Dňa 13. októbra 2025 Inštitút pre verejné otázky v spolupráci s klubom Bombura – nezávislý kultúrny priestor zorganizoval v Brezne verejnú diskusiu o odolnosti slovenskej spoločnosti voči hrozbám zvonku. S občanmi mesta diskutovali experti IVO Oľga Gyárfášová, Miroslav Kollár a Grigorij Mesežnikov. Podujatie sa uskutočnilo v rámci projektu IVO Road Show „Experti ľuďom“, podporeného Partnerstvom pre otvorené informácie (Open Information Partnership). Diskusiu moderoval Juraj Pastorek.
Diskusia sa viedla o rozmanitých otázkach súvisiacich so schopnosťou spoločnosti a jednotlivcov odolávať pokusom cudzích autoritárskych štátov oslabovať demokratické inštitúcie, šíriť falošné historické naratívy a spochybňovať prozápadnú zahranično-politickú orientáciu. Debata sa sústredila na rolu spoločenských aktérov (politikov, zástupcov štátu, občianskych aktivistov, médií), najmä na faktory, ktoré súčasnú situáciu komplikujú – nízku dôveru k inštitúciám, zaostávajúce školstvo, prežívajúce stereotypné predstavy o vývoji krajiny, pôsobenie propagandistického aparátu cudzích autoritárskych štátov a domácich aktérov cudzieho vplyvu. Hovorilo sa tiež o výzvach pre odolnosť Slovenska ako členského štátu EÚ a NATO voči vonkajším ohrozeniam v turbulentnom období konfrontácie demokratických štátov s koalíciou autoritárskych mocností a ich spojencov (Rusko, Čína, Irán, Severná Kórea, Bielorusko, Venezuela, donedávna aj Sýria).
Oľga Gyárfášová informovala o aktuálnych výsledkoch sociologických prieskumov, ktoré opakovane potvrdzujú, že pro-západné nastavenie občanov SR v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky prevažuje a vytvára tak dôležitý rámec pre široké spektrum aktérov. V poslednom období sa však stáva čoraz zreteľnejším rozpor medzi príklonom väčšiny obyvateľstva SR k podpore členstva v západných integračných zoskupeniach a postupom vládnych síl, ktoré nedokázali sa aktívne zapojiť do vytvárania nových foriem bezpečnostnej spolupráce spojencov v Európe v kontexte zvýšenej hrozby vojensko-politickej expanzie z Východu, čo je dnes základný prvok v politike ruského štátu. Vplyv cudzej propagandy na obyvateľstvo krajiny je o to silnejší, o čo aktívnejšie sa zapájajú do jej šírenia jej domáci aktéri. Nahrávajú tomu aj výroky alebo aj praktické kroky politikov, spochybňujúcich terajšiu prozápadnú orientáciu štátu, vrátane pripúšťania možnosti odchodu SR z NATO a EÚ.
Na problémy vo výkone slovenskej zahraničnej politiky po októbri 2023 poukázal Grigorij Mesežnikov, podľa ktorého dochádza v súčasnosti k zjavnému paradoxu: na jednej strane Slovensko normalizuje až zlepšuje bilaterálne vzťahy s Ruskou federáciou, ktorá oficiálne považuje SR za nepriateľskú krajinu, vedie celoplošnú vojnu proti Ukrajine a hybridnú vojnu proti demokratickému Západu ako celku, snaží sa rozložiť Európsku úniu a NATO zvnútra, na strane druhej má zlé bilaterálne vzťahy so susednou Ukrajinou, ktorá bojuje za svoju slobodu a nezávislosť a zároveň chráni Európu, vrátane Slovenska, pred pokračovaním ruskej expanzie smerom na Západ. Rozrušenie štátneho systému strategickej komunikácie, oslabovanie základov liberálnej demokracie (právny štát, transparentné vládnutie, ľudské a menšinové práva, slobodné média, občianska spoločnosť), ústretové postoje predstaviteľov vládnych síl voči informačným obsahom nepriateľským voči demokracii a Západu (často pochádzajúcim z ruských zdrojov) – to všetko bráni spoločnosti zvyšovať svoju odolnosť voči hrozbám prichádzajúcim zvonku.
O súčasnom stave slovenskej mediálnej a informačnej scény referoval Miroslav Kollár. Poukázal na vnútropolitický a zahraničnopolitický kontexty pôsobenia rôznych mediálnych resp. kvazi-mediálnych platforiem a projektov. Hovoril o dôsledkoch rozširovania konšpiračných teórií a pro-ruských naratívov pre názory občanov na relevantné otázky vývoja krajiny a spoločnosti – na zahraničnú a obrannú politiku, na vnímanie cudzích štátov – priateľských a nepriateľských, na zdravotnú politiku štátu (napríklad na očkovanie), na fungovanie štátnych inštitúcii, na občianske spolunažívanie ľudí patriacich do rôznych skupín (etnických, náboženských, sociálnych, názorových apod.)
