ivo.sk
e-Demokracia na Slovensku

Inštitút pre verejné otázky (IVO), predstavil dnes v Bratislave výsledky z reprezentatívneho výskumu postojov obyvateľstva na tému e-Demokracia na Slovensku, ktorého autorom je analytik IVO Marián Velšic. Táto najnovšia výskumná správa je ďalším príspevkom Inštitútu pre verejné otázky do diskusie o otázkach informatizácie spoločnosti, tentoraz v jej spoločensko-politickej rovine.

Reprezentatívny výskum na vzorke 1035 respondentov vo veku nad 18 rokov sa uskutočnil v auguste 2007 ako súčasť rozsiahleho projektu pod názvom Launching e-Governance in Slovakia: Empowering Citizens to Participate, Influence and Exercise Democratic Control, ktorý podporil Trust for Civil Society in Central & Eastern Europe.

e-Demokracia v širokom zmysle slova znamená používanie moderných informačných a komunikačných technológií na podporu procesov v rámci systému reprezentatívnej demokracie. Preto výskumná správa prináša odpovede na také otázky ako:

  • hodnotenie kľúčových projektov a nástrojov elektronickej demokracie na Slovensku
  • úroveň občianskej participácie v jej tradičnej a elektronickej forme – diskusné skupiny alebo fóra, príspevky v internetových denníkoch – blogoch, online rozhovory – chat, internetové hlasovania, petície a referendá, online ankety a pod.
  • „watchdog“ aktivity na internete – verejná kontrola a zverejňovanie informácií o rozličných závažných spoločensko-politických otázkach, kauzách, ich aktéroch a súvislostiach
  • praktické využívanie zákona o slobodnom prístupe k informáciám na internete
  • potenciál pre elektronické voľby na Slovensku.

Za posledný rok využilo rôzne aktivity na internete celkovo 28 % občanov na to, aby sa sami vyjadrili alebo oboznámili s názormi iných ľudí na aktuálne spoločensko-politické otázky. Ako najrozšírenejšie prejavy elektronickej demokracie na Slovensku sa ukázali najmä početné diskusné skupiny a fóra (18 %),  čoraz obľúbenejšie blogy –  internetové denníky (17 %) a online rozhovory – chat (13 %). Takmer každý desiaty občan sa za posledný rok zapojil aj do rôznych elektronických ankiet, dotazníkov a hlasovaní o spoločensko-politických otázkach. Čím si však rôzne formy občianskej participácie vyžadujú aktívnejší prístup, resp. osobnú angažovanosť, tým je ich zastúpenie medzi občanmi menšie. Napríklad iba 1 % až 2 % občanov deklaruje založenie vlastnej iniciatívy – protestu, sťažnosti alebo petície na internete, zorganizovanie verejného zhromaždenia, príspevky vo vlastnom blogu, vytvorenie web stránok za účelom slobodne informovať a vyjadrovať názory na spoločensko-politické otázky a pod.

Na druhej strane, výhody elektronických foriem občianskych aktivít stále nevyužíva 72 % respondentov. Zo sociálno-demografického pohľadu majú medzi nimi nadpriemerné zastúpenie najmä ženy, staršia generácia, dôchodcovia, nízkokvalifikovaní a nezamestnaní či vidiecka časť populácie. Ako ukázali výsledky výskumov IVO z rokov 2005 a 2007, bariérou sa ukazuje nielen nízka digitálna gramotnosť, prístup k počítačom a internetu, ale čoraz častejšie vlastná motivácia naučiť sa a podstúpiť niečo nové.

Silný vklad do demokratických procesov majú na Slovensku „watchdog“ aktivity mimovládnych organizácií. Prevažujúca časť obyvateľstva sa domnieva, že zverejňovanie takýchto informácií na internete skôr ovplyvňuje správanie občanov samých než tých, ktorých sa bezprostredne týka – teda politických strán, vlády, parlamentu či prezidenta. Informácie tohto typu pritom na internete sleduje 26 % respondentov. Na druhej strane, takmer každý piaty opýtaný sa prostredníctvom internetu pokúšal získať informácie o osobách a firmách z obchodného či živnostenského registra, o činnosti samospráv obcí a miest alebo o činnosti štátnych a verejných inštitúcií. V oveľa menšej miere sú v optike záujmu občanov informácie politického charakteru, ako je vyhľadávanie informácií o ľuďoch napríklad v zoznamoch ŠTB zverejnených na internete (11 %), o činnosti najvyšších ústavných inštitúcií (9 %) alebo o majetkových pomeroch verejných činiteľov (7 %).

Progres v oblasti e-Demokracie možno dokumentovať snahou štátnych inštitúcií o posilňovanie služieb zameraných na občianske a ľudské práva. Na centrálnej úrovni sú to napríklad služby Ústredného portálu verejnej správy, Ministerstva spravodlivosti SR či Verejného ochrancu práv, ktoré prostredníctvom internetových stránok poskytujú praktické návody a rady pre občanov, ako uplatniť ich občianske práva. V súvislosti s uplatňovaním zákona o slobodnom prístupe k informáciám sa tiež o čosi zlepšil prístup najvyšších orgánov štátnej a verejnej moci. Tie čoraz častejšie využívajú internet ako zdroj poskytovania informácií o svojej činnosti alebo na poskytovanie informácií zo svojich registrov, evidencií a databáz. Napriek tomu ani po niekoľkých rokoch praktického fungovania „infozákona“, nevie nič o jeho existencii až 38 % občanov.

Ešte horšie je na tom povedomie o možnostiach získavať informácie elektronickou formou. Iba 36 % opýtaných vie o tom, že môže o prístup k informáciám požiadať štátne úrady, inštitúcie a orgány samosprávy aj prostredníctvom elektronickej pošty. „Paradoxné je, že zatiaľ čo v rámci bežného života (na súkromné či pracovné účely) používa e-mail takmer polovica populácie, v rámci občiansko-politickej komunikácie (napríklad pri oslovovaní štátnych úradov, inštitúcií, samospráv verejných činiteľov atď.) iba 8 % opýtaných.“ Pripomína autor výskumu Marián Velšic, analytik IVO.



Oveľa optimistickejšie vyznievajú postoje obyvateľstva k otázke elektronických volieb, a to aj napriek tomu, že diskusia o zavedení či zrovnoprávnení elektronického hlasovania sa zatiaľ vedie prevažne na úrovni úzkych skupín expertov. Výsledky výskumu ukázali, že ak by bola možnosť voliť v najbližších parlamentných, prezidentských či komunálnych voľbách elektronicky –  prostredníctvom internetu – takúto možnosť by celkovo využilo 37 % oprávnených voličov. Nadpriemerný záujem deklaruje najmä mladšia, vzdelanejšia, kvalifikovanejšia a mestskejšia časť populácie; prostredia, ktoré na občiansku participáciu bežne používajú počítače a internet; pravidelní používatelia počítačov a internetu; teda respondenti s vyššou digitálnou gramotnosťou.

Elektronické hlasovanie naopak odmieta 54 % občanov, pričom ako hlavný dôvod uvádza preferenciu tradičného spôsobu hlasovania, nedostupnosť internetu a digitálnu negramotnosť. Naopak, obavy z bezpečnostných rizík elektronického hlasovania sa v rebríčku dôvodov umiestnili až na posledných priečkach.

Pre konečné politické rozhodnutie zaviesť alebo nezaviesť elektronickú formu hlasovania môžu mať kľúčový význam postoje prívržencov politických strán. Ukázalo sa, že v súčasnosti by na zavedení e-volieb benefitovala najväčšmi SDKÚ-DS. Medzi jej potenciálnymi voličmi je až polovica takých, ktorá by bola ochotná voliť elektronickým spôsobom. Druhou významnou skupinou sú nerozhodnutí voliči –  spomedzi nich je to približne polovica a nadpriemerný záujem deklarujú tiež stúpenci Smeru-SD (41 %). „Nazeranie na problematiku e-volieb čisto cez stranícke okuliare sa ale v konečnom dôsledku môže stať neprekonateľnou bariérou, ktorú budú politické elity prekrývať napríklad poukazovaním na bezpečnostné alebo ústavnoprávne problémy. Je totiž oveľa jednoduchšie použiť argument nebezpečnosti internetu pre takú citlivú procedúru, akou sú voľby, než verejne priznať, že potenciálni účastníci elektronického hlasovania do elektorátu danej strany nezapadajú. Dá sa preto očakávať, že stranám pôjde v tejto otázke skôr o voličské zisky a straty, než o progresívnosť volebného aktu a prípadné zvýšenie celkovej volebnej účasti.“ Dodáva autor výskumu, analytik IVO, Marián Velšic.

Download: e-Demokracia na Slovensku. Výskumná správa [PDF dokument, 1.4 MB]



>> Späť na Aktuality

Videoaktuality

Výsledky reprezentatívneho výskumu názorov verejností v štyroch krajinách V4

Čo podnecuje politikov k tomu, aby namiesto spojenectva so Západom presadzovali zväzky s Ruskom?

V4 v názoroch verejnosti: skúsenosti a výzvy
Kto hrá ruskú ruletu na Slovensku

Výskumná štúdia na aktuálnu tému migrácie mladých vzdelaných Slovákov. 

Výskumná štúdia o aktuálnych postojoch a skúsenostiach rodičov s online dištančným vzdelávaním detí.

 Únik mozgov - migračný potenciál mladých na Slovensku
Dištančné vzdelávanie detí optikou rodičov

Účasť žien na politickom rozhodovaní cez prizmu štatistík aj v optike verejnej mienky.

Prečo mýty o tejto krajine dlhodobo prežívajú a majú vďačných recipientov a šíriteľov.

Politická participácia žien na Slovensku 2020
Mýty o Rusku

Navštívte nás na Facebooku





Obsah © 2006 Inštitút pre verejné otázky.
Design © 2006 Komplot
Generuje redakčný systém BUXUS spoločnosti ui42.
Konverzný kurz: 1 EUR = 30,1260 Sk


tlačiťposlaťhore