ivo.sk
Čo rozhodne o úspešnej liečbe Slovenska?

Píše Martin Bútora, čestný prezident IVO.

Slovenské voľby vyvolali početné zahraničné reakcie. Tie české zdôrazňovali koniec éry Roberta Fica, ktorý pripísali zmene atmosféry po februári 2018, prílivu informácií o korupcii a prerastaní mafiánskych klanov do politiky, ale aj nespokojnosti so stavom zdravotníctva a školstva i so situáciou ľudí žijúcich v zaostalejších regiónoch.

Zaregistrovali tiež občianske vzopätie započaté iniciatívou Za slušné Slovensko, ktoré sa napokon pretavilo do politickej zmeny. Niečo podobné sa v Česku napriek státisícom protestujúcich proti babišovskému establišmentu nepodarilo. A české médiá si všimli aj to, že to bol mohutný prúd občianskych hlasov – umelcov, študentov, rapperov, športovcov, folkloristov a ďalších – ktorí sa postavili proti šíriacemu sa moru fašizmu.

Veľkou neznámou bol Igor Matovič: pozorovatelia vysvetľovali jeho úspech odkazom na globálny trend oslabenia tradičných strán politikmi, ktorí si dokážu získať podporu kritikou elít a populistickou rétorikou.

Kopernikánsky obrat?

Víťaz volieb je záhadou aj doma. Nie pre jeho minulosť, tá je na Slovensku dôverne známa a za svoje desaťročné pôsobenie v politike si vyslúžil značnú kritiku. Otázniky sa spájajú s budúcnosťou. Aj keď sa po voľbách usiloval správať inak, hovoril o zodpovednosti, o spoločnej túžbe „vyčistiť chliev“ – premena na politika, ktorý nevystačí s kritikou, konfrontáciou a konfliktmi, ale ktorý bude musieť spájať, vyjednávať, presadzovať spoločnú vôľu a riadiť štát, si bude vyžadovať zmenu paradigmy, priam kopernikánsky obrat.

Navyše, víťazné hnutie privedie do parlamentných kresiel desiatky veľmi rôznorodých poslancov a poslankýň, viacerých s nulovými skúsenosťami z „veľkej politiky“. Zo zástancov rôznych, navzájom nesúvisiacich, miestami protichodných čiastkových tém („single issues“), sa budú musieť stať nositelia spoločného záujmu.

Nepôjde to ľahko. Aj keď sa zdá, že na potrebe obratu v polícii, na prokuratúre a v súdnictve panuje všeobecná zhoda, presadiť zásadné zmeny bude mimoriadne náročné. Ak sa viaceré kauzy začnú poctivo vyšetrovať orgánmi s nezávislejším postavením než doposiaľ, mohol by sa odohrať, ako o tom písal britský denník Guardian, „seizmický posun“. Keďže však tým, ktorí sa po celé roky mohli cítiť ako chránená zver, či dokonca boli práve jej ochrancami, budú hroziť postihy, o to väčšmi sa budú takémuto zemetraseniu brániť a využijú na to všetky kontakty, spojenia, utajené siete, mocenské páky a vplyvné štruktúry vrátane oligarchov či určitých finančných skupín.

„Chcem očistiť Slovensko od mafie a robím to s tými ľuďmi, ktorí sú k dispozícii,“ hovorí budúci premiér. Veď práve: po vyradení nádejnej, odborne solídne pripravenej garnitúry viacerých kvalitných osobností, akú ponúkala koalícia PS/Spolu, to pri zdrvujúcej prevahe Matovičovho zoskupenia a ambíciách hlučného lídra strany Sme rodina, ktorý je okrem iného „reputačným rizikom“, bude tvrdý oriešok.

A to ešte nespomínam ďalšie výzvy. Slabo fungujúce zdravotníctvo; zaostávanie v úrovni a kvalite vzdelávania, vedy a výskumu; pretrvávajúce regionálne rozdiely; konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky; nevyhnutná digitalizácia a s ňou späté straty pracovných miest pre početné skupiny; problémy pri spolunažívaní Rómov a nerómskej väčšiny.

Napokon sú tu globálne okolnosti, známejšie (klimatická kríza, opätovne sa vynárajúce migračné toky) i menej známe a neočakávané, akou je napríklad hrozba šírenia koronavírusu vyvolávajúca nielen oslabenie ekonomiky, ale v dôsledku možnej paniky aj oslabenie spoločenskej kohézie.

Nová vláda bude mať čo robiť, aby aspoň čiastočne zvládla manažment vysokých očakávaní. Málokto novému premiérovi upiera marketérske schopnosti v oslovovaní verejnosti – práve tu by ich mohol uplatniť.

Šance na synergické zmeny

Prvú z nich predstavil svojho času vynikajúci český psychiater Jaromír Rubeš, ktorý sa venoval liečbe alkoholizmu a iných závislostí, keď vyvinul „orientačnú schému liečiteľnosti”. Pre úspech liečby je dôležité, aby pacient nazhromaždil dostatok negatívnych skúseností s užívaním drogy a zároveň bol ešte schopný ich užitočne spracovať. Ak sa obe krivky – jedna znázorňujúca zdravotný, vzťahový či spoločenský úpadok a druhá zachytávajúca existujúcu kapacitu na zlepšenie – pretnú v príhodnom čase, uzdravenie je o to reálnejšie.

Pri aplikácii tejto schémy na choré pomery na Slovensku, kde vo vysokých poschodiach politiky kraľoval mafián Kočner a ďalší, doposiaľ neodhalení manipulátori, možno vziať do úvahy nemalú kapacitu potenciálnych aktérov nápravy. Ľudí v politických stranách, v dôležitých inštitúciách, vo verejnej správe i v samospráve, v občianskej spoločnosti, akademicko-expertnej komunite, biznise, médiách – všetkých, ktorí sú odborne pripravení a majú odvahu sa do takejto nápravy vložiť.

Na Slovensku síce pribudli protisystémoví konšpirátori, ale zároveň stúpol počet potenciálnych nositeľov potrebnej „kritickej masy“ demokratických modernizátorov. Navyše, nejedni z nich, najmä z mladšej generácie, dokážu nájsť v službe dobru vo verejnom priestore vyšší zmysel života. Lídri z iniciatívy Za slušné Slovensko hovoria o pretrvávajúcej mäkkej neformálnej sieti, na ktorej možno stavať. Druhou potenciálnou synergiou je teda prepojenie týchto kapacít do navzájom sa posilňujúcich konfigurácií a zhlukov. Na takýto postup tu doposiaľ chýbalo náležité strategické myslenie na vyššej úrovni politického riadenia, vďaka ktorému by sa takíto aktéri spájali do efektívnych celkov. Na to treba iné typy lídrov na najvyšších priečkach politického rebríčka – je otázka, do akej miery sa nájdu v črtajúcej sa novej vládnej koalícii.

Misia pre obhajcov liberálneho milieu

Vo voľbách prepadlo vyše 820-tisíc hlasov, najviac v histórii samostatného Slovenska. Môžeme donekonečna rozoberať chybné taktiky neúspešných strán – to však nezmenší pochopiteľnú frustráciu príslušníkov maďarskej menšiny, bolesť tisícok členov KDH či smútok prívržencov koalície PS-Spolu.

Popri eufórii z porážky 12-ročnej hegemónie Smeru je tak výraznou nepriaznivou charakteristikou najmä premárnenie príležitosti, akú predstavoval vstup dvoch strán liberálnej koalície. Od nich sa očakávalo nielen to, že by bránili ľudské a občianske práva i postavenie menšín vrátane tej, ktorá sa u nás neteší ani len tým elementárnym právam na spoločensky rešpektovaný zväzok lásky voči svojim partnerom a partnerkám rovnakého pohlavia – ale aj to, že by najdôslednejšie obhajovali, kultivovali a rozvíjali celý repertoár kľúčových pilierov liberálno-demokratického režimu.

V tejto situácii sa zvyšujú nároky na postavenie a pôsobenie strany Za ľudí, ktorá sa do istej miery stáva dedičom nenaplnených predstáv tých, ktorí neuspeli. Akcentom na morálny kredit budúcej vlády, ako aj možnosťou obsadiť kľúčové rezorty spravodlivosti a zahraničných vecí, sa jej význam pre budúci osud štátu zvyšuje.

Názorne to nevdojak ilustruje jeden dosť odlišný, o to však pozoruhodnejší komentár z Česka. „Volby vyhrála strana Obyčejní lidé, to je dobrá zpráva pro nás, co prosazujeme přímou demokracii,“ hovorí sa v ňom. „Naopak, velkým propadákem je výsledek sluníčkářské koalice Progresívne Slovensko/Spolu prezidentky Zuzany Čaputové… A gratuluji také ke skvělému třetímu místu straně Sme rodina, která je s námi členem evropské vlastenecké frakce v čele s Matteem Salvinim a Marine Le Penovou.“ Asi ste už uhádli – takto hodnotil slovenské voľby predseda strany Sloboda a priama demokracia Tomio Okamura.

Igor Matovič sa síce v povolebnom rozhovore vyslovil, že naše zahraničné smerovanie je prozápadné a nevidí dôvod ho meniť, zároveň však priznal, že zahraničná politika ho nezaujímala. No už od chvíle poverenia na zostavenie vlády sa automaticky stáva vrcholovým politikom nielen doma, ale aj v medzinárodnom prostredí.

Zahraničná politika nie je iba diplomacia – je to naša účasť na činnosti EÚ a NATO i ďalších zoskupení, ktorých podobu spoluutvárame, a kde obhajujeme aj svoje záujmy a smerovanie. Na stretnutia lídrov mu nebude stačiť prísť iba lepšie oblečený, bude musieť prísť aj lepšie pripravený. Bez akéhokoľvek preháňania je preto naliehavo potrebné, aby sa rezortu ujal kvalitne pripravený človek – sám Matovič spomenul Tomáša Valáška – ale tiež, aby sa budúci premiér, aj s pomocou odchádzajúceho ministra i ďalších expertov, na túto rolu začal neodkladne pripravovať.

V každom prípade máme šancu na lepšiu vládu, ako boli tie Ficove.

Zdroj: Denník N



Ilustračé foto: pexels.com 



>> Späť na Aktuality

Videoaktuality

Čo si o V4 myslia obyvatelia jednotlivých krajín? Výskymný projekt IVO realizovaný v 4 krajinách Vyšehradu. 

Publikácia venovaná vybraným aspektom bilaterálnych vzťahov Slovenska a Ukrajiny.

V4 v čase polykrízy.<br/>Názory verejnosti
Slovensko a Ukrajina: perspektívy spolupráce a aktéri

Výskumná štúdia zameraná na informatické vzdelávanie mladej generácie.

Výskumná reflexia kľúčových postojov populácie SR k fenoménu dneška.

Informatické vzdelávanie na základných a stredných školách
Umelá inteligencia optikou verejnosti

Autentické svedectvo o vývoji politickej slobody v ponovembrovom Slovensku a Česko-Slovensku. Udalosti rokov 1990-1992.

Proces prechodu k demokracii v kontexte formovania a fungovania slovenskej štátnosti.

Dva roky politickej slobody. Obnovené vydanie
Tridsať rokov samostatného Slovenska. Šesť pohľadov na formovanie štátu

Navštívte nás na Facebooku





Obsah © 2006 Inštitút pre verejné otázky.
Design © 2006 Komplot
Generuje redakčný systém BUXUS spoločnosti ui42.
Konverzný kurz: 1 EUR = 30,1260 Sk


tlačiťposlaťhore