročia v podstate dobré, priateľské a žičlivé. Slováci sú treťou najpočetnejšou národnostnou menšinou v Maďarsku po Rómoch a Nemcoch.
Kým v roku 1900 bolo v Maďarsku 76 obcí s väčšinovým slovenským obyvateľstvom, v roku 1960 boli už len 2. Dnes sú to už len mediálne známe Mlynky.
V Maďarsku priznajú štatút národnostnej menšine len etniku, ktoré žije na území Maďarska viac ako sto rokov.
Slováci sú (popri Rómoch) najpočetnejšou národnostnou menšinou v Českej republike – približne 300 000. Nad 10 % Slovákov žije v 47 obciach v ČR.
Zdroj: http://humenne.korzar.sme.sk/c/6311732/alexander-duleba-byt-rusinom-je-moderne.html
