Dňa 17. apríla 2010 prezident IVO Grigorij Mesežnikov účinkoval v banskobystrickom štúdiu Rádia Lumen v diskusnej relácii Zaostrené s moderátorom Borisom Koronim, vysielanej naživo. Predstavil jednu z najnovších publikácií inštitútu – knihu Kde sme? Mentálne mapy Slovenska. Odpovedal tiež na viaceré otázky poslucháčov, týkajúce sa aktuálneho spoločensko-politického vývoja Slovenska, najmä stavu demokracie.

Diskusiu ku knihe uviedol B. Koroni nasledujúcou úvahou:

Mapy sú v živote ľudí veľmi dôležité. Ukazujú nielen smer a trasu, kam sa chcete dostať, ale zároveň vám pomáhajú aj v zorientovaní sa. Mnohí, nielen vyznávači hôr a turistiky mi teraz iste dajú za pravdu, že neraz je práve mapa tým jediným zdrojom informácií, aby nezablúdili, nezišli z vytýčenej cesty a aby šťastne došli do svojho cieľa. Aj keď je pravda...doba sa zmenila. Staré dobré papierové mapy ustupujú kamsi do úzadia. Stále častejšie sa v našich automobiloch, na bicykloch či v mobiloch objavujú elektronické mapy. Takzvané GPS. Čo si budeme hovoriť, život s nimi je jednoduchší. Naklikáte si trasu z bodu A do bodu B a procesor vnútri toho malého zariadenia urobí všetko za vás. Poradí vám najkratšiu a aj najlacnejšiu cestu a ak náhodou zídete z trasy, rýchlo vypočíta novú. Toto papierové mapy nedokázali.  Mali však čosi iné. Dali vám pocit radosti. Z toho, že sa vám vlastným rozumom, vďaka skúsenostiam a orientačným schopnostiam podarilo predsa len dôjsť šťastne do cieľa. Nič nebolo dopredu vypočítané, naliňajkované,...bolo to dobrodružstvo, ktorého výsledok záležal len a len od vašich skúseností.

V týchto dňoch sa mi do rúk dostala zaujímavá publikácia s podtitulom Mentálne mapy Slovenska. Musím sa priznať že ma to prídavné meno trochu zmiatlo. Viem čo sú mapy Slovenska. Po prvý krát som sa s nimi zoznámil kdesi , hádam ešte na základnej škole počas vlastivedy. Ale mentálne mapy? To som ešte nikdy nepočul. Ako som sa dočítal neskôr v jednom komentári na internete, ide o knihu, ktorej hlavným titulom je tá najobyčajnejšia otázka, Kde sme? Nejde však o hľadanie geografickej polohy, na ktoré sme u bežných máp zvyknutí. Mentálne mapy sú iné. Hľadajú odpoveď na to, kde sa nachádza naša spoločnosť. Hľadajú odpovede na to, kde sa po 20-tich rokoch demokracie, nachádza náš mentálny svet, aká je naša hodnotová orientácia, akú podobu majú naše ideály, skúsenosti a sklamania. Kto vie, možno majú aj mentálne mapy rovnaký cieľ ako ich geografické kolegyne. Aj tieto nás chcú zrejme niekam nasmerovať a hlavne upozorniť nás na to, aby sme nezišli z cesty a nezablúdili. Faktom je, že mentálne mapy ešte neexistujú v elektronickej podobe akéhosi GPS. Nemôžeme sa teda spoliehať na to, že našu spoločnosť dovedie šťastne do cieľa z bodu A do bodu B maličký procesor. V tomto prípade bude zrejme rozhodnutie vždy len a len a na nás. 

Som rád, že môžem v týchto chvíľach privítať jedného z autorov tejto publikácie, ktorého najmä tí pozornejší poslucháči rádia Lumen už iste poznajú. Je ním prezident Inštitútu pre verejné otázky, Grigorij Mesežnikov. 

Vypočujte si zvukový záznam diskusie: Stav slovenskej spoločnosti a demokracie