ivo.sk
Keď mlčať nie je zlato

Zdroj: SME, 15. 9. 2009

Prípad Hedvigy Malinovej ukazuje na starý problém vedy. Verejnosť ju takmer nemôže posúdiť, preto si vedci musia etiku strážiť sami.

Pred dvadsiatimi rokmi, ešte pred novembrom 89, diskutoval známy matematik Pavol Brunovský s kolegami o etike vedy. „Začína to byť vážne, keď človek stratí cit, že sa niečoho dopustil. A ešte vyššie ohrozenie vzniká, keď inštitúcie, ktoré majú dbať o zachovávanie noriem etiky, ich samy porušujú." V diskusii, ktorú uverejnili Slovenské pohľady, vtedy predvídavo konštatoval: „Keď mäsiar hodí na váhu flaksňu namiesto mäsa, tak to kupujúci rýchlo zistí. Problém  vedy je, že jej produkty verejnosť takmer nemôže posúdiť; nemá teda inštitúciu vonkajšej kritiky. Preto si musí vedecká komunita strážiť zachovanie kvality sama."

Netušil som, že o dvadsať rokov sa tento rešpektovaný vedec bude musieť znovu zaoberať kľúčovými etickými otázkami súvisiacimi tentoraz s Lekárskou fakultou Univerzity Komenského. „Posudok ku kauze Malinová by nemohol uzrieť svetlo sveta na nijakej univerzite, ktorej akademické tradície a štandardy sú na úrovni," konštatuje v časopise .týždeň. „Dokument podpísaný členmi akademickej komunity vysokej školy predsa musí byť podložený argumentmi, ktoré sú vedecky obhájiteľné."

Všetci ostatní súhlasia?

Spomínaný dokument zhotovený na požiadanie Generálnej prokuratúry síce akoby hovoril za všetkých dvanástich expertov, je však na ňom iba jediný podpis, profesora Petra Labaša, dekana Lekárskej fakulty UK. Traja zo znalcov sa od posudku dištancovali. Jeden z nich, docent Luděk Vrtík poukázal na „neštandardnosť" postupu: niektoré osoby uvedené v posudku „nemali pravdepodobne možnosť preštudovať si finálnu verziu posudku, čo je nevyhnutnou súčasťou uzavretia každého znaleckého úkonu, na ktorom sa podieľa viacero znalcov".

Advokát Hedvigy Malinovej Roman Kvasnica už neverí, že sa prípad niekedy spravodlivo vyrieši: „Ide o nerovný súboj  medzi štátnou mocou určujúcou, čo je spravodlivosť, resp. zákonnosť a občanom."

Kauza posudku na kauzu Hedvigy nepatrí iba do súdnych siení či do sveta politiky. Mal by v nej zaznieť hlas odbornej verejnosti. Väčšina znalcov sa ešte nevyjadrila. Súhlasia s postupom, aký zvolil profesor Labaš? Sú stotožnení s celkovým vyznením posudku? A nejde iba o samotných znalcov; dôležité sú aj názory z lekárskej komunity i mienka širšieho spoločenstva vzdelancov a expertov.

Pred tridsiatimi rokmi som pracoval v protialkoholickej ambulancii. Jedného dňa tam prepukol škandál. Na vedenie polikliniky prišlo udanie, podľa ktorého sa za pomoci dvoch terapeutov údajne organizujú ilegálne krúžky pacientov, kde čítajú Bibliu a texty z roku 1968. Rozbehol sa kolotoč vyšetrovania, terapeutov i pacientov. K prípadu bola prizvaná aj psychiatrička z iného pracoviska, ktorej poslaním bolo „obnoviť plnú terapeutickú kontrolu nad liečebným procesom". Nikdy nezabudnem, ako z úst tejto inteligentnej sympatickej dámy zaznela v jednej chvíli „diagnóza", aká by sa dala našiť na priveľmi aktívneho abstinenta, ktorý stretnutia pripravoval: „Ale veď keby bolo treba, tak ja dokážem, že tam boli rezíduá psychózy!" Bolo to vlastne jednoduché: pokúsiť sa prekvalifikovať spontánnu aktivitu na psychiatrickú diagnózu. Nad celým škandálom sa vznášal zvláštny pach: tlak  moci, ktorý sa vedúci lekár snažil svojimi kontaktmi odvrátiť, oportunizmus, strach a zrada jedných, solidarita iných.

Univerzita pred skúškou

Nechcem tým povedať, že dnes sa okolo kauzy Malinovej deje to isté. Ale predsa sa mi tieto spomienky neodbytne vracali, keď som sa dozvedal podrobnosti o celom prípade od Jozefa Haštu, ošetrujúceho psychiatra Hedvigy a charakterného človeka, ktorý s ňou strávil desiatky hodín hneď po prepadnutí.

V spomínanej diskusii profesor Brunovský vysvetľoval neutešenú situáciu vo vede aj takto: „Súvisí to s tým, že Slováci boli dlhý čas pod útlakom. Základom etiky bola bezvýhradná lojalita." Písal sa rok 1989.

Kauza lekárskeho posudku z roku 2009 nastoľuje zrkadlo: čo sa od tých čias zmenilo? Do akej miery sa tu uplatnili odborné i mravné normy, ktoré by mali byť v súlade s univerzálnym kódexom vedca, experta-profesionála, lekára - ale aj statočného a zodpovedného občana? Zdá sa, že kritická spätná väzba a sociálna kontrola sa v tomto prípade ešte naplno nerozvinula.

Univerzita Komenského sa v nedávnej akreditácii vysokých škôl umiestnila na prvom mieste. Teraz ju čaká ďalšia skúška. Obstojí v nej iba vtedy, keď prestanú mlčať tí, ktorým by odborný a morálny kredit ich profesie nemal byť ľahostajný.

Martin Bútora
Autor je sociológ, čestný predseda IVO



>> Späť na Aktuality

Videoaktuality

Kľúčové oblasti a udalosti vývoja bezpečnostného a obranného sektora SR v rokoch 1993-2023. 

Proces prechodu k demokracii v kontexte formovania a fungovania slovenskej štátnosti.

Thirty Years <br/>of Slovak Security <br/>and Defence Policy
Tridsať rokov samostatného Slovenska. Šesť pohľadov na formovanie štátu

Výskumná štúdia zameraná na kľúčové oblasti digitálnej gramotnosti ľudí v preddôchodkovom a dôchodkovom veku.

Výskumná reflexia kľúčových postojov internetovej populácie SR v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

 Digitálna gramotnosť 2023 - zaostrené na seniorov
Kyberbezpečnosť 2023 - optikou internetovej populácie SR

Autentické svedectvo o vývoji politickej slobody v ponovembrovom Slovensku a Česko-Slovensku. Udalosti rokov 1990-1992.

Publikácia prináša množstvo faktov
z demografickej i ekonomickej štatistiky ako aj zo sociologických výskumov.

Dva roky politickej slobody. Obnovené vydanie
Starší ľudia medzi nami. Kde sme, kam smerujeme

Navštívte nás na Facebooku





Obsah © 2006 Inštitút pre verejné otázky.
Design © 2006 Komplot
Generuje redakčný systém BUXUS spoločnosti ui42.
Konverzný kurz: 1 EUR = 30,1260 Sk


tlačiťposlaťhore