Inštitút pre verejné otázky uskutočnil v dňoch 1. až 8.marca 2011 reprezentatívny výskum na vzorke 1 025 dospelých obyvateľov Slovenska.

Zisťovalo sa v ňom aj to, ktorých politikov verejnosť považuje za dôveryhodných. V spontánnych odpovediach na otvorenú otázku mohli respondenti uviesť maximálne tri mená (tabuľka 1).

Tabuľka 1: Rebríček dôveryhodnosti politikov či političiek (v %)

Poznámka: Respondenti mohli v spontánnej odpovedi uviesť maximálne tri mená. Tabuľka obsahuje osobnosti, ktoré v marci 2011 uviedli minimálne 3 % respondentov.

Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, február 2010 a marec 2011.

Rebríček dôveryhodnosti politikov sa v priebehu volebného roka 2010 a začiatkom roku 2011 zmenil. Kým vo februári 2010 bol na jeho čele premiér Robert Fico, v marci 2011 respondenti najčastejšie uvádzali, že nedôverujú nikomu. Takýto nárast podielu nedôverujúcich (z 24 % na 37 %) si možno vysvetliť celkovou zmenou politickej klímy, keď namiesto predvolebnej mobilizácie a zvýšených očakávaní došlo k istému opadnutiu politického záujmu a k sklamaniu z povolebného vývoja.

Závažné posuny nastali aj v dôveryhodnosti jednotlivých osobností. Líder Smeru-SD Robert Fico dnes vedie rebríček s výrazne užším okruhom dôverujúcich ako vo februári 2010 (tabuľka 1). Druhá priečka patrí premiérke a podpredsedníčke SDKÚ-DS Ivete Radičovej, ktorej vyjadrilo dôveru 17 % respondentov, teda o tri percentuálne body viac ako pred rokom. Vďaka tomu sa posunula z tretej na druhú pozíciu. Naopak z druhej na tretiu priečku klesol bývalý minister vnútra a podpredseda Smeru-SD Robert Kaliňák, ktorého dôveryhodnosť sa znížila zo 16 % na 9 %. Na štvrtej priečke sa umiestnil prezident Ivan Gašparovič, za ktorým nasledovali Béla Bugár (7 %) a Ivan Mikloš (6 %).

Väčšina politikov zaznamenala za posledný rok výrazný pokles dôveryhodnosti. To platilo pre všetkých opozičných politikov, najmä pre Roberta Fica (o 8 bodov) a Roberta Kaliňáka (o 7 bodov). Veľmi výrazne sa oslabila pozícia predsedu ĽS-HZDS Vladimíra Mečiara (zo 6 % na 1 %). Nad 1 % dôverujúcich nezískal ani jeden predstaviteľ SMK.

Pokles dôveryhodnosti však postihol aj koaličných politikov – Bélu Bugára, Jána Figeľa (až o 4 body), Mikuláša Dzurindu a Daniela Lipšica. Výnimku medzi nimi okrem posilnenej Ivety Radičovej predstavoval Ivan Mikloš a Richard Sulík, ktorí majú rovnakú dôveryhodnosť ako pred rokom. „Nováčikom“ v rebríčku najdôveryhodnejších politikov sa stal Igor Matovič, dnes už nezávislý poslanec NR SR, ktorý kandidoval za SaS ako predstaviteľ skupiny „Obyčajní ľudia“.

Akú dôveru majú politici u prívržencov „svojich“ politických strán? Ako ukazuje tabuľka 2, v piatich parlamentných stranách sú „jednotkou“ ich predsedovia. Výnimku predstavuje SDKÚ-DS. Pre jej priaznivcov je jednoznačne najdôveryhodnejšia premiérka Radičová, kým predseda strany Mikuláš Dzurinda zaujal až tretie miesto. Radičová sa stala nielen „jednotkou“ medzi stúpencami SDKÚ-DS, ale aj „dvojkou“ v očiach stúpencov všetkých troch koaličných strán (pred rokom takúto pozíciu medzi prívržencami KDH ešte nemala). Má teda výrazný presah aj mimo elektorát SDKÚ-DS.

Z ďalších troch koaličných lídrov má najslabšie postavenie medzi vlastnými prívržencami Ján Figeľ, ktorému vyjadrilo dôveru len 29 % voličov KDH (teda o 25percentuálnych bodov menej než vo februári 2010). Podobne slabú pozíciu medzi prívržencami SaS má R. Sulík; oproti predvolebnému obdobiu sa mierne zhoršila. Béla Bugár ostal jasným lídrom v prostredí Mostu-Híd aj napriek tomu, že jeho „rating“ zreteľne klesol.

Od februára 2010 klesla aj miera dôveryhodnosti lídrov opozičných strán v prostredí ich vlastných elektorátov – R. Ficovi dôveruje len 57 % voličov Smeru-SD namiesto niekdajších 83 %; podobne J. Slotovi 51 % namiesto 80 %. Celkovo sa priaznivci všetkých parlamentných strán menej identifikujú s politickými lídrami ako pred rokom. „Dvojkou“ medzi priaznivcami Smeru-SD je Róbert Kaliňák, medzi voličmi SNS líder Smeru-SD Fico.

Mimoriadne výpovedný je aj podiel odpovedí „nedôverujem nikomu“ v jednotlivých voličských skupinách. Na jar 2011 bolo najmenej nedôverujúcich medzi prívržencami SDKÚ-DS, najviac medzi prívržencami SaS, Smeru-SD a KDH.

Tabuľka 2: Dôveryhodní politici v očiach prívržencov v marci 2011 a vo februári 2010 (v %)

Poznámka: Otvorená otázka. Respondenti mohli v spontánnej odpovedi na otázku uviesť maximálne tri mená. Preto súčet odpovedí môže prekračovať 100 %. Čísla v zátvorke sa vzťahujú k februáru 2010.

(–) Tento politik nefiguroval v roku 2010 medzi troma najdôveryhodnejšími osobnosťami v rámci elektorátu príslušnej strany.

Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, február 2010 a marec 2011.

Download: Tlačová správa [PDF dokument]

Pripravili Zora Bútorová a Oľga Gyárfášová