ivo.sk
Únik mozgov - migračný potenciál mladých na Slovensku

Inštitút pre verejné otázky prezentoval dňa 1.7.2021 prostredníctvom online tlačovej konferencie výsledky svojho výskumného projektu Únik mozgov - migračný potenciál mladých na Slovensku, ktorý vznikol s podporou Nadácie ESET. Jeho výsleky ukázali, že celkovo až 50% mladých vzdelaných ľudí – vysokoškolákov i absolventov VŠ – uvažuje o odchode zo Slovenska. Spomedzi nich 14% uvažuje o trvalom odchode a ďalších 36% o odchode na istý čas. Rozhodnutie odísť na trvalo je pritom všeobecne pevnejšie ako rozhodnutie odísť len na istý čas. Kým medzi mladými, ktorí uvažujú o trvalom opustení krajiny, je až 35% pevne rozhodnutých a ďalších 39% tvrdí, že pravdepodobne odíde, medzi tými, čo uvažujú o dočasnom odchode, je takých len 8%, resp. a 34%.

Zatiaľ čo medzi mladými a vzdelanými všeobecne, má úmysel odísť žiť do zahraničia celkovo každý druhý opýtaný, medzi študentmi vysokých škôl je tento podiel podstatne vyšší. Úvahy o odchode zo Slovenska priznalo celkovo až 62% študentov. Takmer každý piaty študent (19%) chce odísť na trvalo a ďalšia takmer polovica (43%) aspoň na nejaký čas. „Pomerne alarmujúcim zistením je aj to, že spomedzi študentov, ktorí uvažujú o trvalom odchode je až 42% rozhodnutých na pevno a ďalších 48% tvrdí, že pravdepodobne odíde. Naopak, medzi študentmi, ktorí chcú odísť len na nejaký čas prevažujú takí, čo s rozhodnutím stále váhajú (52%), uvádza autor projektu a analytik IVO Marián Velšic.

O trvalej migrácii uvažujú najviac študenti humanitných vied a umenia (29%), študenti technických vied (25%) a študenti prírodných vied, matematiky a informatiky (22%). Najmä študenti techniky a študenti prírodných vied, matematiky a informatiky deklarujú pomerne vysokú pevnosť rozhodnutia zostať na trvalo. Zvláštnu skupinu tvoria študenti zdravotníckych odborov. Spomedzi nich uvažuje o trvalom odchode síce len 17%, no pevnosť ich rozhodnutia je spomedzi všetkých študentov najvyššia.

Na rozdiel od študentov VŠ, úvahy absolventov VŠ o migrácii do zahraničia sú podstatne triezvejšie. O trvalom opustení Slovenska uvažuje iba 10% a o odchode na určitý čas ďalších 29% opýtaných. Iba necelá štvrtina (23%) z tých čo, chcú na trvalo odísť, je zároveň pevne rozhodnutá takýto krok aj urobiť.

Najvyšší podiel potenciálnych migrantov medzi absolventami je pritom z oblasti prírodných vied, matematiky a informatiky. O trvalom opustení Slovenska uvažuje každý desiaty (11%) a dočasnom takmer polovica z nich (43%). No s pevnosťou ich rozhodnutia je to pomerne nejasné – až 73% s takýmto rozhodnutím stále váha. Druhou najväčšou skupinou sú absolventi humanitných vied a umenia. Pomerne významnou skupinou sú tiež absolventi zdravotníckych odborov. Medzi nimi je totiž najviac takých, ktorí uvažujú o trvalom odchode (17%).

Medzi „mladými mozgami“ je destináciou č. 1 Česká republika. Preferuje ju každý piaty opýtaný (22%). Medzi TOP 10 krajín patria ďalej Nemecko, Veľká Británia, Rakúsko, Španielsko, USA, Kanada, Švajčiarsko, Taliansko a Dánsko. Týchto TOP 10 destinácií pritom tvorí takmer 70% všetkých (spontánne) menovaných krajín, do ktorých by mladí chceli odísť žiť.

„Analýza širokého spektra dôvodov ukázala, čo malých zo Slovenska takpovediac vyháňa, a naopak, čo ich na zahraničí priťahuje. Tie najzávažnejšie dôvody, ktoré mladých Slovákov „vyháňajú“ z krajiny, majú socioekonomický a politický rozmer. Sú to predovšetkým nízka životná úroveň, nedostatočná ponuka pracovných príležitostí či deficity v sociálnom systéme ako napr. dôchodkové zabezpečenie, sociálne dávky, podpora v nezamestnanosti, a pod. Významným „spúšťačom“ migrácie sú tiež nefunkčné štátne a verejné inštitúcie, ktoré sú v rebríčku druhým najzávažnejším dôvodom prečo zo Slovenska odísť. Pre image krajiny nie je dobrou vizitkou ani fakt, že vážnym dôvodom pre odchod sú rôzne deficity v demokracii a politickej kultúre alebo vysoká miera korupcie a klientelizmu,“ dodáva Velšic.

Naopak, medzi najdôležitejšie dôvody, ktoré mladých na zahraničí „priťahujú“, patria vysoká životná úroveň, široká ponuka pracovných príležitostí, zdokonalenie v cudzom jazyku, spoznávanie novej krajiny, ľudí a ich kultúry. „Mladým mozgom“ tiež na zahraničí imponujú možnosti vzdelávania – teda vysoká úroveň školstva, resp. vzdelávacieho systému, možnosť študovať to, čo ich zaujíma a vysoká úroveň vedy a výskumu.

Podrobnejšie informácie o výsledkoch projektu nájdete v tlačovej a výskumnej správe.

Download:


Únik mozgov - migračný potenciál mladých na Slovensku - výskumná správa [PDF]

Každý druhý mladý a vzdelaný uvažuje o odchode zo Slovenska - tlačová správa [PDF]

Projekt Únik mozgov - migračný 
potenciál mladých na Slovensku 
bol realizovaný s podporou Nádácie ESET 




>> Späť na Aktuality

Videoaktuality

Kľúčové oblasti a udalosti vývoja bezpečnostného a obranného sektora SR v rokoch 1993-2023. 

Proces prechodu k demokracii v kontexte formovania a fungovania slovenskej štátnosti.

Thirty Years <br/>of Slovak Security <br/>and Defence Policy
Tridsať rokov samostatného Slovenska. Šesť pohľadov na formovanie štátu

Výskumná štúdia zameraná na kľúčové oblasti digitálnej gramotnosti ľudí v preddôchodkovom a dôchodkovom veku.

Výskumná reflexia kľúčových postojov internetovej populácie SR v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

 Digitálna gramotnosť 2023 - zaostrené na seniorov
Kyberbezpečnosť 2023 - optikou internetovej populácie SR

Autentické svedectvo o vývoji politickej slobody v ponovembrovom Slovensku a Česko-Slovensku. Udalosti rokov 1990-1992.

Publikácia prináša množstvo faktov
z demografickej i ekonomickej štatistiky ako aj zo sociologických výskumov.

Dva roky politickej slobody. Obnovené vydanie
Starší ľudia medzi nami. Kde sme, kam smerujeme

Navštívte nás na Facebooku





Obsah © 2006 Inštitút pre verejné otázky.
Design © 2006 Komplot
Generuje redakčný systém BUXUS spoločnosti ui42.
Konverzný kurz: 1 EUR = 30,1260 Sk


tlačiťposlaťhore