Vo štvrtok 27. novembra 2008 sa študentom a ďalším hosťom na pôde Univerzity Komenského v Bratislave prihovorila kanadská generálna guvernérka Michaëlle Jeanová. Jej témou bola solidarita v čase globalizácie. Ku svojmu vystúpenia si pozvala do panelu dvoch kanadských a dvoch slovenských hostí, vrátane Martina Bútoru.
Michaëlle Jean sa narodila v Haiti a spolu s rodičmi, prenasledovanými tamojším diktátorským režimom, emigrovala do Kanady v roku 1968. Vo svojej predchádzajúcej kariére okrem iného pomáhala týraným a znevýhodneným ženám i deťom žijúcim v ťažkých podmienkach. Neskôr sa spolu s manželom venovala dokumentárnym filmom a sama sa stala uznávanom žurnalistkou, nositeľkou viacerých cien. Ľudia všetkých krajín, rás a vyznaní, povedala vo svojom prejave, by mali spojiť sily a pri rešpektovaní vzájomných odlišností pracovať pre blaho sveta. Mali by odmietnuť nenávisť, ľahostajnosť a sociálnu exklúziu. Svet je podľa nej možné meniť, vytvárať odznovu. Potrebujeme, ako hovorila Hannah Arendtová, „poľudštiť ľudstvo“, potrebujeme „kolektívnu zodpovednosť“.
Martin Bútora sa vo svojom vystúpení vrátil k roku 1968, keď obyvatelia Československa vystavení sovietskej hrozbe túžili po solidarite, ktorej sa im však v náležitej miere nedostalo. Pripomenul študenku zastrelenú okupantmi pred vchodom do univerzity i hladovku na pôde UK v januári 1969, keď sa slovenskí študenti solidarizovali s apelom Jana Palacha, ktorý sa upálil na protest proti okliešťovaniu slobody. Pripomenul tiež narastanie solidarity medzi odporcami režimu v bývalých krajinách sovietskeho bloku, čo napokon prispelo k revolučnému obratu v Novembri 1989, na ktorom sa aj v priestoroch Univerzity Komenského aktívne podieľali študenti.
Dnešné Slovensko prejavuje svoju solidaritu v zahraničí: „Naši vojaci sú spolu s Kanaďanmi a ďalšími v Afganistane, naši aktivisti z mimovládnych organizácií poskytujú humanitárnu pomoc i demokratickú asistenciu vo viacerých krajinách na rôznych kontinentoch, vrátane Afriky, Ázie, krajín bývalej Juhoslávie, Ukrajiny, Bieloruska či Kuby.“ Zároveň sa však ešte len učíme, ako prejavovať solidaritu doma, voči našim spoluobčanom a blízkym, ako sú Rómovia, ľudia so zdravotným postihnutím, týrané ženy, občania zijúci v nedôstojných podmienkach, obete a rodiny obetí diktátorských režimov alebo prisťahovalci, ktorí prišli na Slovensko v túžbe po lepšom živote. Na to, aby sa na Slovensku posilnila solidarita, potrebujeme podľa neho štyri piliere: robustnú občiansku spoločnosť, aktívnych občanov; zodpovedných predstaviteľov vlád a osvietených predstaviteľov biznisu; verejnú debatu podporovanú médiámi, ktoré cítia spoločenskú zodpovednosť; vzdelávacie inštitúcie, ktoré by pomáhali mladým ľuďom nielen osvojovať si znalosti, ale aj utvárať charakter. A potrebujeme aj vzory, lídrov, ktorí ukazujú cestu – aj preto je návšteva Michaëlle Jeanovej taká inšpirujúca.
Martin Bútora sa spolu s ďalšími predstaviteľmi slovenských mimovládnych organizácií zúčastnil aj na neformálnej diskusii pri okrúhlom stole v domove sociálnych služieb Lepší svet v Petržalke. Témou stretnutia, na ktorom okrem pôsobivého vystúpenia Michaëlle Jeanovej predstavili svoju prácu aj pozoruhodné kanadské osobnosti, líderky občianskych združení i ďalší občianski aktivisti (všetci boli súčasťou jej oficiálnej delegácie), bola rola mimovládneho sektora v demokratizácii spoločnosti.
Články o návšteve generálnej guvernérky Michaëlle Jeanovej nájdete na stránkach aktuality.sk a spectator.sk