Bratislava, 10. 11. 2022. Inštitút pre verejné otázky uskutočnil v auguste 2022 výskum názorov slovenskej verejnosti na postavenie a problémy starších ľudí na Slovensku. Zber dát na Slovensku realizovala agentúra FOCUS v dňoch 4. 8. – 14. 8. 2022 formou osobného dopytovania. Výberovú vzorku tvorilo 1212 respondentov, ktorí reprezentujú populáciu SR vo veku nad 18 rokov z hľadiska pohlavia, veku, vzdelania, národnosti, veľkostných kategórií sídiel a krajského členenia.
Vo výskume boli respondenti vyzvaní, aby ohodnotili Nežnú revolúciu v novembri 1989. Na podobnú otázku odpovedali respondenti aj v minulosti.
Tabuľka 1: „Ako hodnotíte Nežnú revolúciu v novembri 1989?“ (v %)
|
Jednoznačne a skôr kladne |
Rovnako kladne ako záporne |
Jednoznačne a skôr záporne |
Neviem |
2014 |
51 |
24 |
18 |
7 |
2019 |
56 |
29 |
12 |
3 |
2021 |
58 |
21 |
17 |
4 |
2022 |
48 |
29 |
15 |
8 |
Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, august 2022.
Nežnú revolúciu hodnotí prevažne priaznivo bezmála polovica ľudí na Slovensku (48%). Ambivalentne ju vníma viac ako štvrtina (29%) a záporne 15%. Takmer desatina (8%) respondentov nevedela zaujať k tejto udalosti stanovisko.
Skutočnosť, že od roku 2014 podiel ľudí s priaznivým postojom k Nežnej revolúcii po prvý raz klesol pod 50%, odráža mimoriadne nepriaznivú spoločensko-politickú klímu na Slovensku spôsobenú kumuláciou viacerých negatívnych trendov a udalostí, zhoršenou sociálnou situáciou obyvateľstva, krízou na politickej scéne, ako aj intenzívnym pôsobením konšpiračných sietí a antisystémových posolstiev z domácich i zahraničných zdrojov.
Rozloženie názorov na Nežnú revolúciu závisí od vzdelania i ekonomického postavenia. Priaznivejší postoj k Novembru 1989 zaujímajú ľudia s vyšším vzdelaním, najmä vysokoškolským, ako aj ľudia vykonávajúci kvalifikovanú duševnú prácu – na rozdiel od ľudí so základným a učňovským vzdelaním bez maturity; nekvalifikovaných manuálnych pracovníkov, nezamestnaných a dôchodcov.
Významným faktorom ovplyvňujúcim hodnotenie Nežnej revolúcie je vek (tabuľka 2). Vo všetkých vekových skupinách je kladné hodnotenie častejšie ako záporné, pričom táto prevaha je najvýraznejšia v najmladších dvoch vekových skupinách (18-24 a 25-34 rokov), ktorých príslušníci sa už narodili do ponovembrových pomerov. Zároveň sa vyznačujú mimoriadne vysokou neschopnosťou zaujať hodnotiace stanovisko.
Ľudia patriaci do najvyšších dvoch vekových kohort (65-74 rokov a 75 a viac rokov), ktorí prežili minimálne tri desaťročia v podmienkach bývalého režimu, sú voči Nežnej revolúcii najkritickejší: negatívne ju hodnotí približne tretina z nich.
Tabuľka 2: „Ako hodnotíte Nežnú revolúciu v novembri 1989?“ (podľa veku, v %)
|
Jednoznačne a skôr kladne |
Rovnako kladne ako záporne |
Jednoznačne a skôr záporne |
Neviem |
18-24 rokov |
53 |
17 |
4 |
26 |
25-34 rokov |
48 |
29 |
5 |
18 |
35-44 rokov |
55 |
26 |
9 |
10 |
45-54 rokov |
52 |
33 |
12 |
4 |
55-64 rokov |
46 |
30 |
21 |
3 |
65 =74 rokov |
40 |
26 |
31 |
2 |
75 rokov a viac |
45 |
18 |
36 |
0 |
Spolu |
48 |
29 |
15 |
8 |
Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, august 2022.
Názory na Nežnú revolúciu sú výrazne ovplyvnené politickými preferenciami (tabuľka 3). Pozitívne hodnotenie má výraznú nadpolovičnú prevahu u priaznivcov PS, SaS, ako aj KDH, Sme rodina a OĽaNO. Z opozičných strán Nežnú revolúciu najkritickejšie hodnotia prívrženci Smeru-SD, u ktorých je pozitívne hodnotenie zriedkavejšie ako negatívne (26% : 32%). V porovnaní s nimi prívrženci Republiky a najmä Hlasu-SD nachádzajú na Nežnej revolúcii o čosi viac pozitívneho a menej negatívneho.
Tabuľka 3: „Ako hodnotíte Nežnú revolúciu v novembri 1989?“ (podľa politických preferencií, v %)
|
Jednoznačne a skôr kladne |
Rovnako kladne ako záporne |
Jednoznačne a skôr záporne |
Neviem |
PS |
84 |
7 |
3 |
6 |
SaS |
79 |
8 |
6 |
6 |
KDH |
65 |
16 |
19 |
0 |
Sme rodina |
64 |
18 |
6 |
12 |
OĽaNO |
56 |
28 |
2 |
14 |
Hlas-SD |
44 |
32 |
17 |
6 |
Republika |
39 |
35 |
21 |
5 |
Smer-SD |
26 |
40 |
32 |
2 |
Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, august 2022.
Ľudia s pozitívnym vzťahom k Novembru 1989 sa vyznačujú silnejšou podporou princípov liberálnej demokracie (uprednostňovanie systému parlamentnej demokracie, rešpekt k právam menšín, odmietanie autoritárskeho vodcovstva, viera v možnosť ovplyvniť prostredníctvom volieb situáciu v spoločnosti). Je medzi nimi viac zástancov členstva SR a EÚ a NATO, ako aj ľudí stojacich na strane Ukrajiny brániacej sa pred ruským agresorom. Inklinujú častejšie k liberálnej orientácii. Vyznačujú sa vyššou spokojnosťou s osobným životom, ako aj lepším zdravotným stavom. Je medzi nimi významne viac zaočkovaných proti covidu-19.
Download: Tlačová správa [pdf]