Inštitút pre verejné otázky v spolupráci s agentúrou FOCUS uskutočnil v dňoch 29. 11. – 6. 12. 2011 reprezentatívny výskum na vzorke 1 048 dospelých obyvateľov Slovenska.
Vo výskume sa zisťovalo aj to, do akej miery sú respondenti hrdí na to, čo Slovensko dokázalo za 19 rokov svojej samostatnosti. Podiel takýchto hrdých občanov klesol zo 66 % koncom roka 2010 na 49 % koncom roka 2011, čím sa prepadol na úroveň roku 2003. V dlhodobejšej perspektíve pocit hrdosti na úspechy Slovenska kulminoval za vlády R. Fica v roku 2008 (77 %).
Podľa sociologičky Zory Bútorovej sa do výrazného poklesu hrdosti na dosiahnuté úspechy Slovenska premietlo viacero skutočností. Predovšetkým je to ekonomická kríza, ktorá vo vedomí časti verejnosti spochybnila niektoré donedávna nespochybňované úspechy SR, napríklad náš vstup do eurozóny. Kríza vyvolala celkové zneistenie a vystupňované obavy o ekonomické vyhliadky Slovenska i jeho obyvateľov. Tieto obavy sú umocňované poznaním, že nielen predstavitelia Európskej únie, ale ani akákoľvek vládna zostava na Slovensku nemá „zázračný prútik“ na okamžité a bezbolestné naštartovanie ekonomického rastu. Dôležitým faktorom oslabenej hrdosti občanov je však podľa sociologičky aj to, že si ľudia si v poslednom období väčšmi uvedomili komplikovanosť riešenia problémov vo viacerých rezortoch, predovšetkým v zdravotníctve, ako aj náročnosť zápasu proti netransparentnému a korupčnému rozhodovaniu. Napokon sociologička pripomína, že latku národnej hrdosti tentoraz nepomohli svojím výkonom zodvihnúť ani naši hokejisti na svetovom šampionáte.
Graf 1
„Keby ste mali zhodnotiť, čo Slovensko dosiahlo za obdobie samostatnosti, súhlasili by ste s názorom, že občania SR môžu byť hrdí na svoju vlasť?“ (v %)
Poznámka: Zlúčené odpovede „určite a skôr áno“ a „určite a skôr nie“.
Zdroj: Inštitút pre verejné otázky 2003 – 2011.
Pocit hrdosti na úspechy Slovenska je častejší je medzi vzdelanejšími ľuďmi (57 % respondentov s vysokoškolským vzdelaním); u tvorivých odborných pracovníkov (60 %); výkonných odborných pracovníkov (58 %) a študentov (58 %). Naopak najzriedkavejšie ho majú nezamestnaní (35 %) a nekvalifikovaní manuálni pracovníci (43 %).
Pohľad optikou volebných preferencií ukazuje, že hrdosť na úspechy Slovenska dosahuje nadpriemerné hodnoty najmä u prívržencov SDKÚ-DS (63 %), KDH (60 %), SNS (57 %), SaS (57 %); priemerné hodnoty u prívržencov Smeru-SD (50 %) a nižšie ako priemerné hodnoty u prívržencov OĽ-NO (42 %) Mostu-Híd (38 %).
Tabuľka 1
„Keby ste mali zhodnotiť, čo Slovensko dosiahlo za obdobie samostatnosti, súhlasili by ste s názorom, že občania SR môžu byť hrdí na svoju vlasť?“ (v %)
|
Áno a skôr áno |
Nie a skôr nie |
Neviem |
| SDKÚ-DS |
63 |
36 |
1 |
| KDH |
60 |
35 |
5 |
| SNS |
57 |
38 |
5 |
| SaS |
57 |
43 |
0 |
| Smer-SD |
50 |
46 |
4 |
| Celá populácia |
49 |
46 |
5 |
| OĽ-NO |
42 |
55 |
3 |
| Most-Híd |
38 |
51 |
11 |
Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, december 2011.
Ako upozornila Zora Bútorová, od roku 2003 až doteraz patria prívrženci SDKÚ-DS k tým, čo pociťujú nadpriemernú hrdosť na úspechy Slovenska, čo sa prejavovalo aj v období, keď bola ich strana v opozícii. Naopak u prívržencov Smeru-SD sa zvýšený pocit hrdosti na celkový výkon SR viazal iba na obdobie vládnutia tejto strany (2006 – 2010). V súčasnosti sú hodnoty Smeru-SD najbližšie priemeru celej populácie.
Zdroj: Inštitút pre verejné otázky.
Download: Tlačová správa [PDF]
Pripravila Zora Bútorová
