ivo.sk
Andrej Bán: Vzoprieť sa ponižovaniu

K bývalému kinu Sloboda (prosím, všimnite si ten pekný trojslovný výraz) v Skalici, kde mal mať míting prezident Gašparovič, som prišiel v predstihu. „Nezastavujte, pokračujte v jazde!“ prikázal nám s kolegami policajt skôr, ako sme sa stihli opýtať, kde vlastne to „bývalé kino Sloboda“ stojí. Čo už. Možnosť, že dotyčný policajt pracuje v prospech tímu Ivety Radičovej a odháňa záujemcov o zhliadnutie „prezidenta hlavy štátu“ sme zavrhli. Ostalo iba jedno vysvetlenie  – prezident neorganizovanú verejnosť nepotrebuje. A tak aj bolo. Na míting povinne v rámci vyučovania prišli študenti.

Prečo spomínam túto milú epizódku z kampane? Nazdávam sa, že mnohí už predo mnou na tejto webstránke analyzovali historické, politologické či sociálne súvislosti voľby hlavy štátu. Tomáš Němeček toho nášho, slovenského – údajne národného a sociálneho – prezidenta zasadil do kontextu s českou a poľskou tradíciou. Má pravdu, od vzniku štátu v roku 1992 sme nemali dobrého prezidenta, iba dvojky, povedané športovou terminológiou. Každá voľba prezidenta je dôležitá a každá je aj, v istom zmysle, osudová. Aj táto dnešná. Osudová najmä preto, lebo od roku 2006 na Slovensku vládne najhorší možný triumvirát Fico, Slota a Mečiar. Ako reportér a fotograf si príliš dobre spomínam na ponižujúcu predohru „tej našej“ verzie národného socializmu. Spomínam si na vlahú letnú noc po parlamentných voľbách, kedy som spoločne s mnohými novinármi, aj zahraničnými, stál za hradbou „hlavohruďov“, teda ochrankárov, ktorí (pred nami) strážili centrálu SMER-u. Ej, pekne sa to začína, vravel som si. A tak aj bolo. Arogancia, agresivita, šírenie nenávisti voči všetkým skupinám „nepriateľov“; teda voči médiám, Maďarom či opozícii a iným. Nie Éra prázdnoty, o akej písal Giles Lipovetzky, skôr éra ponižovania. Ponižovania, ktorému sa treba vzoprieť.

Na Slovensku pokračuje nová variácia konfliktu civilizácií. Podľa mňa zatiaľ primárne nejde, a dlho ešte nepôjde o spory kultivovaných videní sveta, o pravicovo–ľavicové vymedzenie, nejde tu o nijaké koncepcie. Mojim konzervatívnym kamarátom a kolegom opakovane tvrdím, že falošné je dnes aj konzervatívno–liberálne vymedzovanie sa (ktoré, žiaľ, súvisí so vzájomnými útokmi ľudí, ktorí by mali byť prirodzenými spojencami voči nacionalistom a populistom). Nie, na Slovensku ide ešte stále o základné hodnoty slobody a ľudskej dôstojnosti. Gašparovič podporovaný Ficom a Slotom sú pre mňa symboly ich potláčania. Občas rafinovaného, občas primitívneho, no vždy, žiaľ, účinného. Považujem preto za nemiestne a vlastne hlúpe, ak sa do seba (už pred kampaňou) urputne pustili tábory fanúšikov dvoch slušných ľudí, Ivety Radičovej a Františka Mikloška. Pretože v úzadí sa určite na tom zabával ten tretí, ktorý nič nepovie. Ten, ktorý nemá názor. Ten, ktorý preto... vyhrá?

Cez takú širokú civilizačnú priepasť sa nemožno rozkročiť bez straty tváre. S obavami sledujem nebezpečný taktický manéver Ivety Radičovej, ktorú pritom verejne podporujem.  Chápem, že potrebuje aj hlasy voličov Fica, Slotu či Mečiara. Chápem aj to, že prezident musí komunikovať s premiérom a vládou (napokon, iba pri komunikácii si možno vyjasniť, v čom sa názory líšia). No s nadbiehaním voličom, ktorí predstavujú pre mňa „tú druhú civilizáciu“ nesúhlasím a mám s ním problém. Považujem to za sociálny alchymizmus. A obávam sa, že ten problém budú mať viacerí. Chcem prezidenta, ktorý razantne pomenuje podstatu nášho národného socializmu. Prezidenta, ktorý sa vzoprie ponižovaniu. Prezidenta, ktorý bude stáť na princípoch obrany liberálnych slobôd; ktorý bude brániť slušných sudcov, politikov, občanov. Páči sa mi, že Iveta Radičová principiálne odmieta osobné útoky ako slabosť. Nedekóduje však väčšina dospelej populácie, ktorá naďalej zbožňuje Fica, Slotu a Mečiara jej slušnosť ako slabosť? Obávam sa, že áno. Ja by som jej radil, ak môžem, aby ostala slušná, no bola razantnejšia. Pretože môže stratiť časť „tých svojich“, pričom „tých druhých“ nezíska. Šancu ešte stále má.

Fotografie Andreja Bána z volebných kampaní Ivety Radičovej, Ivana Gašparoviča a Františka Mikloška.

Iveta Radičová v Lučenci








Ivan Gašparovič v Skalici



 

     


Františk Mikloško v Spišskej Novej Vsi a Poprade







Videoaktuality

Výsledky reprezentatívneho výskumu názorov verejností v štyroch krajinách V4

Čo podnecuje politikov k tomu, aby namiesto spojenectva so Západom presadzovali zväzky s Ruskom?

V4 v názoroch verejnosti: skúsenosti a výzvy
Kto hrá ruskú ruletu na Slovensku

Výskumná štúdia na aktuálnu tému migrácie mladých vzdelaných Slovákov. 

Výskumná štúdia o aktuálnych postojoch a skúsenostiach rodičov s online dištančným vzdelávaním detí.

 Únik mozgov - migračný potenciál mladých na Slovensku
Dištančné vzdelávanie detí optikou rodičov

Účasť žien na politickom rozhodovaní cez prizmu štatistík aj v optike verejnej mienky.

Prečo mýty o tejto krajine dlhodobo prežívajú a majú vďačných recipientov a šíriteľov.

Politická participácia žien na Slovensku 2020
Mýty o Rusku

Navštívte nás na Facebooku





Obsah © 2006 Inštitút pre verejné otázky.
Design © 2006 Komplot
Generuje redakčný systém BUXUS spoločnosti ui42.
Konverzný kurz: 1 EUR = 30,1260 Sk


tlačiťposlaťhore