ivo.sk
Vyjadrenie prezidenta IVO k otázke splnomocnenca vlády

Podporujem myšlienku vytvorenia pozície splnomocnenca vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti. Toto stanovisko som verejne vyslovil na stretnutí zástupcov mimovládnych organizácii s premiérkou Ivetou Radičovou v júli 2010, vtedy som navrhoval, aby takýto splnomocnenec pôsobil obmedzenú dobu – do konca terajšieho volebného obdobia a aby jeho úloha spočívala v tom, že za štyri roky urobí všetko, aby už v budúcnosti jeho prácu nikto nepotreboval. Stále si myslím, že demokratické sily majú voči občianskej spoločnosti veľkú podlžnosť. Tá spočíva v tom, že od roku 1998, keď došlo k zásadnému obratu vo vývoji krajiny, na ktorom sa priamo podieľali aktéri občianskej spoločnosti, nevznikli podmienky na dlhodobú udržateľnosť mimovládnych organizácií, niekedy ani na ich obyčajné prežitie. Myslím si, že táto podlžnosť sa môže vyrovnať (aspoň čiastočne) aj tým, že sa vytvorí pozícia vládneho splnomocnenca. Ten samozrejme nebude „dirigovať“ tretí sektor (ten, kto na kritiku myšlienky zriadenia pozície splnomocnenca používa tento argument, jednoducho zavádza), to nie je ani možné. Úlohou splnomocnenca bude urobiť inventúru existujúceho stavu a pripraviť pôdu pre potrebné legislatívne zmeny, pre naštartovanie mechanizmov, ktoré prispejú k udržateľnosti MVO. Aj povolebný vývoj ukazuje, že politici sami, žiaľ, na všetko nestačia a mnohé veci im zo zorného uhla unikajú. Treba ich tak povediac „nakopávať“, aby sa posúvali ďalej. Dobrý splnomocnenec by to hádam dokázal. Takže pre mňa otázka nestojí tak, že či splnomocnenec áno alebo nie, ale aby začal svoje pôsobenie čo najskôr.

Pociťujem určité sklamanie, že sa zatiaľ v tejto oblasti postupuje pomaly a takmer neviditeľne. Nemám dostatok informácií, napríklad, o tom, čo sa urobilo odvtedy, čo sme sa viacerí stretli s predsedníčkou vlády. Pozitívne posuny samozrejme sú – celková atmosféra vo vzťahoch štátu a MVO sa zlepšila, boli schválené dotačne zákony. Mam však pocit, že systematická práca trochu zaostáva (pritom vôbec nečakám, že by sa kvôli tomu zvolávali nejaké mimoriadne zasadania kabinetu, stačilo, keby sa to robilo rýchlejšie a aby o tom bola informovaná verejnosť).

Komunikáciu medzi Pavlom Demešom a Mariánom Balázsom vnímam ako dialóg ľudí s blízkym nastavením pokiaľ ide o základné spoločenské hodnoty, ale s odlišnými znalosťami situácie a potrieb tretieho sektora. Nemyslím si, že je dobré kritické poznámky človeka, ktorý dlhé roky pôsobil v mimovládnom sektora, považovať za útoky. Nás netreba presvedčovať, že súčasná vláda nie je nepriateľom občianskej spoločnosti na rozdiel od svojej predchodkyne. My to dobre vieme. Ide iba o to, aby spontánna ignorancia problémov, ktorej sa žiaľ nevyhli ani slovenskí demokrati, nespôsobila škody, ktoré sa už nebudú dať napraviť.

Grigorij Mesežnikov

Verzia v pdf formáte


>> Späť na Aktuality

Videoaktuality

Kľúčové oblasti a udalosti vývoja bezpečnostného a obranného sektora SR v rokoch 1993-2023. 

Pri príležitosti 20-teho výročia vstupu SR do NATO sprístupňujeme publiáciu z roku 1998.

Thirty Years <br/>of Slovak Security <br/>and Defence Policy
Slovensko v šedej zóne? Rozširovanie NATO, zlyhania a perspektívy Slovenska

Výskumná štúdia zameraná na informatické vzdelávanie mladej generácie.

Výskumná reflexia kľúčových postojov internetovej populácie SR v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

Informatické vzdelávanie na základných a stredných školách
Kyberbezpečnosť 2023 - optikou internetovej populácie SR

Autentické svedectvo o vývoji politickej slobody v ponovembrovom Slovensku a Česko-Slovensku. Udalosti rokov 1990-1992.

Proces prechodu k demokracii v kontexte formovania a fungovania slovenskej štátnosti.

Dva roky politickej slobody. Obnovené vydanie
Tridsať rokov samostatného Slovenska. Šesť pohľadov na formovanie štátu

Navštívte nás na Facebooku





Obsah © 2006 Inštitút pre verejné otázky.
Design © 2006 Komplot
Generuje redakčný systém BUXUS spoločnosti ui42.
Konverzný kurz: 1 EUR = 30,1260 Sk


tlačiťposlaťhore