ivo.sk
Zahraničnopolitický rozmer československých udalostí v roku 1968

„Ak progresivisti vo vedení strany nemali celkom jasno, kam až chcú doviesť politické a ekonomické reformy, o to väčšmi to platilo o ich zahraničnopolitických predstavách,“ píše vo svojom príspevku o udalostiach roku 1968 Martin Bútora.

Do určitej miery doplatili na absolútnu servilnosť dovtedajšej zahraničnej politiky k Moskve: „ČSSR nevyvíjala nijaké vlastné iniciatívy. Nepomáhali im v tom ani tradície a historické skúsenosti: trauma Mníchova, potupa z odmietnutia Marshallovho plánu, zlikvidovanie československej „samostatnej cesty k socializmu“ po roku 1948, nijaké náznaky odporu, aký prejavili Poliaci a Maďari, nijaký vzdor podobný Juhoslovanom.“ V Akčnom programe strany z jari 1968 kapitola o zahraničných vzťahoch pôvodne ani nemala byť, a keď sa tam napokon dostala, pôsobila vágne a všeobecne. A tak jediným terénom, na ktorom sa predsa len začali profilovať zárodky samostatnejšieho postupu, boli až spory s antireformnou koalíciou budúcich agresorov: „Príležitostí možno nebolo veľa, no nevyužili sa ani tie, čo boli. To platí najmä pre obdobie uprostred leta, keď dubčekovské vedenie KSČ odmietlo prísť „na koberec“ do Varšavy a následne rokovalo s Brežnevovým politbyrom v Čiernej nad Tisou. Vďaka obrovskej podpore verejnosti by vtedy bolo bývalo možné prísť s iniciatívou, ktorá by, opierajúc sa o predchádzajúce diplomaticko-politické kroky, hľadala podporu v zahraničí, nútila Sovietov formálne popierať ich agresívne plány, ba dokonca by zapojením občanov do symbolického aktu mobilizácie a obrany naznačila, že v prípade invázie neostaneme pasívni.“

Vtedajší československí lídri však túto príležitosť nevyužili.

Jedným z odkazov roku 1968 podľa autora je: „Nemôžeme meniť históriu, nesmieme však na ňu zabúdať: nabádajú nás na to obete všetkých nepodarených osmičiek, zaväzuje nás záujem štátu i bezpečnosť občanov. Politikom na čele štátu treba naliehavo pripomínať, že ochranu jedného ani druhého nemožno nájsť na východ od nás, kde sa dnešní maršali nevzdali veľmocenských ambícií, s akými k nám vpadli ich predchodcovia.“

Prečítajte si celý článok: "Máme príležitosť ukázať svetu..."



>> Späť na Aktuality

Videoaktuality

Čo si o V4 myslia obyvatelia jednotlivých krajín? Výskymný projekt IVO realizovaný v 4 krajinách Vyšehradu. 

Publikácia venovaná vybraným aspektom bilaterálnych vzťahov Slovenska a Ukrajiny.

V4 v čase polykrízy.<br/>Názory verejnosti
Slovensko a Ukrajina: perspektívy spolupráce a aktéri

Výskumná štúdia zameraná na informatické vzdelávanie mladej generácie.

Výskumná reflexia kľúčových postojov populácie SR k fenoménu dneška.

Informatické vzdelávanie na základných a stredných školách
Umelá inteligencia optikou verejnosti

Autentické svedectvo o vývoji politickej slobody v ponovembrovom Slovensku a Česko-Slovensku. Udalosti rokov 1990-1992.

Proces prechodu k demokracii v kontexte formovania a fungovania slovenskej štátnosti.

Dva roky politickej slobody. Obnovené vydanie
Tridsať rokov samostatného Slovenska. Šesť pohľadov na formovanie štátu

Navštívte nás na Facebooku





Obsah © 2006 Inštitút pre verejné otázky.
Design © 2006 Komplot
Generuje redakčný systém BUXUS spoločnosti ui42.
Konverzný kurz: 1 EUR = 30,1260 Sk


tlačiťposlaťhore