ivo.sk
Zahraničnopolitický rozmer československých udalostí v roku 1968

„Ak progresivisti vo vedení strany nemali celkom jasno, kam až chcú doviesť politické a ekonomické reformy, o to väčšmi to platilo o ich zahraničnopolitických predstavách,“ píše vo svojom príspevku o udalostiach roku 1968 Martin Bútora.

Do určitej miery doplatili na absolútnu servilnosť dovtedajšej zahraničnej politiky k Moskve: „ČSSR nevyvíjala nijaké vlastné iniciatívy. Nepomáhali im v tom ani tradície a historické skúsenosti: trauma Mníchova, potupa z odmietnutia Marshallovho plánu, zlikvidovanie československej „samostatnej cesty k socializmu“ po roku 1948, nijaké náznaky odporu, aký prejavili Poliaci a Maďari, nijaký vzdor podobný Juhoslovanom.“ V Akčnom programe strany z jari 1968 kapitola o zahraničných vzťahoch pôvodne ani nemala byť, a keď sa tam napokon dostala, pôsobila vágne a všeobecne. A tak jediným terénom, na ktorom sa predsa len začali profilovať zárodky samostatnejšieho postupu, boli až spory s antireformnou koalíciou budúcich agresorov: „Príležitostí možno nebolo veľa, no nevyužili sa ani tie, čo boli. To platí najmä pre obdobie uprostred leta, keď dubčekovské vedenie KSČ odmietlo prísť „na koberec“ do Varšavy a následne rokovalo s Brežnevovým politbyrom v Čiernej nad Tisou. Vďaka obrovskej podpore verejnosti by vtedy bolo bývalo možné prísť s iniciatívou, ktorá by, opierajúc sa o predchádzajúce diplomaticko-politické kroky, hľadala podporu v zahraničí, nútila Sovietov formálne popierať ich agresívne plány, ba dokonca by zapojením občanov do symbolického aktu mobilizácie a obrany naznačila, že v prípade invázie neostaneme pasívni.“

Vtedajší československí lídri však túto príležitosť nevyužili.

Jedným z odkazov roku 1968 podľa autora je: „Nemôžeme meniť históriu, nesmieme však na ňu zabúdať: nabádajú nás na to obete všetkých nepodarených osmičiek, zaväzuje nás záujem štátu i bezpečnosť občanov. Politikom na čele štátu treba naliehavo pripomínať, že ochranu jedného ani druhého nemožno nájsť na východ od nás, kde sa dnešní maršali nevzdali veľmocenských ambícií, s akými k nám vpadli ich predchodcovia.“

Prečítajte si celý článok: "Máme príležitosť ukázať svetu..."



>> Späť na Aktuality

Videoaktuality

Publikácia prináša množstvo faktov z demografickej i ekonomickej štatistiky ako aj zosociologických výskumov.

Autentické svedectvo o vývoji politickej slobody v ponovembrovom Slovensku a Česko-Slovensku. Udalosti rokov 1990-1992.

Starší ľudia medzi nami. Kde sme, kam smerujeme
Dva roky politickej slobody. Obnovené vydanie

Výskumná štúdia zameraná na kľúčové oblasti digitálnej gramotnosti ľudí v preddôchodkovom a dôchodkovom veku.

Skúmanie pravicového extrémizmu v SR z hľadiska straníckej politiky a verejnej mienky.

 Digitálna gramotnosť 2023 - zaostrené na seniorov
Pravicový extrémizmus na Slovensku. Výzva pre demokraciu a európske hodnoty

20 rokov krajskej samosprávy prinieslo rozmanité skúsenosti. Komplexná publikácia IVO a SK8.

Výskumná štúdia o vplyve pandémie Covid-19 na zlepšenie digitálnych zručností dospelej populácie.

20 rokov<br/>samosprávnych krajov<br/>na Slovensku 2001 - 2021
Digitálna gramotnosť na Slovensku 2022 v optike pandémie Covid-19

Navštívte nás na Facebooku





Obsah © 2006 Inštitút pre verejné otázky.
Design © 2006 Komplot
Generuje redakčný systém BUXUS spoločnosti ui42.
Konverzný kurz: 1 EUR = 30,1260 Sk


tlačiťposlaťhore