Koncom leta niektorí predstavitelia IVO spolu s ďalšími osobnosťami iniciovali petíciu proti násiliu a extrémistickému nacionalizmu v slovensko-maďarských vzťahoch, ku ktorej sa neskôr v denníku SME na serveri www.changenet.sk pripojili stovky ľudí.
Spoločná výzva "Ešte je čas zmeniť atmosféru"
Uprostred horúceho leta sa na Slovensku i v Maďarsku začali diať mrazivé udalosti. „Extrémisti na oboch stranách nastupujú,“ konštatoval na titulnej strane istý denník v Bratislave. Ešte máme možnosť ich zastaviť. Treba si nahlas zopakovať sedem jednoduchých vecí, a podľa toho aj konať.
Po prvé, násilie je nákazlivé, psychóza ukrivdenosti sa šíri ako infekcia, jeden útok podnecuje druhý, odveta volá po odplate. Treba sa aktívne brániť pred jeho zhubnou špirálou. Bez odhodlanosti brániť sa nijaká demokracia neobstojí.
Po druhé, pri vyrovnávaní sa s extrémistickým nacionalizmom nie je dobrým radcom princíp reciprocity, pretože na jeho základe sa ťažko rodí vzájomné porozumenie. Aj keď ľudí na Slovensku poburujú protislovenské urážky niektorých maďarských radikálov, my tu doma sme zodpovední predovšetkým za našich slovenských výtržníkov, za jedovaté šípy ich slovného i fyzického násilia: za tých, čo dobili maďarsky hovoriacu študentku v Nitre, čo posielajú Maďarov za Dunaj, čo sa im vyhrážajú.
Po tretie, politici majú kľúčovú zodpovednosť. Nestačí odvolávať sa na príslušný vládny či stranícky dokument, ide o každodennú skúšku ich morálneho profilu. Otázky tolerancie k menšinám nemôže mať na starosti iba ten úrad, ktorý to má formálne v náplni práce. Vrcholní politici by mali viditeľným spôsobom konať, neprípustné javy odsudzovať a poskytovať tak občanom vzor správania. Nemali by zabúdať, že v demokratických krajinách sú to aj politici ktorí pomáhajú budovať charaktery mladých ľudí. Reakcie slovenského premiéra i slovenského prezidenta sú nedostatočné. Verejnosť má právo požadovať nápravu.
Po štvrté, Maďari aj Slováci sú Stredoeurópania, ktorí spolu s inými národmi obývajú zahustený stredoeurópsky priestor. Z neho vzišli mnohé veľké talenty, rodili sa tu géniovia i hrdinovia, pestovala sa tu spoločná stredoeurópska kultúra. No zároveň sa tu v posledných dvoch storočiach prejavoval aj horúčkovitý nacionalizmus, ktorý spôsobil mnoho utrpenia. Koncom minulého storočia sa však Stredoeurópania spojili v zápase o slobodu a demokraciu a iba nedávno sa pridružili k spoločenstvu európskych demokracií. Bolo by nešťastné - pre Slovensko, pre Maďarsko, pre visegrádsku spoluprácu i pre širšie európske spoločenstvo - keby plody tohto úsilia mali teraz, keď tieto štáty spoluutvárajú tvár európskeho priestoru, zhorknúť.
Po piate, nejde len o extrémistické výčiny. Veľkým problémom je aj celková zmena atmosféry. Na juhu Slovenska vznikajú konflikty pre jazyk, ľudia sú ostražitejší, niektorí tamojší obyvatelia - Maďari i Slováci - sa odrazu cítia menej doma, miestami vznikajú situácie na hrane výbuchu emócií. A nejde len o juh: aj v časti slovenskej verejnosti žijúcej v iných kútoch Slovenska sa prejavuje určitá averzia voči Maďarom ako takým. V takejto atmosfére sa, prirodzene, ťažko diskutuje o skutočných problémoch spolužitia.
Po šieste, ak občianska spoločnosť na Slovensku dá extrémistom zreteľnejšie najavo, že isté druhy správania nestrpí, tak sa jednoducho nepresadia. Politici dostanú jasnejší signál, aby plnili, čo sa od nich očakáva. A ľudia - na Slovensku i v Maďarsku - sa budú môcť väčšmi venovať tým podstatnejším výzvam, ktoré obe spoločnosti majú, vrátane zlepšovania kvality života, vzdelávania, konkurencieschopnosti svojich ekonomík, vymožiteľnosti práva či nájdenia zmysluplného miesta v Európskej únii.
Po siedme, prednedávnom sme si pripomínali dve augustové výročia: okupáciu Československa sovietskymi tankami a výročie SNP. Zmysel oboch udalostí je obyvateľom Slovenska zrejmý: zápas o slobodu. Tradícia sviatku, ktorý nasleduje, sa ešte iba utvára: prvý september je Deň ústavy. Uctime si ho tak, že budeme všetkými prostriedkami stavať hrádzu extrémistickému nacionalizmu. Dajme priechod ústavnému vlastenectvu, ktoré chce budovať slovenský štát za plnohodnotnej účasti príslušníkov národnostných menšín.
MARTIN BÚTORA, sociológ, LÁSZLÓ SZIGETI, vydavateľ,RUDOLF CHMEL, literárny vedec, ZORA BÚTOROVÁ, sociologička, LAJOS GRENDEL, spisovateľ, MARTIN M. ŠIMEČKA, šéfredaktor SME, PAVEL HRÚZ, spisovateľ, ZUZANA KRONEROVÁ, herečka, MIROSLAV MARCELLI, filozof, MARIAN VARGA, hudobník, RUDO SIKORA, výtvarník a ďalší.
Denník SME [31. 8. 2006]
Vo štvrtok denník SME uverejnil výzvu proti násiliu a extrémistickému nacionalizmu v slovensko-maďarských vzťahoch. Text výzvy podpísali aj ďalšie osobnosti: Mikuláš Huba, ekológ, Ivan Kamenec, historik, Tomáš Janovic, spisovateľ, Martin Porubjak, dramaturg, Jana Juráňová, spisovateľka, Eugen Gindl, publicista, Ivan Marton, muzikológ, Alena Pániková, riaditeľka OSF, Ilona Németh, výtvarníčka, Ján Krstiteľ Balázs, kňaz, Daniel Fischer, výtvarník, Oľga Gyarfášová, sociologička, Emília Vášáryová, herečka, Milan Čorba, výtvarník, Svetlana Waradzinova, dramaturgička, Miloš Žiak, spisovateľ, Lev Bukovský, matematik, Péter Hunčík, psychiater, René Bílik, literárny vedec, Miroslav Kusý, politológ, Zuzana Gindl-Tatárová, dramaturgička, Grigorij Mesežnikov, politológ, Gabriel Hushegyi, estetik, Peter Michalovič, estetik, Michal Kravčik, ekológ, Silvester Lavrík, dramatik, Szilárd Németh, futbalista, Igor Rintel, ekonóm, Soňa Šimková, pedagogička, Boris Strečanský, riaditeľ neziskovej organizácie, Silvia Mihaliková, politologička, Grigorij Kogan, vedecký pracovník, Samuel Abrahám, politológ, Csaba Kiss, galerista, Suzanne Kiss, galeristka, Balázs Borbély, futbalista, Matej Landl, herec, Tom Nicolson, vydavateľ, László Barak, básnik, Martin Muránsky, filozof, Richard Stanke, herec, Tomáš Sabol, vysokoškolský učiteľ, Dušan Ondrušek, psychológ, Vladimír Pánik, meteorológ, Zuzana Kušová, podnikateľka, Ljuba Bachárová, vedecká pracovníčka, Ivana Gerhartová, referentka pre vedu, Miroslav Beblavý, ekonóm, Martin Demeš, lekár, Ivan Štulajter, novinár, Ján Štrasser, spisovateľ, Ladislav Snopko, dramaturg, Zuzana Bartošová, teoretička výtv. umenia, Juraj Stern, vysokoškolský profesor, Zuzana Sternová, výskumná pracovníčka, Kornel Földvári, publicista, Katarína Šimončičová, ochranárka, Vladimír Pirošík, advokát, Miloslav Luther, filmový režisér, Daniel Krajcer, moderátor, Daniela Kapitáňová, spisovateľka, Dušan Hanák, filmový režisér, Ivan Janda, moderátor, Zsolt Görözdi, reformovaný farár, Judita Görözdiová, lit. teoretička, Miroslav Kollár, analytik, Peter Kováč, prekladateľ, Marián Velšic, sociológ, Ivan Štefunko, politológ, Tamara Válková, novinárka, Tamás Gál, herec, Jolana Kusá, psychologička, Soňa Čechová, redaktorka, Theodor Münz, filozof, Šarlota Pufflerová, psychologička, Andrej Bán, fotograf, Onrej Mészáros, filozof, Braňo Ondruš, moderátor, Milan Šútovec, literárny vedec, Karol Spišák, režisér, Július Špaňár, profesor filozofie, Dušan Dušek, spisovateľ, Peter Kerekes, dokumentarista, Katarína Kerekesová, filmová režisérka, Juraj Šebesta, historik fyziky, Oliver Bakoš, spisovateľ, Jozef Bžoch, literárny kritik, Juraj Johanides, režisér, Juraj Alner, novinár, Zuzana Alnerová, novinárka, Egon Gál, filozof, František Kovár, herec, Mariana Szapuová, vysokoškolská učiteľka, Erika Csekes, advokátka, Jaroslav Pilát, právnik, Peter Horváth, politológ, Juraj Marušiak, politológ, Daniela Kovárová, lekárka, Marián Labuda, herec, Eugen Jurzyca, ekonóm,
Denník SME [2. 9. 2006]
...a ďalšie podpisy, ktoré prišli do Nadácie Kalligram 4.9.2006
Monika Hilmerová, herečka, Soňa Norisová, herečka, Anton Popovič, dirigent, Adrian Rajter, muzikológ, Alžbeta Rajterová, muzikologička, Pavel Traubner, lekár, Ján Budaj, Juraj Droba, Ľubica Trubíniová, ochranárka, Alena Matijeková, psychologička, Monika Vrzgula, etnologička, Marko Vrzgula, akademický maliar, Peter Hrozienčík, živnostník, Agneša Kalinová, novinárka, Pavol Karász, ekonóm, Mária Kanská, právnička, Karol Kollár, filozof, Karol Kollár ml. študent UK, Emília Kollárová, vydavateľka, László Kovács, lekár, vysokoškolský pedagóg, Soňa Kovačevičová, etnologička, Eva Kovačevičová-Fudala, knižná grafička, Eva Krajmerová, novinárka, Vladimír krivý, sociológ, Mária Krýslová, psychologička, Alena Koišová, novinárka, Zuzana Kusá, sociologička, Vladimír Labáth, vysokoškolský pedagóg, Vladimír Krivý, sociológ, Dea Lutherová, podnikateľka, Anton Magula, vydavateľ, Štefan Markuš, bývalý veľvyslanec SR v Budapešti, Pavel Meluš, fotograf, Eva Michalová, ekonómka, Zuzana Mistríková, mediálny expert, Dana Navarová, stredoškolská učiteľka, Pavol Ondrčka, vysokoškolský učiteľ, Eva Ondrčková, vysokoškolská učiteľka, Rudolf Pado, ekológ, Marián Pecko, divadelný režisér, Pavol Polko, učiteľ, Pavel Požoni, ekonóm, Zuzana Profantová, etnologička, Zuzana Rajtárová, vedecká pracovníčka, Derek Rebro, literárny kritik, Anna Remiášová, matka Róberta, Lýdia Repiská, docentka, Igor Rintel, ekonóm, Ruttkayová, dôchodkyňa, Ján Sásik, ekonóm, Peter Solan, filmový režisér, Mária Solanová, redaktorka, Ján Slezák, vedecký pracovník SAV, Petra Slezáková, študentka, Štefan Svetko, architekt, Katarína Svetková, dramaturgička, Soňa Šimková, pedagogička VŠMU, Daniela Štefková, daňová poradkyňa, Mišo Uhrín, Uhrínová, dôchodkyňa, Ľubomír Vajdička, režisér SND, Marián Velšic, sociológ, Karol Vereš, stredoškolský učiteľ, Zvolen, Tibor Žilka, literárny vedec, Mária Žilková, vedecká pracovníčka, Gabriel Agárdy, elektroinžinier, Valéria Agócz, novinárka, Peter Babinec, študent, Vladimír Baláž, vysokoškolský učiteľ, Jozef Bandžák, lekár, Ľubo Banič, novinár, Jana Bekešová, učiteľka, Laco Borbély, futbalová tréner a prezident Únie futbalových trénerov Slovenska, Zdenka Hamerlíková, turistická sprievodkyňa, Jozef Hašto, psychiater, Oľga Hauskrechtová, Dionýz Hochel, Mária Hochelová, Zoltán Horváth, traumatológ, Jiří Houda, Andrej Hrico, novinár, Eduard Chmelár, vysokoškolský učiteľ, Paulína Jančíková.Fleischmanová, lekárkas, Miroslav Janek, novinár, János Juhász Dósa, novinár.