Inštitút pre verejné otázky (IVO) predstavil dnes v Bratislave výsledky tretieho ročníka projektu Digitálna gramotnosť na Slovensku, ktorého autorom je analytik IVO Marián Velšic. Projekt od roku 2005 mapuje jeden z kľúčových predpokladov úspešnej transformácie na informačnú spoločnosť a znalostnú ekonomiku – pripravenosť širokých vrstiev obyvateľstva na používanie moderných informačných a komunikačných technológií (IKT). Tohoročný projekt bol realizovaný vďaka podpore Nadačného fondu Slovak Telekom pri nadácii Intenda, spoločností Hewlett-Packard Slovakia a Microsoft Slovakia.
Podľa zistení z celoslovenského reprezentatívneho výskumu (na výberovej vzorke 1 134 respondentov starších ako 14 rokov) sa digitálna gramotnosť populácie v roku 2009 opäť zvýšila. Kým v roku 2005 predstavoval index digitálnej gramotnosti hodnotu 0,33 bodu, v roku 2007 hodnotu 0,37 bodu, v roku 2009 stúpol na 0,44 bodu. Inými slovami, digitálna gramotnosť populácie Slovenska nad 14 rokov dosahuje v súčasnosti 44 zo 100 možných bodov. Ak by sme rozdelili úroveň digitálnej gramotnosti na nízku, strednú a vysokú, tak Slovensko sa v priebehu štyroch rokov posunulo z nízkej na strednú úroveň.
„Tohoročný výskum potvrdil priaznivý trend najmä v schopnosti ľudí využívať počítač a internet na vzájomnú komunikáciu prostredníctvom elektronickej pošty, chatu, internetového telefonovania, diskusných fór alebo čoraz populárnejších sociálnych sietí. Na druhej strane vidno zlepšenia v tom, čo tvorí predpoklad tohto posunu – teda v zručnosti ovládať počítače a periférne zariadenia a v práci s rôznymi typmi softvéru. Významný posun sme zaznamenali aj v schopnosti pracovať s informáciami a službami vo virtuálnom priestore internetu či lokálnych počítačových sietí, ako napr. vyhľadávanie a sťahovanie informácií, registrácia a využívanie elektronických služieb. To bolo doposiaľ „achilovou pätou“ digitálnej gramotnosti, hovorí autor projektu Marián Velšic.
Ďalší priaznivý trend sa ukázal v regionálnej optike. Kým ešte pred pár rokmi platilo v digitálnej gramotnosti rozdelenie na „Bratislavský kraj s nadpriemernou gramotnosťou verzus zvyšok Slovenska“, v súčasnosti niektoré regióny ako Banskobystrický a Žilinský začínajú Bratislavský kraj dobiehať. Za posledné štyri roky sa zlepšila tiež situácia v Košickom, Prešovskom a v Trnavskom kraji. Naopak, mierne zaostávajú Trenčiansky a Nitriansky kraj.
Na druhej strane pozorujeme negatívny trend – tzv. digitálne rozdelenie spoločnosti. Teda rozdelenie spoločnosti na tých, ktorí majú prístup k IKT a zodpovedajúcu úroveň digitálnej gramotnosti a tých, ktorí takýto prístup ani gramotnosť nemajú. Údaje z rokov 2005, 2007 a 2009 ukazujú, že digitálne rozdelenie spoločnosti sa postupne prehlbuje a naberá charakter roztvorených nožníc. „Na jednej strane stojí mladšia, vzdelanejšia, kvalifikovanejšia, sociálne silnejšia a mestskejšia časť populácie. Na druhej strane je to staršia, menej vzdelaná, nižšie kvalifikovaná, ekonomicky neaktívna (dôchodcovia, nezamestnaní), sociálne slabšia a vidiecka časť populácie. Kým prvá sa kontinuálne učí a zlepšuje, druhá takpovediac stojí na jednom mieste,“ konštatuje autor projektu Marián Velšic.
„Okrem štandardného mapovania úrovne digitálnej gramotnosti obyvateľstva sme sa preto zamerali predovšetkým na znevýhodnené sociálne skupiny obyvateľstva – teda na tých, ktorí sú digitálne negramotní alebo disponujú nízkou úrovňou tejto gramotnosti,“ dodáva Velšic. Praktickým výstupom je tzv. Interaktívna mapa digitálnej [ne]gramotnosti v podobe elektronickej aplikácie, ktorá má za úlohu jednoduchou a zrozumiteľnou formou poskytnúť relevantné informácie o tejto problematike, a tým zjednodušiť a zefektívniť prípravu projektov mimovládnych organizácií angažujúcich sa v oblasti informatizácie spoločnosti. Aplikáciu si môžete spustiť priamo z našich stránok alebo uložiť ako súbor do svojho počítača a následne spustiť.
Download / Spustenie: Interaktívna mapa digitálnej [ne]gramotnosti
Download: Prezentácia výsledkov výskumu [PDF dokument, 480 KB]
