ivo.sk
 
Ak máte záujem o aktuálne informácie o aktivitách IVO, pošlite nám Váš e-mail
pošli
Američanov a Európanov spája rastúci strach z terorizmu a islamského fundamentalizmu

Washington - Brusel - Bratislava (6. september 2006)

Downoad:
 Transatlantické trendy 2006 (PDF dokument) Transatlantické trendy 2006 (PowerPoint prezentácia)

6. septembra 2006 zverejnený každoročný výskum názorov americkej a európskej verejnosti ukazuje, že Američania aj Európania vyjadrujú rovnaké obavy z globálnych hrozieb. Pocit, že medzinárodný terorizmus predstavuje „mimoriadne závažnú“ hrozbu sa od minulého roku zintenzívnil, pričom za mimoriadne závažnú hrozbu ho považuje 66 % Európanov (v porovnaní s 58 % minulý rok) a 79 % Američanov (v porovnaní so 72 % minulý rok). Američania (58 % v porovnaní so 45 % v roku 2005) aj Európania (52 % v porovnaní s 41 % v roku 2005) stále častejšie považujú za mimoriadne závažnú hrozbu aj islamský fundamentalizmus.

Niekoľko dní pred 5. výročím útokov z 11. septembra 2001 Transatlantické trendy 2006 – prvýkrát počas svojej päťročnej histórie – ukazujú, že viac Američanov neschvaľuje (58 %) ako schvaľuje (40 %) zahraničnú politiku prezidenta Busha. V priebehu piatich rokov sa počet Európanov, ktorí neschvaľujú spôsob, akým prezident George W. Bush pristupuje k zahraničným otázkam, dramaticky zvýšil (z 56 % na 77 % – EU9) a podpora Európanov pre vedúce postavenie USA vo svete výrazne klesla (zo 64 % na 37 % – EU9).

Irán vyzbrojený jadrovými zbraňami predstavuje pre Američanov aj Európanov väčšiu hrozbu ako pokračujúce násilie a nestabilita v Iraku. Kým Irán považuje za „mimoriadne závažnú“ hrozbu 75 % Američanov a 58 % Európanov, v prípade Iraku je to 56 % Američanov a 45 % Európanov.

Ako uviedol Craig Kennedy, prezident German Marshall Fund of the United States, „jadrový Irán, narastajúci strach z terorizmu a konflikt medzi Izraelom a Libanonom ukazujú, že transatlantická agenda nemá núdzu o problémy. Z nášho výskumu je jasné, že Američania a Európania naďalej najcitlivejšie vnímajú tie hrozby, ktoré najzásadnejším spôsobom ohrozujú našu bezpečnosť. V čase, keď po prvýkrát väčšina Američanov nesúhlasí so zahraničnou politikou prezidenta Busha rovnako ako Európania, Spojené štáty si nemôžu dovoliť riešiť globálne problémy samostatne ani politicky, ani diplomaticky.“

Transatlantické trendy 2006 je projekt German Marshall Fund of the United States a Compagnia di San Paolo (Turín, Taliansko) realizovaný s dodatočnou podporou Fundaçao Luso-Americana (Portugalsko), Fundación BBVA (Španielsko) a Tipping Point Foundation (Bulharsko). Ide o každoročný výskum americkej a európskej verejnej mienky, ktorý sa tento rok uskutočnil v Spojených štátoch amerických a v 12 európskych krajinách, kde skúmal vnímanie transatlantických vzťahov. Piaty rok po sebe sme sa respondentov pýtali na ich názory na globálne hrozby, zahraničnopolitické ciele, vedúce postavenie vo svete, multilaterálne inštitúcie, občianske slobody a Európsku úniu.

Transatlantické vzťahy: pocity Európanov k USA sú odmerané

Hlavným cieľom projektu Transatlantické trendy je analyzovať vzťahy medzi USA a EÚ. Pocity Európanov (EU9) k USA vyjadrené na tzv. pocitovom teplomere 51 stupňami (na škále od 0 do 100) sú vlažné. Štyridsaťšesť percent Američanov má pocit, že transatlantické vzťahy sa v minulom roku zhoršili, a najvyššie percento Európanov (41 %) má pocit, že ostali na rovnakej úrovni. Väčšina Európanov (55 % – EU9) podporuje nezávislejší postup EÚ v bezpečnostných a diplomatických otázkach (v porovnaní s 50 % v roku 2004). Najväčšie percento Američanov si želá užšie partnerstvo, ale ich podiel klesol zo 60 % v roku 2004 na súčasných 45 %

Iránska hrozba, názorová nejednotnosť ako reagovať

Sedemdesiatdeväť percent Američanov a 84 % Európanov (EU9) sa zhoduje v názore, že by sa malo pokračovať v úsilí zabrániť Iránu získať jadrové zbrane, pričom iba 15 % Američanov a 5 % Európanov považuje vojenský zásah za najlepšiu možnosť, ako to dosiahnuť. V prípade zlyhania možností nevojenského charakteru by vojenský zásah podporilo 53 % Američanov, ktorí podporujú úsilie zabrániť Iránu získať jadrové zbrane, v porovnaní so 45 % Európanov (EU9). V prípade zlyhania diplomacie by však vojenský zásah podporilo 54 % francúzskych respondentov. Demokrati a republikáni súhlasia s názorom, že by sa malo pokračovať v úsilí zabrániť Iránu získať jadrové zbrane, ale ich názory sa rozchádzajú v otázke, ako pokračovať, keď zlyhá diplomacia – za týchto okolností by vojenský zásah podporilo iba 41 % demokratov, ale až 70 % republikánov.

Podpora pre rozširovanie Európskej únie

Šesťdesiattri percent Európanov (EU9) zastáva názor, že ďalšie rozširovanie pomôže Európskej únii zohrávať dôležitejšiu úlohu vo svete a 62 % je presvedčených, že ďalšie rozširovanie podporí mier a demokraciu na jej hraniciach. Šesťdesiatpäť percent Európanov (EU9) podporuje zriadenie funkcie ministra zahraničných vecí EÚ, čo je jedna z kľúčových reforiem navrhovaných ústavnou zmluvou.

„Celkový obraz európskej verejnej mienky, ktorý nám poskytol tohtoročný výskum, je v rozpore so súčasnými názormi a rastúcim skepticizmom európskych občanov k ďalšiemu procesu európskej integrácie,“ uviedol Piero Gastaldo, generálny tajomník talianskej nadácie Compagnia di San Paolo. „Obzvlášť pozoruhodná je skutočnosť, že veľká väčšina respondentov je naklonená vytvoreniu postu ministra zahraničných vecí EÚ, čo je dôvod na optimizmus, ale aj vážna výzva pre európske a národné inštitúcie a nezávislé subjekty, ako napríklad nadácie, ktoré sa zaviazali podporovať zapojenie občanov do integračného procesu a formovania skutočnej európskej identity.“

Všeobecná zhoda na kompromisoch v otázke občianskych slobôd

Väčšina Američanov a Európanov nesúhlasí s väčšími právomocami vlády umožňujúcimi monitorovať telefonické hovory občanov (59 % na oboch kontinentoch), ale podporuje väčšiu právomoc umožňujúcu monitorovať internetovú komunikáciu (54 % všetkých) a umiestniť bezpečnostné kamery na verejných priestranstvách (78 % Európanov, 71 % Američanov). Nezhodnú sa však v otázke väčšej právomoci umožňujúcej monitorovať bankové prevody (50 % Európanov je za, kým 58 % Američanov je proti). Väčšina demokratov nesúhlasí s väčšou právomocou vlády umožňujúcou monitorovať telefonické rozhovory, internetovú komunikáciu a bankové prevody občanov, zatiaľ čo väčšina republikánov ju schvaľuje.

Ďalšie hlavné zistenia výskumu Transatlantické trendy 2006:

Podpora americkej verejnosti pre presadzovanie demokracie klesá: Na otázku, či by malo byť úlohou Európskej únie pomáhať pri budovaní demokracie v iných krajinách, odpovedalo 71 % Európanov (EU9) kladne (toto číslo sa od roku 2005 takmer nezmenilo). Štyridsaťpäť percent Američanov súhlasilo s názorom, že by to malo byť úlohou Spojených štátov, čo v porovnaní s minulým rokom predstavuje pokles o sedem percentuálnych bodov. Rovnako ako v roku 2005, aj tohtoročný výskum ukazuje silné stranícke rozdelenie v USA – pomoc pri budovaní demokracie podporuje 35 % demokratov v porovnaní so 64 % republikánov. Tieto výsledky tiež odrážajú pokles podpory u stúpencov obidvoch strán (o osem percentuálnych bodov medzi demokratmi a o 12 percentuálnych bodov medzi republikánmi).

Nezlučiteľnosť islamu a demokracie kvôli konkrétnym islamským skupinám: Päťdesiatšesť percent Američanov a Európanov má pocit, že hodnoty islamu nie sú zlučiteľné s hodnotami demokracie, ale súhlasia s názorom, že problémom sú konkrétne islamské skupiny, nie náboženstvo ako také. S týmto názorom sa stotožňuje aj 66 % demokratov a 59 % republikánov.

Turecko je odmerané a nestále: Pocity Turkov k Spojeným štátom a Európe od roku 2004 ochladli, ale k Iránu sú priaznivejšie. Ich pocity k USA na tzv. pocitovom teplomere (na škále od 0 do 100) klesli z 28 stupňov v roku 2004 na 20 stupňov v roku 2006 a pocity k EÚ klesli z 52 na 45 stupňov. Za rovnaké obdobie sa ich vnímanie Iránu zlepšilo z 34 na 43 stupňov. Pocity mladších Turkov k Spojeným štátom aj Európskej únii sú priaznivejšie ako predstavuje priemer za celú tureckú populáciu – mladí ľudia vo veku 18 až 24 rokov ohodnotili svoje pocity k USA na 27 stupňov a k Európskej únii na 48 stupňov. Hoci väčšina tureckých respondentov aj naďalej považuje členstvo v EÚ za dobrú vec, ich podiel každoročne klesá – zo 73 % v roku 2004 sa znížil na súčasných 54 %. Na otázku, či by členstvo Turecka v EÚ bolo dobré, zlé, prípadne ani dobré, ani zlé, odpovedalo 40 % Európanov, že by nebolo ani dobré, ani zlé (toto číslo sa od roku 2004 v podstate nezmenilo). Medzi tými, ktorí považujú členstvo Turecka v EÚ buď za dobré, alebo za zlé, však došlo k obratu – podiel tých, ktorí podporujú členstvo Turecka v EÚ, klesol z 30 % v roku 2004 na súčasných 21 % a podiel tých, ktorí nesúhlasia so vstupom Turecka do EÚ, vzrástol z 20 % v roku 2004 na 32 % v roku 2006.

Podpora pre NATO klesá, diskutuje sa o vojenskej úlohe EÚ: Európska podpora pre NATO ostáva celkovo priaznivá, ale zo 69 % v roku 2002 (EU9) klesla na súčasných 55 %, pričom najväčší pokles sa prejavil v krajinách, ktoré sú tradične vnímané ako silní zástancovia NATO – Nemecko, Taliansko, Poľsko a Turecko. Štyridsaťšesť percent občanov EÚ (EU9) si myslí, že EÚ by mala posilniť svoju vojenskú silu, aby mohla zohrávať dôležitejšiu úlohu vo svete, a 42 % Európanov súhlasí s názorom, že ak by sa Európska únia rozhodla použiť vojenskú silu, členské krajiny by takéto rozhodnutie mali rešpektovať, aj keď s ním nesúhlasia.

Hrozba Číny: Američania aj Európania ohodnotili svoje pocity k Číne na tzv. pocitovom teplomere (na škále od 0 do 100) takmer rovnako (46 stupňov Američania a 45 stupňov Európania). Tridsaťosem percent Američanov (v porovnaní s 27 % Európanov) má však pocit, že vzostup Číny predstavuje v nasledujúcich desiatich rokoch „mimoriadne závažnú“ hrozbu. V Spojených štátoch sa viac ľudí obáva hrozby, ktorú predstavuje rastúca vojenská sila Číny (35 %), kým Európania sa viac obávajú hrozby, ktorú predstavuje silnejúca čínska ekonomika (37 %). Spomedzi Európanov sa hrozby zo strany čínskej ekonomiky najviac obávajú respondenti vo Francúzsku (53 %), Portugalsku (52 %) a Taliansku (51 %). Čo sa týka Spojených štátov, demokrati sa viac obávajú ekonomickej (37 %) ako vojenskej hrozby (28 %) a republikáni sa viac obávajú vojenskej (42 %) ako ekonomickej hrozby (21 %).

Kompletné znenie správy a top-line data nájdete na
www.transatlantictrends.org


HLAVNÉ VÝSLEDKY VÝSKUMU ZAMERANÉ NA SLOVENSKO

Aké je Slovensko v európskom a transatlantickom kontexte?


Na Slovensku sa výskum Transatlantické trendy realizoval po tretíkrát. Názory obyvateľov Slovenska na transatlantické vzťahy a mnohé ďalšie „horúce“ zahraničnopolitické témy sa tak stávajú súčasťou medzinárodného výskumu, ktorý je pozorne sledovaný etablovanými zahraničnými médiami, odborníkmi i svetovými politikmi.

Vzhľadom na aktuálnu bezpečnostnú situáciu vo svete i vo svetle 5.výročia 11.septembra, sa výskum 2006 podrobnejšie venoval vnímaniu globálnych hrozieb. Slováci – podobne ako Američania i ostatní Európania - sa zhodujú v názore, že najzávažnejšou hrozbou v dnešnom svete je medzinárodný terorizmus. Citlivosť voči tejto hrozbe od minulého roku výrazne stúpla vo všetkých skúmaných krajinách, aj na Slovensku zo 62 % v roku 2005 na 68 % v roku 2006. Podobne ako verejnosť v iných európskych krajinách i ľudia na Slovensku ako hrozbu stále viac vnímajú aj islamský fundamentalizmus (na Slovensku ho za „mimoriadne závažnú hrozbu“ považuje 40 % opýtaných, priemer za 9 členských krajín EÚ je 57 %).

Vnímanie úlohy USA vo svete. Minuloročný výskum zaznamenal oproti roku 2004 mierny nárast pozitívnych názorov na Spojené štáty, ich medzinárodnú politiku a líderské postavenie. V tomto roku sa zistenia za Slovensko vrátili na úroveň roku 2004. Konkrétne – zahraničnú politiku G.W. Busha schvaľuje 23% opýtaných, minulý rok 35 %; vedúcu rolu Spojených štátov považuje za žiadúcu 19% opýtaných, minulý rok to bolo 33 %. Aj celkové pocity voči Spojeným štátom ako krajine sú o niečo menej priaznivé ako vlani. Kým k minuloročným výsledkom mohla prispieť návšteva prezidenta Busha vo februári 2005 i doznievanie integračnej eufórie, v roku 2006 sa výskum realizoval v čase predvolebnej kampane, v ktorej popri požiadavke stiahnutia našej jednotky z Iraku, zaznievali aj výroky kritizujúce politiku USA, resp. „pro-americkú“ politiku Dzurindovej vlády. Spolu s celkovo vypätou atmosférou a väčšou orientáciou na domáce sociálne a ekonomické témy, mohli aj tieto faktory prispieť k uvedeným posunom.

Pozitívne vnímanie EÚ vo všeobecnej rovine, menej jednoznačná podpora pre konkrétne politiky a kroky. Zhruba dva roky po vstupe do Európskej únie je slovenská verejnosť veľmi priaznivo naklonená Európskej únii. Priaznivejšie pocity vyjadrili zo skúmaných krajín len Španieli a verejnosť dvoch krajín, ktoré sa pripravujú na vstup do EÚ v roku 2007 – Bulharsko a Rumunsko. Na druhej strane podpora pre silné postavenie Európskej únie je na Slovensku nižšia ako je európsky priemer (50 % voči 76 %). To isté platí i pre niektoré ďalšie kroky posilňujúce EÚ ako medzinárodného aktéra (napr. zriadenie postu ministra zahraničných vecí EÚ (48 % : 65 %).

Podpora pre NATO klesá. Výskum zaznamenal klesajúcu podporu pre NATO v Európe. Rovnaký trend sa ukazuje aj na Slovensko. Kým minulý rok NATO považovalo za potrebné 53 % opýtaných, v tomto roku to bolo 45 %.

„Nová Európa“ nie je homogénny celok. Nové a budúce členské štáty EÚ zaradené do výskumu – Poľsko, Slovensko, Bulharsko a Rumunsko nepredstavujú vnútorne homogénny názorový blok. Napr. podiel Poliakov (70 %) a Rumunov (66 %), ktorí podporujú silné vedúce postavenie EÚ v medzinárodných záležitostiach sa približuje európskemu priemeru na úrovni 76 %, zatiaľ čo v Bulharku (56 %) a na Slovensku (50 %) je percentuálny podiel nižší. Poľsko (40 %) a Rumunsko (42 %) tiež vykazujú nadpriemernú podporu pre medzinárodnú politiku prezidenta Busha, zatiaľ čo Bulharsko a Slovensko sa približujú európskemu priemeru na oveľa nižšej úrovni.

Podpora demokracie. Tohtoročný výskum sa – podobne ako vlaňajší - podrobne venoval názorom verejnosti na podporu demokracie vo svete. Na Slovensku je táto podpora síce väčšinová (57 %), ale nižšia ako priemer za skúmaných 9 krajín EÚ (71%) a navyše sa oproti minulému roku znížila zo 63% na súčasných 57%. Pod európskym priemerom je tiež podpora pre niektoré konkrétne kroky na podporu demokracie v neslobodných krajinách (napr. len 29% slovenských respondentov je za podporovanie politických disidentov, EÚ priemer – 53 %, zavedenie politických sankcií voči autoritárskym režimom podporuje tretina opýtaných, pričom EÚ priemer je 51 %). Výsledky teda jasne ukazujú, že táto agenda nemá ešte dostatočne hlboké ukotvenie v názoroch širokej verejnosti.

Slabá oboznámenosť s kľúčovými témami medzinárodnej politiky. Výskum Transatlantické trendy sa venuje zložitým otázkam medzinárodnej politiky – popri vzťahoch USA – EÚ, aj otázkam ako postupovať voči Iránu, čo znamená rastúca sila Číny a pod. Na Slovensku vysoký podiel ambivalentných odpovedí a odpovedí „neviem“ v mnohých otázkach prevyšuje európsky priemer (je však na podobnej úrovni ako v Bulharsku a Rumunsku) a odráža tak stále ešte slabú prítomnosť tém medzinárodnej politiky v domácom verejnom diskurze. Hoci aj v tomto smere sa mnohé mení, rozširovanie zorientovanosti verejnosti v medzinárodných súvislostiach ostáva dlhodobou výzvou pre politické a mienkotvorné elity.


Partnerské organizácie:


Transatlantické trendy je projekt German Marshall Fund of the United States (www.gmfus.org) a Compagnia di San Paolo (www.compagnia.torino.it) realizovaný s dodatočnou podporou Luso-American Foundation (www.flad.pt), Fundación BBVA (www.fbbva.es) a Tipping Point Foundation.

Metodológia:

Zber dát v Spojených štátoch amerických a 12 európskych krajinách (Nemecko, Francúzsko, Veľká Británia, Taliansko, Holandsko, Poľsko, Portugalsko, Slovensko, Španielsko, Turecko, Rumunsko a Bulharsko) realizovala agentúra TNS Opinion. Zber údajov sa realizoval formou telefonických rozhovorov metódou CATI (Computer Assisted Telephone Interviews), s výnimkou Poľska, Slovenska, Turecka, Bulharska a Rumunska, kde bolo vzhľadom na nižšiu telefonizáciu nutné uskutočniť osobné (face-to-face) rozhovory. Rozhovory sa uskutočnili v období od 6. do 24. júna 2006. Reprezentatívnu vzorku tvorilo vo všetkých krajinách približne 1 000 mužov a žien vo veku od 18 rokov vybratých náhodným výberom. Interval spoľahlivosti je +/- 3 percentuálne body.

Kontakty na Slovensku:

Pavol Demeš, German Marshall Fund of the United States
Tel.: + 421 (0)2 5931 1522
pdemes@gmfus.org

Zora Bútorová/Oľga Gyárfášová/Grigorij Mesežnikov
Inštitút pre verejné otázky
Tel.: + 421 (0)2 5443 4030, ipa@ivo.sk

Brusel/Európa:
Will Bohlen
Tel: +32 (0)2 235 2232 (o), +32 (0)478 376 594 (m)
wbohlen@gmfus.org

Sam Rowe
Tel: +32 (0) 475 361 286 (m)
sam.rowe@webershandwick.com



>> Späť na Aktuality

Videoaktuality

Prečo mýty o tejto krajine dlhodobo prežívajú a majú vďačných recipientov a šíriteľov.

Účasť žien na politickom
rozhodovaní cez prizmu štatistík 
aj v optike verejnej mienky  

Mýty o Rusku
Politická participácia žien <br/>na Slovensku 2020

Neprehliadnite aktuálnu výskumnú štúdiu o postojoch internetovej populácie k problematike kybernetickej bezpečnosti. 

Výsledky 15. ročníka výskumu digitálnej gramotnosti populácie SR.

Kyberbezpečnosť očami internetovej populácie SR
Digitálna gramotnosť na Slovensku 2020

Výsledky volieb a ich širší
kontext, činnosti politických
aktérov, sociologické dáta.

Dezinformačno-konšpiračná scéna
v období COVID-19. Aktéri, naratívy, analýza FB príspevkov. 

Slovenské voľby '20:<br/>Akú zmenu priniesli
Infodémia na Slovensku<br/>2020

Navštívte nás na Facebooku





Obsah © 2006 Inštitút pre verejné otázky.
Design © 2006 Komplot
Generuje redakčný systém BUXUS spoločnosti ui42.
Konverzný kurz: 1 EUR = 30,1260 Sk


tlačiťposlaťhore