ivo.sk
Prezident IVO hodnotí vládou prezentovanú Víziu a stratégiu rozvoja slovenskej spoločnosti

Tlačová agentúra Slovenskej republiky (TASR) oslovila prezidenta Inštitútu pre verejné otázky Grigorija Mesežnikova s prosbou okomentovať nedávno prezentovaný dokument Vízia a stratégia rozvoja slovenskej spoločnosti, pripravený na objednávku vlády SR ústavmi Slovenskej akadémie vied v spolupráci s expertmi z ďalších inštitúcií. Inštitút pre verejné otázky vypracoval v roku 2002 vlastnú Víziu vývoja Slovenskej republiky do roku 2002 a v roku 2003 vydal prognostickú knižnú publikáciu Slovensko na ceste do neznáma. Vo svojom komentári vládnej vízie sa prezident IVO zameral na otázky metodologického prístupu pri príprave štúdií podobného typu a na problematiku vývoja politického systému SR.

Dlhodobú víziu rozvoja slovenskej spoločnosti do roku 2030, ktorú vypracovali ústavy Slovenskej akadémie vied (SAV) v spolupráci s expertmi Ekonomickej univerzity, Univerzity Komenského v Bratislave a ďalších inštitúcií, by mala v horizonte jedného roku doplniť strednodobá stratégia do roku 2015. Pre TASR to uviedol gestor projektu, riaditeľ Ekonomického ústavu SAV Milan Šikula.

"To, čo sa zverejňuje teraz, je vízia do roku 2030. Tento rok netreba chápať ako 'tvrdú hranicu', ale je to zhruba obdobie jednej generácie, asi dvadsať rokov," vysvetlil. Cieľom vízie je vystihnúť základné trendy, príležitosti a riziká pre rozvoj Slovenska v dlhodobom horizonte, strednodobá stratégia by mala byť konkrétnejšia. "Stratégia má kratší horizont, európske zdroje čerpáme do roku 2013, ešte dva roky sa môžu dočerpávať," vysvetlil dôvod rámcovania stratégie do roku 2015. Očakáva, že stratégia bude obsahovať konkrétne priority aj s vytypovanými zdrojmi a prostriedkami na ich realizáciu.

Dlhodobá vízia slovenskej spoločnosti sa vypracovala v rámci projektu Vízia a stratégia slovenskej spoločnosti na základe objednávky vlády SR. "Kabinet oslovil akadémiu, že chce, aby bol vypracovaný takýto dlhodobý projekt a už pri zadaní sme sa jasne dohodli, že to bude vedecká výpoveď o budúcom smerovaní Slovenska, že to nebudú reakcie na bezprostredné požiadavky politikov a bez ideologických jednostranností," povedal Šikula.

Podľa prezidenta Inštitútu pre verejné otázky, politológa Grigorija Mesežnikova môžu dlhodobé vízie slúžiť jednak na účely ďalšieho výskumu spoločnosti, ale aj pri rozhodovaní štátnych a iných inštitúcií. "Takáto štúdia je pokusom o načrtnutie možnej vývojovej línie spoločnosti s prihliadnutím na aktuálny stav, a samozrejme, je tam snaha vyhodnotiť dopad dlhodobých trendov na možný vývoj. A do takejto vízie sa premietajú aj hodnotové orientácie a predstavy o optimálnom variante vývoja spoločnosti," vysvetľuje politológ. "Nie je to iba snaha niečo predpovedať na základe vyhodnotenia toho, ako sa vyvíjala spoločnosť a niečo extrapolovať, ale zároveň je to snaha vývoj ovplyvniť nastolením otázok ohľadom riešení problémov, prípadne návrhom riešení," dodáva. Inštitút pre verejné otázky vypracoval dlhodobú štúdiu vývoja spoločnosti v roku 2002 s výhľadom do roku 2020.

"Základom takejto vízie je dobrá analýza východiskového stavu, inak sa pri prognóze môžete dopracovať k niečomu, čo nebude zodpovedať realite," vysvetľuje Mesežnikov. Následným krokom je identifikácia základných trendov a ťažiskových problémov. "My sme na základe týchto krokov vypracovali tri scenáre vývoja, najpravdepodobnejší, rizikový a žiaduci," povedal. Normatívnou časťou štúdie je potom návrh opatrení, ktoré vedú k želanému scenáru vývoja, ale aj upozornenie na riziká, ktoré bude generovať aj tento scenár.

"Po uplynutí určitého časového obdobia sa dá verifikovať aktuálny stav," vysvetľuje Mesežnikov. Podľa neho vízia nie je veštenie budúcnosti, niektoré prognózy sa naplnia a iné nie, v obidvoch prípadoch je spätná analýza vývoja problému užitočná.

"Metodológia, ktorá sa uplatňuje pri vypracovávaní takejto štúdie, by mala byť jednotná vo vzťahu k všetkým oblastiam, ktoré dokument zahŕňa," upozorňuje. Podľa Mesežnikova je akýkoľvek súhrn aj kvalitných textov, pokiaľ nie sú vypracovávané podľa spoločnej metodológie, nedostatočný. "Vypracovaniu našej štúdie predchádzali početné workshopy, či už celého autorského kolektívu, alebo v tematických blokoch. Bola to interaktívna práca najmä pre editorov a metodologických garantov jednotlivých tematických oblastí," uviedol. Ak sa táto stránka práce nezvládne, podľa Mesežnikova štúdia nebude mať charakter ucelenej vízie, ale len kompilácie textov.

Podobným spôsobom sa podľa Šikulu postavila k práci na vízii aj SAV. Ekonomický ústav SAV sa dlhodobo zaoberá aj prognózami v oblasti ekonomiky Slovenska a Európskej únie, bolo však treba pripraviť podstatne širší tím odborníkov. "Vízia je veľmi komplexný materiál. Na jednej strane má mať relatívne ucelený charakter, na druhej sa v tridsaťročnom horizonte nedá ísť do prílišných detailov," povedal.

Základnú koncepciu podľa neho vypracovali v užšom kruhu expertov, kde napríklad rozčlenili projekt na jednotlivé kapitoly. Každý blok získal gestora, ktorý si potom už sám doplnil autorský kolektív o odborníkov, ktorí boli podľa neho potrební. "Potom sa v rámci každého bloku rozpracovávali veci a diskutovalo sa o nich na vyššej úrovni medzi jednotlivými blokmi," komentoval metodiku prípravy vízie Šikula. Okrem stovky autorov sa podľa neho na príprave materiálu nepriamo podieľali konzultáciami aj ďalší jednotlivci a organizácie.

Vo vnútornej politike Slovenska je v horizonte najbližších dvadsiatich rokov najvýhodnejším scenárom dodržiavanie kontinuity politického vývoja, vrátane zákonitostí premien politickej scény, nie však diskontinuita či stagnácia. Pre TASR to uviedol riaditeľ Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied (SAV) a gestor kapitoly Tendencie vývoja politického a právneho systému v Dlhodobej stratégii rozvoja Slovenskej republiky Miroslav Pekník.

"Kontinuálny vývoj, ktorý by sme potrebovali, predpokladá, že sa zachová posun volebného rozhodovania od ohniska týkajúceho sa ponímania slobody k ohnisku sociálnemu," uviedol tézu z dokumentu Pekník. Vysvetlil, že spoločnosť v priebehu vývoja niektoré úlohy naplnila - napríklad vytvorenie demokratického systému, vyriešenie národno-štátnej emancipácie vytvorením Slovenskej republiky, ktorú sa podarilo integrovať do Európskej únie a NATO. Za pozitívne považuje, že sa do centra pozornosti dostávajú sociálne otázky, v budúcnosti nevylučuje ani nárast významu environmentálnych tém. "Celou víziou sa vinie línia otázok okolo kvality života, na ktorú politici budú musieť prihliadať," uzatvára.

Negatívny scenár diskontinuity politického vývoja môže mať množstvo príčin, niektoré sa podľa Pekníka dajú vytypovať. Z "domácich" príčin to môže byť posun významu národnostného ohniska pred ostatné predvolebné politické témy, ekonomický kolaps, prípadne riziká v podobe nedostatočného vysporiadania sa s problémami korupcie a klientelizmu a šedou ekonomikou. "Môže to byť aj výrazná zmena geopolitickej situácie v strednej Európe," poznamenal. V súvislosti s národnostnými problémami Pekník poukázal na príklad rozpadu Srbska, ktoré aktuálne stratilo Kosovo.

Podľa politológa Grigorija Mesežnikova je členenie na kontinuálny scenár a scenár diskontinuity príliš všeobecné. "Každý vývoj obsahuje v sebe prvky kontinuity a diskontinuity," poznamenal. "Nie je jasné, aký koncept použili autori pri definovaní straníckeho systému a jeho konfigurácie. Nie je jasné, aký vnútorný charakter majú politické strany, v čom vlastne spočíva terajší stav, čo by znamenala kontinuita. Možno na intuitívnej úrovni to vieme, ale podľa mňa by to žiadalo presnejšiu definíciu straníckeho systému a základných trendov jeho vývoja," vysvetlil.

Mesežnikov sa s autormi vízie rozchádza aj v tom, nakoľko reálne je riziko revizionizmu ohľadom Trianonskej zmluvy. V podmienkach Európskej únie je totiž podľa neho možnosť zmeny hraníc jej členských štátov nepredstaviteľná.

"V susednom Maďarsku je možné evidovať prejavy revizionizmu, napríklad v prípade hnutia 64 žúp, či maďarských gárd. Tieto aktivity zneisťujú politickú atmosféru," oponuje Pekník, podľa ktorého si štát nemôže dovoliť tieto javy ignorovať a to aj v prípade, že politický vývoj pôjde kontinuálne. O to viac, ak by budúcnosť priniesla zásadné zmeny Európskej únie alebo Severoatlantickej aliancie.

"S Maďarskou republikou sme partneri v NATO, aj v Európskej únii, treba jednoznačne dbať na to, aby bilaterálne vzťahy boli na štandardnej úrovni. A otázky histórie nech sa vysvetľujú na iných fórach a nezmiešavajú sa s vysokou politikou," formuloval líniu, ktorú by podľa neho mala dodržiavať zahraničná politika Slovenska voči Maďarskej republike.

Dlhodobým zámerom Slovenska by podľa Pekníka malo byť vytvorenie občiansky integrovanej spoločnosti, kde budú do politického diania vťahovaní aj príslušníci národnostných menšín. Mesežnikov však pripomína, že to v žiadnom prípade nemôže znamenať ich asimiláciu. "Napríklad tézu, podľa ktorej by príslušníci národnostných menšín mali byť v rámci únie vnímaní v prvom rade ako občania členských štátov alebo EÚ ako takej a nie príslušníci národnostných menšín, považujem za neprijateľnú," poznamenal.

Pekník zdôrazňuje, že asimilácia v žiadnom prípade neprichádza do úvahy, všetky národnostné menšiny majú mať právo na vlastný kultúrny vývoj a aj politickú reprezentáciu, pokiaľ si ju vytvoria. "Na rozdiel od maďarskej menšiny, ktorá sa priamo zúčastňuje parlamentnej, prípadne vládnej činnosti, napríklad rómska politická reprezentácia chýba," konštatuje sa vo vízii.

Národnostnú kultúru podľa Pekníka v tejto chvíli najviac ohrozuje globalizácia kultúry. "Nemá zmysel národnostnú kultúru zo strany štátu organizovať, skôr ju podporovať, aby sa voľne rozvíjala. Pluralita kultúry štát obohacuje," poznamenal na margo menšinových kultúrnych aktivít. "Kultúrna pluralita na Slovensku vždy bola," uzavrel.

Mesežnikova prekvapila téza, podľa ktorej na Slovensku prebieha marginalizácia odborov a posilňovanie reprezentácie zamestnávateľov. "Za posledné dva roky sa ich pozícia mimoriadne posilnila," poznamenal na margo odborov. Pekník reaguje, že odbory získali niektoré pozície, o ktoré prišli za osem rokov Dzurindových vlád. Iná otázka podľa neho je miera participácie občanov na odborovej činnosti a reálna sila odborových organizácií.

Za jeden zo spôsobov vyššieho zapojenia občanov do politiky považuje vízia adresnejší volebný systém. Hoci sa Mesežnikov nestotožňuje s analýzou možného vývoja volebných zákonov vo vízii, súhlasí s potrebou vyššieho počtu volebných obvodov. "Jeden volebný obvod je výhodný pre stranícke centrály," poznamenáva aj Pekník. Dodáva, že po roku 1998, keď vznikol model jedného volebného obvodu, už nebola politická vôľa ho meniť.

Podľa spravodajstva TASR, 12.-13.9.2008.



>> Späť na Aktuality

Videoaktuality

Výsledky reprezentatívneho výskumu názorov verejností v štyroch krajinách V4

Čo podnecuje politikov k tomu, aby namiesto spojenectva so Západom presadzovali zväzky s Ruskom?

V4 v názoroch verejnosti: skúsenosti a výzvy
Kto hrá ruskú ruletu na Slovensku

Výskumná štúdia na aktuálnu tému migrácie mladých vzdelaných Slovákov. 

Výskumná štúdia o aktuálnych postojoch a skúsenostiach rodičov s online dištančným vzdelávaním detí.

 Únik mozgov - migračný potenciál mladých na Slovensku
Dištančné vzdelávanie detí optikou rodičov

Účasť žien na politickom rozhodovaní cez prizmu štatistík aj v optike verejnej mienky.

Prečo mýty o tejto krajine dlhodobo prežívajú a majú vďačných recipientov a šíriteľov.

Politická participácia žien na Slovensku 2020
Mýty o Rusku

Navštívte nás na Facebooku





Obsah © 2006 Inštitút pre verejné otázky.
Design © 2006 Komplot
Generuje redakčný systém BUXUS spoločnosti ui42.
Konverzný kurz: 1 EUR = 30,1260 Sk


tlačiťposlaťhore