ivo.sk
Grigorij Mesežnikov: Stranícky systém po voľbách 2012 - zmeny a kontinuita

Ponúkame Vám analýzu situácie a zmien v politických stranách na Slovensku po parlamentných voľbách 2012 napísanú pre www.infovolby.sk od prezidenta IVO Grigorija Mesežnikova.

Výsledky slovenských parlamentných volieb 2012 viedli k vzniku situácie, poznačenej kontinuitou a zmenou. Prvky zmeny, nepochybne prevládajú (hoci aj tých kontinuitných nie je až tak malo ako sa zdá na prvý pohľad), ale skôr než ich rozoberieme, zmienime sa na začiatku predsa len o tom, čo zostalo nezmenené a pokračuje naďalej.

Kontinuita sa prejavila najmä v spôsobe striedania vládnych zostav. Ani po týchto voľbách nedošlo k zmene modelu vytvárania vládnych koalícií. Tak ako po všetkých predchádzajúcich voľbách pri striedaní vlád dochádzalo k uplatneniu modelu plnej mocenskej rotácie, keď miesto vládnych strán obsadzovali strany, ktoré predtým boli v opozícii, tak aj v roku 2012 vládu vytvára strana, ktorá po predchádzajúcich voľbách pôsobila v opozícii. Ani v roku 2012 nedošlo k vzniku „zmiešanej“ koalície. Hoci teraz hlavným dôvodom plnej mocenskej rotácie bol faktor numerický, nie programovo-ideologický – víťazná strana Smer-SD získala nadpolovičnú väčšinu poslaneckých mandátov v Národnej rade SR a nepotrebuje nijakého koaličného partnera (čiže po voľbách nevznikla situácia, ktorá by umožnila otestovať koaličné stratégie iných strán v prípade, ak by dostali ponuku od Smeru-SD na vstup do tzv. minimálnej víťaznej koalície) – faktom je, že vzorec striedania vlád zostal aj po voľbách 2012 neporušený. Tento model sa na Slovensku uplatňoval od roku 1990 a po každých voľbách do vládnych koalícií tu vstupovali strany, ktoré predtým spolu pôsobili buď v opozícii alebo vo vláde. Týmto prvkom sa kontinuita povolebnej situácie nevyčerpáva, zmienime sa však o nej neskôr, teraz sa sústredíme na prvky zmeny, keďže sú pre nasledujúci vývoj určujúce.

Prvou a najviditeľnejšou zmenou je postavenie víťaznej strany. V roku 2012 Smer-SD zvíťazil aj volebne (získal najväčší počet hlasov) aj politicky (stal sa vládnou stranou). Prvýkrát od roku 1990 získala víťazná strana na Slovensku nadpolovičnú väčšinu mandátov v parlamente a samostatne vytvára vládu. V minulosti bolo najbližšie k takémuto výsledku HZDS, keď v roku 1992 po získaní 37% hlasov disponovalo takmer polovicou poslaneckých mandátov (74), na vytvorenie vlády s väčšinovou podporou v parlamente však potrebovalo tichu podporu ďalšej strany. Túto podporu mu zabezpečila účasť vo vláde predsedu SNS Ľudovíta Černáka (o rok neskôr SNS aj oficiálne vstúpila do koalície s HZDS). Smer-SD má dnes spoľahlivú väčšinu v NR SR, pri vytvorení vlády nepotrebuje pomoc od nijakej inej strany a perspektívy jeho pôsobenia ako vládnej strany počas celého volebného obdobia sú viac ako jednoznačné.

Ďalšia zmena sa týka veľkosti a váhy relevantných strán. Najmenej na obdobie štyroch rokov sa Smer-SD stal dominantnou stranou. Aj predtým pôsobili na Slovensku veľké strany, ktoré sa po voľbách dostavali do pozície dominantnej strany v rámci straníckeho systému (napríklad HZDS v rokoch 1992 a 1994), nikdy predtým sa však nestalo, že by veľká strana dosiahla volebný zisk väčší, než všetky ostatné relevantné strany spolu dokopy (a to vrátane parlamentných a mimoparlamentných). To sa teraz podarilo Smeru-SD, pričom zároveň došlo k zmene v celkovej konfigurácii straníckeho systému. Dnes síce v parlamente pôsobí podobný počet strán ako po voľbách 2010 – šesť, ale veľkosť tých strán, ktoré sú súčasťou proti sebe stojacich straníckych blokov, sa zmenila. Vidíme, že popri jednej veľkej, dominantnej strane vznikol konglomerát viacerých malých strán. Zatiaľ čo po voľbách 2010 silu veľkého opozičného Smeru-SD vyvažoval vládno-koaličný blok, zložený z dvoch stredne veľkých (SDKÚ-DS a SaS) a dvoch menších (KDH a Most-Híd) strán (okrem toho bola tu aj ďalšia malá strana – opozičná SNS), po voľbách 2012 sa konfigurácia podstatne zmenila – stredne veľké strany úplne zmizli a voči jedinej vládnej strane stoji konglomerát piatich malých opozičných strán, podpora ktorých vo voľbách nepresiahla 9 percent hlasov – KDH, OĽaNO, Most-Híd, SDKÚ-DS a SaS.

Zmesou kontinuity a zmeny je model obmeny zostavy parlamentných strán. Vo voľbách 2010 sa do parlamentu dostali dve nové strany, z ktorých jedna vznikla ako úplne nová formácia (SaS) a jedna bola založená de facto ako odštiepenecký subjekt z pôvodnej parlamentnej strany (stranu Most-Híd založili odídenci z SMK). Aj v roku 2012 sa do parlamentu dostal novozaložený subjekt – OĽaNO (i keď nejde o štandardnú stranu, ale skôr o voľnejšie združenie osôb na kandidačnej listine), v tom pozorujeme určitý prvok kontinuity, hoci v konečnom dôsledku tento prvok znamená zvýšenie miery volatility straníckeho systému.

Zmenou oproti minulosti je zotrvanie v parlamente nováčikov z predchádzajúcich volieb –Mostu-Híd a – najmä – SaS, ktorá sa nestala povestnou stranou na jedno použitie, ako to bolo v minulosti prípade ZRS, SOP a ANO, a prešla testom druhých volieb v poradí. Zotrvanie SaS v parlamente aj počas ďalšieho volebného cyklu má pre konfigurovanie straníckeho systému SR dôležitý programovo-ideologický rozmer – znamená totiž stabilizáciu podpory pre centristický subjekt liberálnej orientácie. V predchádzajúcich rokoch totiž bol na Slovensku zaznamenaný fenomén neustáleho vyprázdňovania stredovej časti politickej scény, keď subjekty liberálneho zamerania vznikali a zanikali. Zanikali buď v dôsledku nedostatočnej miery identifikácie ich lídrov s poslaním vlastnej strany (čo bol prípad DÚ, ktorá sa zlúčila s časťou KDH do SDKÚ), celkového zlyhania v dôsledku preferencie iných než stranícko-politických záujmov (prípad ANO) alebo vnútrostraníckych konfliktov na pozadí nejasných celkových motívov činnosti strany (prípad SF). Výsledky volieb 2012 znamenali v tomto zmysle zmenu, ktorá môže v dlhodobej perspektíve vytvoriť podmienky pre dlhodobejšiu existenciu liberálnej strany.

A teraz znovu ku kontinuite. Za jej prejav môžeme považovať to, že tak ako vo voľbách 2010, aj v tohtoročných voľbách sa našla strana, ktorá vypadla z NR SR. Tentokrát sa to prihodilo SNS. V roku 2010 takto dopadli dokonca dve strany – SMK a ĽS-HZDS, pričom ani jedna z nich sa v roku 2012 do parlamentu znovu nedostala (i keď SMK bola k tomu cieľu pomerne blízko). Kontinuita sa prejavila aj v tom, že prípad týchto strán potvrdil pravidlo – „ten kto je ráz z kola von už sa doň nevráti“. Toto jednoduché pravidlo platí na Slovensku od roku 1990 (Špecifickým prípadom a čiastočnou výnimkou, potvrdzujúcou pravidlo, bola iba SNS v roku 2006. Tá sa znovu dostala do parlamentu, ale v jej prípade išlo o prekonanie rozkolu a znovuzjednotenie dvoch súperiacich krídiel. SNS, ktorá sa zlúčila s „alternatívnou“ PSNS, v skutočnosti zohrávala úlohu staronového subjektu).

V dôsledku výrazného vlastného volebného zisku a veľkého, 19,3-percentného „prepadu“ hlasov, získaných stranami, ktoré sa do parlamentu nedostali, má dominantný Smer-SD v parlamente neohrozené postavenie. Jeho súperom je politicky oslabený blok (alebo skôr konglomerát) stredopravých formácií, ktorý je viac fragmentovaný a menej štruktúrovaný než v predchádzajúcom volebnom období. K štyrom etablovaným programovým stredopravým stranám pribudla v roku 2012 neštandardná (z organizačného hľadiska) kvazistranícka formácia, ďalší osud ktorej sa nedá ani náznakom predpovedať. Viaceré povolebné komentáre oprávnené poukazujú na zdrvujúce politické víťazstvo Smeru-SD. Dejiny (ani politický vývoj na Slovensku) sa však nekončia. Detailnejší pohľad na výsledky hlasovania v roku 2012 prezrádza, že volebné víťazstvo Smeru-SD nebolo – v porovnaní s víťazstvom politickým – až také výrazné ako sa zdalo pri prvoplánovom pohľade. Smer-SD podporilo celkovo 44,4 percent zúčastnených voličov všetky stredopravé subjekty, parlamentné a mimoparlamentné (t.j. KDH, OĽaNO, Most-Híd, SDKÚ-DS, SaS, SMK a DÚ), získali dohromady 41,8 percent voličských hlasov. Tento iba 2,5-percentný rozdiel medzi „ľavicou“ a „stredopravicou“ v situácii, keď Smer-SD dokázal zmobilizovať svojich voličov takmer do nohy a demoralizovaná pravica nedokázala prilákať do volebných miestností mnohých svojich tradičných voličov, svedči o tom, že základné rozloženie politických sympatií voličov na Slovensku zostava stabilne, viac-menej vybalansované, pričom s možnosťou vyrovnania a nápravy a je iba na samotných stredopravých stranách ako v nasledujúcom volebnom období so svojim solídnym elektorátnym zázemím naložia.



>> Späť na Aktuality

Videoaktuality

Kľúčové oblasti a udalosti vývoja bezpečnostného a obranného sektora SR v rokoch 1993-2023. 

Proces prechodu k demokracii v kontexte formovania a fungovania slovenskej štátnosti.

Thirty Years <br/>of Slovak Security <br/>and Defence Policy
Tridsať rokov samostatného Slovenska. Šesť pohľadov na formovanie štátu

Výskumná štúdia zameraná na kľúčové oblasti digitálnej gramotnosti ľudí v preddôchodkovom a dôchodkovom veku.

Výskumná reflexia kľúčových postojov internetovej populácie SR v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

 Digitálna gramotnosť 2023 - zaostrené na seniorov
Kyberbezpečnosť 2023 - optikou internetovej populácie SR

Autentické svedectvo o vývoji politickej slobody v ponovembrovom Slovensku a Česko-Slovensku. Udalosti rokov 1990-1992.

Publikácia prináša množstvo faktov
z demografickej i ekonomickej štatistiky ako aj zo sociologických výskumov.

Dva roky politickej slobody. Obnovené vydanie
Starší ľudia medzi nami. Kde sme, kam smerujeme

Navštívte nás na Facebooku





Obsah © 2006 Inštitút pre verejné otázky.
Design © 2006 Komplot
Generuje redakčný systém BUXUS spoločnosti ui42.
Konverzný kurz: 1 EUR = 30,1260 Sk


tlačiťposlaťhore