ivo.sk
 
Ak máte záujem o aktuálne informácie o aktivitách IVO, pošlite nám Váš e-mail
pošli
Oľga Gyárfášová na hodnotiacej konferencii Ministerstva obrany SR

Pod názvom Obrana Slovenska – stav a perspektívy sa 25.apríla 2006 konala konferencia bezpečnostnej komunity ku Komplexnému hodnoteniu obrany SR. Oľga Gyárfášová vystúpila v rámci panelu „Obrana SR v novom bezpečnostnom prostredí“ na tému Verejná mienka a média.

Príhovor O. Gyárfášovej:

Vážené dámy a páni,

Je pre mňa veľkou poctou vystúpiť na tejto hodnotiacej konferencii a zároveň je pre mňa veľkou odbornou satisfakciou, že do jej programu - a vôbec do hodnotenia rezortu - bola zaradená aj problematika verejnej mienky a médií. Myslím si, že už tento samotný fakt odráža dôležitý obrat v politike rezortu obrany - zložité otázky bezpečnosti a ešte zložitejšie otázky nasadenia našich jednotiek v zahraničí, chce rezort riešiť pred očami verejnosti, chce získavať podporu občanov aj pre ľudovo nepopulárne kroky. Je v tom kus odvahy, poctivosti, ale aj modernosti.

Mne pripadla neľahká úloha zhodnotiť práve túto dimenziu práce ministerstva a priznám sa, dlho som uvažovala nad tým, ako k tejto výzve pristúpiť, ako ju uchopiť. Pre účely tohto vystúpenia takpovediac pred zátvorku vyberiem všetky kreatívne a inovatívne aktivity Komunikačného odboru MO SR, ktoré zmenili imidž ozbrojených síl („scivilneli“ho) najmä v prostredí mladých ľudí a zvýšili záujem o vstup do profesionálnej armády a pozrela by som sa z väčšieho odstupu na 3 témy:

1. vnímanie členstva v NATO a komunikácia o témach účinkovania slovenských jednotiek mimo územia SR,
2. vnímanie bezpečnosti – dovnútra spoločnosti,
3. a na záver ako verejná mienka reagovala na niektoré kľúčové udalosti minulého roka.

1. Slovensko úspešne zvládlo dôležitú etapu svojich moderných dejín – vstúpilo do EÚ a NATO. Všetci vieme, že zavŕšením tejto etapy nenastáva „koniec dejín“. Práve naopak, plnohodnotné naplnenie nášho členstva vnímam ako rovnako dôležité, ale zároveň omnoho zložitejšie, a náročnejšie na rozsah a hĺbku vnútorných zdrojov našej spoločnosti. Vyplýva to minimálne z dvoch skutočností. Predovšetkým zo samotného vstupu – stali sme sa súčasťou väčšieho celku, jeho aktérmi, partnermi i oponentmi. Druhým faktorom je celková, veľmi dynamická medzinárodná situácia charakterizovaná novými, najmä nevojenskými ohrozeniami. Čiže jednou z úloh komunikácie je pripraviť slovenskú verejnosť na novú medzinárodnú zodpovednosť, na vedomie kolektívneho záujmu, na fakt, že Slovensko je nielen príjemcom, ale aj poskytovateľom bezpečnosti a na z toho vyplývajúcu účasť na preventívnych akciách – zahraničné operácie v problematických regiónoch.

Slovenská republika stála na prahu samostatnosti, integrácie a neskôr aj novej medzinárodnej zodpovednosti s obmedzeným zdrojmi - personálnymi, inštitucionálnymi, v neposlednom rade iste aj finančnými. Kľúčovými tvorcami bezpečnostnej a zahraničnej politiky sú elity a inštitúcie, stále významnejšie miesto však patrí aj občianskej spoločnosti, verejnosti v najširšom zmysle. A aj tu musíme dobiehať deficity týkajúce sa skúsenostnej výbavy, nedostatku informácií, a najmä kontextového vnímania zahraničnopolitických súvislostí, či širšej verejnej diskusie aj o medzinárodných otázkach. Aj tento kultúrny kapitál, v dobrom, aj v zlom, predstavuje jeden z vnútorných zdrojov obrannej a zahraničnej politiky SR. Takými najviditeľnejšími hodnotovo-kultúrnymi „deficitmi“ (chcem podčiarknuť, že nevyplývajú z nejakých imanentných vlastností Slovákov, ale z historických skúseností) je istá uzavretosť, slabé historické sebavedomie, slabá zorientovanosť v otázkach zahraničnej politike, rozšírená „kultúra nezasahovania“ či – ako sme kedysi tento fenomén pomenovali - „neintervencionizmu“. To všetko môžu byť bariéry pri presadzovaní „novej zodpovednosti“ v povedomí najširšej verejnosti.

Sú to fenomény, ktoré sa nedajú zmeniť z večera do rána – nie je to tá vrchná, premenlivá rovina verejnej mienky. S odstupom roka však vidíme aj v tejto hlbšej rovine pozitívne posuny – napr. podiel občanov, ktorí preferujú aktívny postoj SR voči medzinárodnému dianiu, medzi rokmi 2004 a 2005 vzrástol z 59 % na 64 %. Tento posun spolu s viacerými ďalšími zmenami indikovanými inými výskumami naznačuje, že slovenská spoločnosť, ktorá bola donedávna primárne zahľadená do vlastných problémov, sa väčšmi otvára voči svetu, „zžíva sa“ so svojím členstvom v medzinárodných organizáciách a uvedomuje si, že Slovensko je súčasťou väčších zoskupení. Dovoľte mi ešte jednu ilustráciu - keď bolo Slovensko v roku 2004 prvýkrát zaradené do medzinárodného porovnávacieho výskumu Transatlantické trendy, slovenské výsledky prekvapili a v mnohých otázkach slovenskú verejnosť analytici označili za „outsidera“, či dokonca použili v tejto súvislosti pojem „ostrovná mentalita“. Medzi rokmi 2004 – 2005 (čo boli kľúčové roky z hľadiska integrácie) sa názory slovenskej verejnosti v mnohom priblížili „európskemu mainstreamu“. K pozitívnym posunom patrí aj vysoká podpora pre humanitárnu a rozvojovú pomoc, ale aj pre politiku demokratizácie. Práve na tomto poli sa dnes odohráva množstvo aktivít.

2. Bezpečnosť je veľmi komplexný pojem. V slovenských podmienkach pred pár rokmi dominoval dôraz na vnútornú bezpečnosť, pričom za ohrozenie sa považovali hrozby ako sociálna situácia, korupcia, organizovaný zločin. V úzko vnímanej vonkajšej zodpovednosti prevládal dôraz na klasické vojenské ohrozenia a v tomto vnímaní potom Slovensko vystupovalo ako bezpečná krajina. (aj preto bolo také problematické nájsť motívy pre členstvo v NATO). Za posledné 2-3 roky sa táto percepcia výrazne mení - západný svet sa zhodne na tom, že najväčšie ohrozenie dnes predstavuje medzinárodný terorizmus. Aj obyvatelia Slovenska vnímajú medzinárodný terorizmus ako najzávažnejšiu hrozbu, i keď úroveň tejto citlivosti je v porovnaní s inými krajinami o niečo nižšia (Transatlantické trendy 2004 a 2005). Stále však vo vnímaní verejnosti prevláda istá nespojitosť medzi vnútornou a vonkajšou bezpečnosťou. Podobne ako prežíva deliaca čiara medzi domácou a zahraničnou politikou, pričom na to vôbec nie je dôvod a jednou z komunikačných úloh by malo byť práve zdôrazňovanie týchto prepojení – politika EÚ je dnes aj našou domácou agendou, rovnako ako účasť na zahraničných misiách je v záujme našej bezpečnosti, nech už to znie akokoľvek paradoxne. Vo vzťahu k obom integračným zoskupeniam ešte stále prežíva mentálne rozdelenie a na ONI a MY (výskumy MO SR) ako rezíduum predvstupového obdobia.

A ešte na tému NATO a EÚ. „To, že slovenská verejnosť podporuje členstvo v Nato je chvályhodné, ak sa však naša komunikácia obmedzí na popularizáciu značky NATO, ako člen aliancie zlyháme“, citujem Mária Nicoliniho z minuloročnej konferencie MO SR. Úplne s tým súhlasím, komunikácia musí byť širšia. Niektorí kritici komunikácie o bezpečnosti hovoria o NATO-centrizme a chýba im rozmer EÚ, čiže uvažovanie o Európskej únie ako aktérovi bezpečnosti. Skôr by som povedala, že o NATO sa hovorí a píše málo a o Európskej únii skôr v iných – najmä ekonomických a sociálnych súvislostiach. Je to však pochopiteľné, keďže okolo jednotnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ je stále priveľa otáznikov. V tomto smere by asi bolo treba viac vyváženosti – sprítomniť NATO, nebáť sa ho, ale a zároveň stavať na veľmi pozitívnom vnímaní EÚ a úniu viac vtiahnuť do verejného priestoru a úvah o bezpečnosti. Ak by som to mala zhrnúť – mediálny pohľad na EÚ je v tomto smere hyperkritický a pohľad na alianciu príliš ostražitý, lebo chýba odvaha čeliť latentnému antiamerikanizmu verejnosti alebo odvaha prijať NATO aj pri istej kritike politiky Spojených štátov. Pritom – paradoxne verejnosť vníma práve EÚ ako najsilnejšieho „normatívneho garanta našej bezpečnosti (nasleduje OSN a NATO je až na 3. mieste).

Komunikácia o bezpečnosti je veľmi citlivá záležitosť. Politik nesmie nebezpečenstvo bagatelizovať, ale ani vyvolávať paniku. Nájsť tú správnu mieru medzi podceňovaním a preceňovaním, ktorá vyvolá o verejnosti dôveru, je nesmierne ťažké. Vyhlásenia typu nás sa toto ohrozenia netýka, Slovensko je bezpečná krajina by však v dnešnom slovníku nemali mať miesto. Uvedomila som si to veľmi jasne po bombových útokoch v Londýne v júli minulého roku, keď takto hovoril minister iného rezortu. Slovensko dnes nie je osamelým ostrovom, v súvislosti s daným prípadom to potvrdil prieskum, v ktorom pätina Slovákov uviedla, že v čase útokov bol niekto ich blízky alebo známy v Londýne.

V komunikácii o bezpečnosti a bezpečnostných rizikách sa dá mnohé vylepšiť – táto téma tu s nami – žiaľ - ostane. Nie je to však len úloha rezortu obrany, je to téma prierezová a verejnosť vlastne ani nezaujíma, aký rezort ju rieši, či má riešiť. V médiách téma bezpečnosti absentuje takpovediac kontinuálne – objavuje sa len vtedy, keď už sa niečo stalo alebo deje, často veľmi povrchným a zároveň už potom - pochopiteľne - emocionálne vypätým spôsobom. Je jasné, že to je logika médií a spravodajstva, ale k širšiemu chápaniu súvislostí to veľmi neprispieva.

3. Hovoríme o verejnej mienke. Výskumy môžu pomôcť tvoriť „reč“ politiky, ale nemali však tvoriť jej obsah. Znamená to aj, že politici môžu prevziať vedenie a snažiť sa zmeniť postoje verejnosti, získať občanov pre svoje rozhodnutia, vízie, či projekty. Sú však aj výskumy, ktoré hovoria o hodnotení, vnímaní, dôvere. K takým patrí výskum o dôvere k ozbrojeným silám, inštitúciám politikom a na záver by som chcela citovať z nedávno uverejneného výskumu, ktorý ste určite zaregistrovali. „Letecká nehoda z 19. januára výrazne neovplyvnila názor verejnosti na ozbrojené sily. Dôverujú im dve tretiny opýtaných. Letecká katastrofa vojenského lietadla ovplyvnila len necelú desatinu respondentov. Deväť percent respondentov uviedlo, že po havárii lietadla sa ich dôvera zmenila na nedôveru“. Myslím, že to je odpoveď verejnosti na to, že táto najtragickejšia udalosť moderných dejín Slovenska bola komunikačne zvládnutá dôstojne, so všetkou vážnosťou a úctou k obetiam, že prevládol rozmer ľudskosti a nie politikárčenia.

Ďakujem za pozornosť a teším sa na vaše otázky.

Oľga Gyárfášová

sociologička, Inštitút pre verejné otázky


>> Späť na Aktuality

Videoaktuality

Prečo mýty o tejto krajine dlhodobo prežívajú a majú vďačných recipientov a šíriteľov.

Účasť žien na politickom
rozhodovaní cez prizmu štatistík 
aj v optike verejnej mienky  

Mýty o Rusku
Politická participácia žien <br/>na Slovensku 2020

Neprehliadnite aktuálnu výskumnú štúdiu o postojoch internetovej populácie k problematike kybernetickej bezpečnosti. 

Výsledky 15. ročníka výskumu digitálnej gramotnosti populácie SR.

Kyberbezpečnosť očami internetovej populácie SR
Digitálna gramotnosť na Slovensku 2020

Výsledky volieb a ich širší
kontext, činnosti politických
aktérov, sociologické dáta.

Dezinformačno-konšpiračná scéna
v období COVID-19. Aktéri, naratívy, analýza FB príspevkov. 

Slovenské voľby '20:<br/>Akú zmenu priniesli
Infodémia na Slovensku<br/>2020

Navštívte nás na Facebooku





Obsah © 2006 Inštitút pre verejné otázky.
Design © 2006 Komplot
Generuje redakčný systém BUXUS spoločnosti ui42.
Konverzný kurz: 1 EUR = 30,1260 Sk


tlačiťposlaťhore