ivo.sk
Zahraničnopolitický rozmer československých udalostí v roku 1968

„Ak progresivisti vo vedení strany nemali celkom jasno, kam až chcú doviesť politické a ekonomické reformy, o to väčšmi to platilo o ich zahraničnopolitických predstavách,“ píše vo svojom príspevku o udalostiach roku 1968 Martin Bútora.

Do určitej miery doplatili na absolútnu servilnosť dovtedajšej zahraničnej politiky k Moskve: „ČSSR nevyvíjala nijaké vlastné iniciatívy. Nepomáhali im v tom ani tradície a historické skúsenosti: trauma Mníchova, potupa z odmietnutia Marshallovho plánu, zlikvidovanie československej „samostatnej cesty k socializmu“ po roku 1948, nijaké náznaky odporu, aký prejavili Poliaci a Maďari, nijaký vzdor podobný Juhoslovanom.“ V Akčnom programe strany z jari 1968 kapitola o zahraničných vzťahoch pôvodne ani nemala byť, a keď sa tam napokon dostala, pôsobila vágne a všeobecne. A tak jediným terénom, na ktorom sa predsa len začali profilovať zárodky samostatnejšieho postupu, boli až spory s antireformnou koalíciou budúcich agresorov: „Príležitostí možno nebolo veľa, no nevyužili sa ani tie, čo boli. To platí najmä pre obdobie uprostred leta, keď dubčekovské vedenie KSČ odmietlo prísť „na koberec“ do Varšavy a následne rokovalo s Brežnevovým politbyrom v Čiernej nad Tisou. Vďaka obrovskej podpore verejnosti by vtedy bolo bývalo možné prísť s iniciatívou, ktorá by, opierajúc sa o predchádzajúce diplomaticko-politické kroky, hľadala podporu v zahraničí, nútila Sovietov formálne popierať ich agresívne plány, ba dokonca by zapojením občanov do symbolického aktu mobilizácie a obrany naznačila, že v prípade invázie neostaneme pasívni.“

Vtedajší československí lídri však túto príležitosť nevyužili.

Jedným z odkazov roku 1968 podľa autora je: „Nemôžeme meniť históriu, nesmieme však na ňu zabúdať: nabádajú nás na to obete všetkých nepodarených osmičiek, zaväzuje nás záujem štátu i bezpečnosť občanov. Politikom na čele štátu treba naliehavo pripomínať, že ochranu jedného ani druhého nemožno nájsť na východ od nás, kde sa dnešní maršali nevzdali veľmocenských ambícií, s akými k nám vpadli ich predchodcovia.“

Prečítajte si celý článok: "Máme príležitosť ukázať svetu..."



>> Späť na Aktuality

Videoaktuality

Výsledky reprezentatívneho výskumu názorov verejností v štyroch krajinách V4

Súčasný stav a vývoj v troch oblastiach významných z pohľadu spoločenskej transformácie.

V4 v názoroch verejnosti: skúsenosti a výzvy
 Slovensko po troch desaťročiach slobody

Výskumná štúdia na aktuálnu tému migrácie mladých vzdelaných Slovákov. 

Výskumná štúdia o vplyve pandémie Covid-19 na zlepšenie digitálnych zručností dospelej populácie.

 Únik mozgov - migračný potenciál mladých na Slovensku
Digitálna gramotnosť na Slovensku 2022 v optike pandémie Covid-19

Faktory ovplyvňujúce dvojstranné vzťahy Taiwanu s krajinami EÚ v strednej a východnej Európe.

Účasť žien na politickom rozhodovaní cez prizmu štatistík aj v optike verejnej mienky.

Taiwansko-európska jeseň 2021: pohľad zo Slovenska
Politická participácia žien na Slovensku 2020

Navštívte nás na Facebooku





Obsah © 2006 Inštitút pre verejné otázky.
Design © 2006 Komplot
Generuje redakčný systém BUXUS spoločnosti ui42.
Konverzný kurz: 1 EUR = 30,1260 Sk


tlačiťposlaťhore