For more information about IVO's activities, please send us your e-mail adress

Institute for Public Affairs within the project Central Europe in the mirror of Russian media supported by the Open Information Partnership (OIP) publishes analyses on a monthly basis.


Maia Sandu’s Undisputable Victory

Moscow sees Moldovan citizens favouring the pro-European candidate at the ballot box as a consequence of pressure from the West. Yet strangely, Moscow considers it completely organic that the current occupant of Chisinau’s presidential chair operates essentially as an agent of the Kremlin. The recent presidential elections in Moldova have brought remarkable results. In both rounds, Maia Sandu, the former prime minister and leader of the pro-European Action and Solidarity Party, defeated incumbent pro-Russian President Igor Dodon, with a significant margin of 58-42 per cent in the second round. The elections attracted a lot of attention in Europe, but even more so in Russia, which still considers Moldova to be part of its zone of ‘privileged interests’. Pro-government media tried to intervene in the campaign on behalf of one of the candidates ... (Visegrad Insight, December 2020).

Stuck in the Russian Web

The Kremlin's idea of ​​Russian-Serbian solidarity is that Belgrade will not do anything that Moscow does not approve of. Russia is not interested in a definitive solution to the Serbian-Kosovo issue, as it fears that as a result it would lose its position in the Balkans as the dominant force most suited to resolving conflict situations. Hence, Russia is actively trying to impede Serbia’s growing relationship with Western Europe every step of the way. Political developments in former Yugoslavia have gained considerable momentum in 2020, intensifying in recent months, particularly within both a Balkan and European context. Montenegro is currently in the process of forming a new pro-European government after parliamentary elections in August. The new government will be formed by representatives from the opposition parties, bringing an end to incumbent President Milo Djukanovič’s... (Visegrad Insight, November 2020).

Hiding the Russian Connection

When Slovakia reacted to the fraudulent behaviour of the Russian state and expelled three of its diplomats, politicians and the media in Russia pulled out clichés about pressure from the USA. After the Czech Republic and Bulgaria, Slovakia can finally boast of increased attention from the Russian intelligence services – attention which Slovakia repaid with the expulsion of Russian intelligence services’ members or collaborators. At the end of September 2020, the Slovak Information Service (SIS) published a report on its activities in 2019. In the chapter on counterintelligence, it described “activities of foreign intelligence services against the interests of the Slovak Republic and its allies”. It focused mainly on two countries – Russia and China. According to the SIS, “the activities of Russian intelligence services were directed against the protected interests of the Slovak Republic as a member of the EU and NATO. Members ...  (Visegrad Insight, October 2020).

Time Will Tell

There are few countries in Europe to which the Russian pro-government media has paid as much attention in recent years as to Montenegro. Developments before the parliamentary elections in Montenegro were an ideal opportunity for the Russian media to show how the forces of evil, represented by the local pro-Western government, and the forces of good allied with Russia, side by side with the Montenegrin patriots, are seen to struggle within a small Balkan country. Following the parliamentary elections held in Montenegro at the end of August 2020, a new government will be formed in the country. Created by the current opposition, this new government is the result of an agreement reached in Podgorica in early September by leaders of three political groupings – “For the Future of Montenegro”, “Peace is Our Nation” and “Black on White”. These three electoral blocks defeated the Democratic Socialist Party (DPS) led by Milo Djukanovič ...  (Visegrad Insight, September 2020).

Neither white nor red

Politically colour-blind Moscow sees Belarusian revolution in Polish, Lithuanian and Ukrainian colours. The revolution of freedom in Belarus, which has attracted the attention of the whole world for the third week in a row, is currently one of the main topics in Russian media as well. Independent and pro-democratic media platforms, which operate under strong administrative pressure from the state, convey true and unbiased information to their modest audience. These authors express sympathy with the struggle of Belarusians against the bloody tyrant who, after the massive falsification of the presidential election and the expulsion of the real winner abroad, sent OMON troops onto the streets against protesting voters. While independent pro-democratic Russian media platforms present a fairly adequate picture of what is happening in the neighbouring state and bring their Russian audience closer to the unimaginable human tragedy...  (Visegrad Insight, September 2020).

Did Duda Win? No, It Is Only Zelensky, Merkel and Brussels Who Have Lost

A common feature of Russia's assessment of Poland is that although Polish society is politically divided, what unites most Poles is hostility to Russia. The recent presidential election in Poland was undoubtedly one of the most important political events in Europe this year. Many of the contexts associated with the election campaign, but especially with the election results, are now – and will likely remain – the subject of detailed analysis and reflection. In Poland, the key decision was over the direction of this large European state in the domestic political, social and economic areas, the state of the rule of law, the system of human rights protections, the operation of public and independent media, social policy and economic strategies. The external context was no less significant since the impact of the election results on Poland’s relationships with its neighbours (from Germany through the V4 countries to Lithuania, Belarus, Ukraine and Russia), the European Union, the US and NATO can be considered...  (Visegrad Insight, August 2020).

Too Many Spies

Tensions in relations between Russia and Bulgaria have risen in recent months. As in the case of the Czech Republic today (and Poland two years ago), this is due to conflict over monuments and memorial sites dedicated to the Red Army. Attempts were made to damage them: in the town of Dobrich, near Plovdiv, and in the Lozenets district in Sofia. These cases prompted a wider conversation amongst the Bulgarian public on the location of these monuments and their sociocultural significance. And, of course, an important external actor has not been passive in the matter: Russia immediately engaged with these events, framing itself as a victim, as it has in previous instances. At the same time, it seeks to be seen as an arbitrator. However, as is often the case, these disputes over the past mask the context of current developments. The situation in Bulgaria is no exception. The controversy over the fate of the monuments was based on the current state of Russian-Bulgarian relations ... (Visegrad Insight, July 2020).

Saving Konev with Ricin Poison?

Even during the COVID-19 pandemic, the “war of memory” unleashed by Russia against some countries in Central and Eastern Europe did not come to halt. After the Second World War, these countries were included in the Soviet block, but in the late 1980s, they were done with the communist regime and freely decided to become part of the Western integration project, joining the EU and NATO. In a concise and concentrated form, this interpretation was expressed a few weeks ago in a joint statement by the foreign ministers of Central and Eastern European states, on the occasion of the 75th anniversary of the end of the Second World War. Today’s Russian leadership does not agree with such an interpretation and shows it at the level of official foreign policy. Today, Russia, as perhaps the only state in the world, is forcing other countries to abide by its interpretation of historical events, and if they do not, it is threatening them and trying to punish them. It was Russia’s approach... (Visegrad Insight, June 2020).

Russia’s Best Friend?

The coronavirus pandemic has triggered responses from all affected states. Different countries have taken different measures. Some were purely medical, others regulated the employment and labour law, the activities of financial institutions, state institutions, the education system, essential services, transportation and so on. The prevailing trend was an introduction of quarantine-type measures such as self-isolation, movement restrictions, curfews, identification of infected persons and the like. The introduction of such measures often required the adoption of legislative amendments. Several countries have declared states of emergency. In some of them, discussions have subsequently started on the appropriateness of these measures and their possible consequences. In some countries the focus of the debate has shifted, centring on whether the legislative changes are in line with democratic principles, whether they pose a threat to democratic institutions or to the system... (Visegrad Insight, May 2020).

A Friend Lost?

It is well known that the Russian pro-government media reporting on events taking place in other countries is always couched in the context of that nation’s relationship with Russia, or with the West – with which the Russian state has long been in conflict. The activities of individual political actors are judged by their attitude towards Russia and its policies, and whether they are too inclined to support its rivals in the international arena. Slovakia is no exception. Rather, as the local scene is somewhat more diverse than in some other countries, there is a wider choice of political actors with different attitudes towards Moscow. An illustrative example of how the aforementioned optics are utilised is in the evaluation of the results of the February Slovak parliamentary elections by the Russian media. The dominant context proved to be their possible impact on Slovakia’s policy towards Russia. In the period 2016-2020, the Russian media positively portrayed three... (Visegrad Insight, March 2020).

Struggle for the Present

Recently, differing interpretations of history have become an increasing problem in relations between Russia and several European countries. Indeed, it seems that the greater the time gap since a given event, the more markedly the differences in its interpretation affect relationships between Russia and the concerned countries. Not upholding this narrative is criticised by the state both inside and outside the country. Russia is trying not to allow different historical narratives to be promoted abroad because it fears that this might be seen as a defeat. Therefore, the Russian state is fighting for a ‘correct’ interpretation of history so that Russian citizens do not feel that their homeland is losing its struggle for the past. However, if we take a closer look at the essence of this struggle, we can see that while it looks like a struggle for the past, it is in fact something else – the choice that a particular country has made (and insists on) in its development...  (Visegrad Insight, March 2020).

The Victim Becomes the Perpetrator

It is difficult to estimate how far the anti-Polish political and media campaign will go, inspired and instigated by actions from the Kremlin. It may have far-reaching consequences for Russian citizens' relationship with Poland and the Poles. At the end of 2019, Russian President Vladimir Putin made several addresses on the causes and consequences of the Soviet-German treaty of August 1939, known as the Molotov-Ribbentrop Pact. He did so in various forums – from a live annual press conference to the Community of Independent States Summit in St. Petersburg, to the Russian Defence Ministry College. This unusual activity by the head of the Russian state was framed by several pro-Kremlin media outlets as part of the preparations for the 75th anniversary of the victory over Nazism, and that Putin was responding to attempts by “certain forces” in the West to manipulate the history of the Second World War and the pre-war politics of some European states ...  (Visegrad Insight, February 2020).


Moldavské volby byly optikou Moskvy soubojem proruského „dobra“ a „zla“ ze Západu
Blog.respekt.cz, December 2020

Drží Kreml klíč od dveří, které otevírají Srbsku cestu do Evropy?
Blog.respekt.cz, November 2020

Odešli ruští diplomaté z „přátelského Slovenska“ na příkaz z USA?
Blog.respekt.cz, October 2020

Volby v Černé Hoře jako zrcadlo ruské politiky na Balkánu
Blog.respekt.cz, September 2020

Politicky Barvoslepá Moskva vidí beloruskou revoluci v polských litevských a ukrajinských barvách
Blog.respekt.cz, August 2020

Ruský pohled na polské volby: Vyhrál Duda? Ne, to jen prohráli Zelenskyj, Merkelová a Brusel
Blog.respekt.cz, July 2020

Příliš mnoho špionů nebo nevděčné Bulharsko
Blog.respekt.cz, June 2020

Záchrana Koneva ricínom? Čo v Rusku píšu o vojne o pamäť a ako by potrestali Česko
Blog.respekt.cz, May 2020

Budapešť, Brusel, Kyjev a Moskva: Kdo s kým a proti komu
Blog.respekt.cz, April 2020

Slovenské volby 2020: Ztratilo Rusko přítele?
Blog.respekt.cz, March 2020

Rusko-česká „pomníková válka“ je sporem o současnost
Blog.respekt.cz, February 2020

Ruský pohled na Polsko: Z obětí se stal pachatel
Blog.respekt.cz, January 2020


Rusko vz. západ a „koniec dejín“ v blízkom zahraničí

Končí sa rok 2020. Bol naozaj výnimočný. Rámcovali ho mimoriadne udalosti vo svete – pandémia koronavírusu, ktorá zmenila život stovkám miliónov obyvateľov planety, prezidentské voľby v USA s výsledkami, ktoré neuznal (a stále odmieta uznať) úradujúci prezident Donald Trump, dlhotrvajúce pokojné občianske povstanie v Bielorusku, ktoré vypuklo po prezidentských voľbách nehanebne zmanipulovaných vyšinutým diktátorom Aleksandrom Lukašenkom, novelizácia ruskej ústavy, ktorá umožnila prezidentovi Vladimírovi Putinovi vládnuť až do roku 2036, krátka vojna na južnom Kaukaze, ktorá preformátovala balans síl v regióne s ďalekosiahlymi následkami pre ďalší vývoj v širšom západoázijskom a blízkovýchodnom okolí, už piaty rok pokračujúce ...  (blog.sme.sk, December 2020).

Moldavské voľby boli optikou Moskvy súbojom proruského „dobra“ a „zla“ zo Západu

Nedávne prezidentské voľby v Moldavsku sa skončili pozoruhodnými výsledkami. V obidvoch kolách Maia Sanduová, expremiérka a líderka proeurópskej Strany akcie a solidarity, zvíťazila nad úradujúcim proruským prezidentom Igorom Dodonom, pričom v druhom kole s výrazným rozdielom – 58 : 42 percent hlasov. Voľby vyvolali veľkú pozornosť v Európe, ale najmä v Rusku, ktoré stále považuje Moldavsko za súčasť pásma svojich „privilegovaných záujmov“. O volebný súboj sa tu zaujímali tak provládne médiá, ktoré sa snažili priamo vstúpiť do prebiehajúcej kampane na strane jedného z kandidátov (niektoré ruské denníky majú špeciálne verzie pre čitateľov v Moldavsku), ako aj vrcholoví ruskí politici – minister zahraničných veci, riaditeľ Služby vonkajšej rozviedky ...  (Denník N, December 2020).

Náhorný Karabach, kremeľská triáda a "chyby v systéme"

Nedávno skončená šesťtýždňová vojna medzi Azerbajdžanom a Arménskom o Náhorný Karabach sa stala významnou udalosťou nielen z hľadiska vývoja v regióne južného Kaukazu, ale aj v širšom kontexte post-sovietskeho priestoru. Nie je možné v tejto súvislosti obísť správanie Ruskej federácie, štátu, ktorý si po rozpade ZSSR mocenskými prostriedkami vydobyl v tomto priestore postavenie vedúceho aktéra, akéhosi dirigenta, ktorému majú byť podriadení ostatní hráči. Nasledujúci text je pokusom pozrieť sa na kauzu Náhorného Karabachu optikou jedného špecifického kontextu. Tým je prístup súčasného vedenia Ruskej federácie k post-sovietskym republikám na základe hodnotenia ich vnútornej a zahraničnej politiky z hľadiska súladu s vývojovým modelom samotného Ruska ...  (blog.sme.sk, November 2020).

Pre Srbsko je dobré to, čo je dobré pre Rusko

Rusko nemá záujem o definitívne vyriešenie srbsko-kosovského problému, pretože sa obáva, že by tým stratilo na Balkáne pozíciu silného hráča, ktorému najviac vyhovujú konfliktné situácie. Tým sa Rusku darí brzdiť pohyb Srbska do zjednotenej Európy. Politický vývoj na území niekdajšej Juhoslávie zaznamenal v roku 2020 značnú dynamiku, ktorá v posledných mesiacoch nabrala na intenzite – v regionálnom, balkánskom aj celoeurópskom kontexte. Čierna Hora je po augustových parlamentných voľbách v procese formovania novej proeurópskej vlády. Vytvoria ju zástupcovia pôvodne opozičných strán, ktoré prerušili 30-ročné vládnutie strany úradujúceho prezidenta Mila Đukanovića. Po tom, čo sa v roku 2019 konečne podarilo vyriešiť dlhotrvajúci problém s názvom krajiny ...  (Denník N, November 2020).

Rusko a krajná pravica v Európe: pakt Molotov - Ribbentrop 2.0? alebo Kotleba nie je kóšer

Okolnosti uzatvorenia neslávne známeho paktu Molotov – Ribbentrop (august 1939) sa v posledných rokoch stali predmetom ostrého ideologického zápasu, ktorý rozpútalo súčasné ruské vedenie proti demokratickému Západu v snahe zrevidovať ustálenú a nespochybniteľnými faktami podloženú interpretáciu príčin vypuknutia druhej svetovej vojny. V plnom súlade s niekdajším oficiálnym sovietskym výkladom (ku ktorému sa už nehlásila Ruská federácia za čias prezidentovania Borisa Jeľcina) dnešné vedenie Ruska na čele s prezidentom Vladimirom Putinom, ktorý sa v predvečer 75. výročia ukončenia druhej svetovej vojny stal v Rusku hlavným interpretátorom jej histórie, tvrdí, že zo strany Sovietskeho zväzu išlo o taktický ťah, zmyslom ktorého bolo časovo oddialiť ...  (blog.sme.sk, October 2020).

Odišli ruskí diplomati z „priateľského Slovenska“ na príkaz z USA?

Po Českej republike a Bulharsku aj Slovensko sa konečne môže pochváliť zvýšenou pozornosťou zo strany ruských spravodajských služieb, pričom túto pozornosť im musí oplácať vyhosťovaním ich príslušníkov alebo spolupracovníkov. Koncom septembra 2020 zverejnila Slovenská informačná služba (SIS) správu o svojej činnosti v roku 2019. V kapitole o kontrašpionáži opísala „aktivity zahraničných spravodajských služieb namierené proti záujmom SR a jej spojencom“. Venovala sa najmä dvom štátom – Rusku a Číne. Podľa SIS „činnosť ruských spravodajských služieb bola namierená proti chráneným záujmom SR ako člena EÚ a NATO. Príslušníci ruských spravodajských služieb, pôsobiaci na území SR prevažne pod diplomatickým krytím, sa snažili o infiltráciu do ústredných ...  (Denník N, October 2020).

Bielorusko nie je Rusko, september 2020

Už takmer šesť týždňov trvá v Bielorusku revolúcia slobody. Nehoráznym spôsobom sfalšované výsledky prezidentských volieb vyvolali masové protesty podvedených občanov okamžite po oznámení „oficiálnych“ výsledkov. To čo nasledovalo, nemalo obdobu v dejinách tejto krajiny snáď od skončenia druhej svetovej vojny. Ozbrojení príslušníci špeciálnych jednotiek OMON spolu s regulárnymi policajnými jednotkami v priebehu troch dní a troch nocí na uliciach a vo väzniciach Minska a mnohých ďalších bieloruských miest neľútostne bili, mučili, ponižovali a znásilňovali tisíce zadržaných mužov a žien, pričom to robili s neuveriteľnou sadistickou dôslednosťou. Zaznamenané a neskôr publikované svedectvá obetí týchto zverstiev a lekárov, ktorí sa im snažili ...  (blog.sme.sk, September 2020).

Voľby v Čiernej Hore ako zrkadlo ruskej politiky na Balkáne

Po parlamentných voľbách, ktoré sa uskutočnili koncom augusta 2020 v Čiernej Hore, vznikne v tejto krajine nová vláda. Vytvorí ju doterajšia opozícia. Vyplynulo to z dohody, ktorú v Podgorici začiatkom septembra uzatvorili lídri troch politických zoskupení – volebných blokov Za budúcnosť Čiernej Hory, Mier je náš národ a Čierne na Bielom, ktoré porazili dovtedy vládnucu Demokratickú stranu socialistov (DPS) na čele Milom Djukanovičom, terajším prezidentom a bývalým niekoľkonásobným premiérom. Tá síce získala najviac voličských hlasov spomedzi všetkých zúčastnených strán, ale nedokázala sformovať väčšinu v parlamente. Od roku 1990 bola DPS dominantnou politickou silou a vládla až doteraz. Práve utrpela prvú volebnú porážku od svojho ...  (Denník N, September 2020).

1968 - 2020: Pražská jar a moskovská zima (august 2020)

V súčasnom Rusku dochádza k plazivej revízii „jeľcinovského“ pohľadu na sovietsku inváziu do Československa, mnohí ľudia sú stále v zajatí mýtov o „bratskej pomoci“. 21. augusta si pripomíname výročie invázie vojsk ZSSR a ďalších krajín Varšavskej zmluvy do Československa. Obsadenie ČSSR v roku 1968 sovietskou armádou sa stalo jednou z ikonických udalostí dejín 20. storočia. V auguste 1968 sa začal okupačný „dočasný“ pobyt sovietskych vojsk v Československu, ktorý trval takmer 23 rokov, až do júna 1991, keď už bola v plnom rozsahu obnovená demokracia a „socialistický tábor“ v tom čase už ani neexistoval. Invázia, intervencia, okupácia, „normalizácia“, „konsolidácia“ – sú to všetko udalosti, ktoré sa odohrali v komunistickom Československu...  (blog.sme.sk, August 2020).

Politicky farboslepá Moskva vidí bieloruskú revolúciu v poľských, litovských a ukrajinských farbách

Revolúcia slobody v Bielorusku, ktorá už tretí týždeň púta pozornosť celého sveta, je momentálne jednou z hlavných tém aj v ruských médiách. Nezávislé a prodemokratické mediálne platformy, ktoré pôsobia pod silným administratívnym tlakom štátu, sprostredkovávajú svojmu nie veľmi početnému publiku pravdivé a neskreslené informácie. Autori týchto médií prejavujú sympatie s bojom Bielorusov proti krvavému tyranovi, ktorý po masívnom sfalšovaní prezidentských volieb a vyhnaní ich skutočnej víťazky do zahraničia vyslal do ulíc jednotky OMON proti protestujúcim voličom. Zatiaľ čo nezávislé prodemokratické ruské mediálne platformy podávajú vcelku adekvátny obraz toho, čo sa odohráva v susednom štáte, a približujú ruskému publiku nepredstaviteľnú ľudskú tragédiu a neuveriteľnú občiansku odvahu Bielorusov, provládne médiá...  (Denník N, August 2020).

Tragédia MH17: Veľmocenská deviácia pacháteľa (júl 2020)

V dejinách štátov sa z času na čas odohrávajú nepredvídateľné alebo nečakané udalosti, ktoré dokážu významne ovplyvniť ich osud, medzinárodné postavenie, zahranično-politickú líniu a imidž, a to dokonca viac než starostlivo pripravované a plánované kroky. Presne pred šiestimi rokmi sa takáto udalosť odohrala v nebi nad baníckou oblasťou vo východnej časti Ukrajiny, v tom čase ovládanej ozbrojenými jednotkami pro-ruských „separatistov“, ktorí mali vo svojich radoch množstvo ruských armádnych špecialistov, údajných „dovolenkárov“ a nachádzali sa pod plnou vojensko-politickou kontrolou Moskvy. V tom čase, júli 2014, už takmer tri mesiace ukrajinská armáda zvádzala boje s vzbúrencami z dvoch samozvaných „ľudových republík“ –Luhanskej a Doneckej, vyhlásených na pokyn a za priamej podpory Kremľa...  (blog.sme.sk, July 2020).

Ruský pohľad na poľské voľby: Vyhral Duda? Nie, to iba prehrali Zelenskyj, Merkelová a Brusel

Nedávne prezidentské voľby v Poľsku boli nepochybne jednou z najdôležitejších politických udalostí v Európe v tomto roku. Množstvo kontextov spojených s priebehom volebnej kampane, ale najmä s výsledkami volieb, je dnes – a bude ešte zrejme dlho – predmetom podrobných analýz a úvah. V Poľsku sa rozhodovalo predovšetkým o tom, akým smerom sa bude vyvíjať tento veľký európsky štát v oblasti vnútropolitickej, sociálnej a ekonomickej, aký tu bude stav právneho štátu, systém ochrany ľudských práv, pôsobenie verejnoprávnych a nezávislých médií, sociálna politika a stratégie v ekonomike. Nie menej významný bol vonkajší kontext, keďže vplyv volebných výsledkov na interakciu Poľska s jeho susedmi (od Nemecka cez krajiny V4 až po Litvu, Bielorusko, Ukrajinu a Rusko), s Európskou úniou, s USA a NATO...  (Denník N, July 2020).

Keď Čekisti stále rozhodujú o zahraničnej politike (jún 2020)

V Ruskej federácii po roku 1999 sa sformoval zvláštny typ mocenského usporiadania. Dnes tou silou, ktorá rozhoduje o vnútornej a zahraničnej politike, je určitá korporácia, zložená z vybraných zástupcov tej časti silových zložiek, ktorí sa pred rokom 1992 zaoberali otázkami „štátnej bezpečnosti“ Sovietskeho zväzu. Ide o skupinu príslušníkov bývalého sovietskeho Výboru pre štátnu bezpečnosť (KGB), v tradičnom rusko-sovietskom slangu „čekistov“, ktorí po krátkom, menej než 10 rokov trvajúcom období demokratizácie (i keď plytkej a nedokonalej) pod taktovkou Borisa Jeľcina, zvrátili vývoj v krajine smerom ku konsolidácii autoritárskeho režimu na čele s jedným z jej členov – bývalým dôstojníkom KGB, neskôr šéfom ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) a predsedom vlády RF Vladimírom Putinom...  (blog.sme.sk, June 2020).

Priveľa špiónov alebo nevďačné Bulharsko

V posledných mesiacoch sa zvýšilo napätie vo vzťahoch medzi Ruskom a Bulharskom. Podobne ako dnes v Českej republike (a pred dvomi rokmi v Poľsku), jeho príčinou sú problémy okolo pomníkov a pamätných miest venovaných Červenej armáde. Došlo tu dokonca k pokusom o ich poškodenie – stalo sa tak v mestečku Dobrič pri Plovdive a v mestskej časti Lozenec v Sofii. Tieto prípady podnietili bulharskú verejnosť k úvahám o širších súvislostiach umiestnenia týchto pomníkov, o ich spoločenskom význame. Bokom pochopiteľne nezostal dôležitý vonkajší aktér – Rusko, ktoré si nárokuje rolu bezprostredného účastníka udalostí, správa sa v podobných situáciách ako obeť, ale zároveň sa pokúša byť arbitrom. Často sa však stáva, že sa za spormi o minulosť skrýva pozadie vytvárané súčasným vývojom. Situácia v Bulharsku ...  (Denník N, June 2020).

Ruské „vojny pamäti“ – budú pokračovať? (máj 2020)

Každý kto sleduje súčasnú zahraničnú politiku Ruska si nemôže nevšimnúť, že popri bežnej agende, ktorú „vybavuje“ ruská diplomacia, sa do popredia teraz dostávajú napäté bilaterálne vzťahy s niektorými stredoeurópskymi krajinami. K zostreniu týchto vzťahov dochádza kvôli odlišnému nazeraniu na minulosť. Dnes táto otázka najviac postihuje vzťahy Ruska s Poľskom a Českou republikou. Konfrontácia tu zašla tak ďaleko, že sa dá hovoriť doslova o „vojne pamätí“. Používanie metaforického pojmu „vojna“ v tomto kontexte je celkom oprávnené: konflikty vypukajú nečakane (hoci na ich príprave jedna zo strán zjavne pracuje dlhší čas), využíva sa určitá zámienka na útok – akési „casus belli“, jasne sa dá rozlíšiť útočník a prepadnutý, konfrontácia postupne eskaluje, do jej priebehu sa zapájajú „informačné vojská“ ...  (blog.sme.sk, May 2020).

Záchrana Koneva ricínom? Čo v Rusku píšu o vojne o pamäť a ako by potrestali Česko

Ani v čase pandémie COVID-19 sa nezastavila vojna pamäti, ktorú rozpútalo Rusko proti niektorým krajinám strednej a východnej Európy. Po druhej svetovej vojne boli tieto krajiny začlenené do sovietskeho bloku, koncom 80. rokov však skoncovali s komunistickým režimom a slobodné sa rozhodli, že sa stanú súčasťou západného integračného projektu a vstúpia do EÚ a NATO. Bez výnimky vo všetkých stredoeurópskych krajinách, ktoré sa po druhej svetovej vojne stali súčasťou sovietskeho bloku, dnes platí interpretácia, že koniec vojny v Európe a porážka nacizmu nepriniesli skutočnú slobodu tu žijúcim národom a že jeden „hnedý“ nedemokratický režim bol nahradený iným, „červeným“. V stručnej a koncentrovanej forme bola táto interpretácia pred pár týždňami vyjadrená v spoločnom vyhlásení ministrov zahraničných vecí ...  (Denník N, May 2020); photo credit*)

Rusko, Čína, Taiwan: Zahraničná politika v časoch COVID-19, April 2020

Pod to, aké konkrétne rozhodnutia počas pandémie jednotlivé štáty prijímajú sa podpisuje charakter ich spoločenského usporiadania, typ politického režimu, jeho hodnotové rámce. Demokracie dbajú o to, aby zavedené obmedzenia nenarušovali ľudské práva a mali za cieľ predovšetkým dôstojnosť a blaho ľudí, nie záujmy samotného štátu a jeho inštitúcií. Naopak, autoritárske režimy sa starajú predovšetkým o vlastnú stabilitu a prežitie a na práva a dôstojnosť obyvateľstva prihliadajú až v druhom rade, ak vôbec. Podobne ako postupy vlád vnútri krajín prezrádzajú veľa o charaktere režimu toho-ktorého štátu, tak aj ich kroky na medzinárodnej scéne naznačujú o aký štát ide. Sú prípady, keď niektoré štáty reagujú na pandémiu na medzinárodnej scéne špecifickým spôsobom, vychádzajúcim za rámec boja proti nákaze ...  (blog.sme.sk, April 2020).

Budapešť, Brusel, Kyjev a Moskva: kto s kým a proti komu

Bežný ruský čitateľ z príspevkov o Maďarsku publikovaných v domácich médiách môže nadobudnúť dojem, že ide o štát s jednoznačne proruskou zahraničnou politikou a veľmi blízky Rusku svojím vnútorným nastavením. Čitatelia sa preto môžu pýtať, prečo je potom tento štát členom EÚ a NATO, keď má také vážne spory so západnými spojencami a s Ruskom má také priateľské vzťahy. Ruských autorov príspevkov o Maďarsku však podobné otázky netrápia a odpovede na ne nehľadajú. Podľa denníka Vzgljad je reakcia mnohých štátov EÚ ...  (Denník N, April 2020).

Bratia navždy, alebo „Ukrajina nie je Rusko“? – marec 2020

Šieste výročie nelegálnej anexie ukrajinského Krymu Ruskou federáciou je príležitosťou nielen na rekapituláciu celej kauzy rusko-ukrajinskej vojny, jej príčin a doterajšieho priebehu, jej dopadu na situáciu v Európe, na stav medzinárodných vzťahov vo svete, ale aj na uvažovanie o širšom rámci a kontextoch vzťahov medzi dvoma krajinami, dvoma blízkymi národmi, ktoré v dôsledku súhry historických okolností v priebehu dlhších časových období boli súčasťami spoločných štátnych celkov. Osudy Ukrajiny a Ruska ...  (blog.sme.sk, March 2020).

Slovenské voľby v Rusku: smútia za Ficom a Dankom, obávajú sa Matoviča, Čaputová je od Sorosa

Je známe, že ruské provládne médiá prinášajú informácie o udalostiach odohrávajúcich sa v iných krajinách optikou ich súvislosti so vzťahmi s Ruskom, respektíve so Západom, s ktorým je ruský štát už dlhšie v konflikte. Aktivity jednotlivých politických aktérov sa tu posudzujú podľa toho, ako sa stavajú k Rusku a jeho politike, či nie sú príliš naklonení na stranu jeho súperov v medzinárodnej aréne. Slovensko v takomto vnímaní nie je nijaká výnimka. Skôr naopak, keďže miestna scéna je z tohto pohľadu rozmanitejšia než v niektorých iných štátoch, je tu širší výber ...  (Denník N, March 2020).

Rusko-česká “pomníková vojna” je sporom o súčasnosť

Odlišná interpretácia dejín sa v poslednom čase stáva čoraz väčším problémom vo vzťahoch medzi Ruskom a niektorými európskymi krajinami. Dokonca sa zdá, že čím väčší časový odstup od tej-ktorej udalosti je, tým výraznejšie ovplyvňujú rozdiely v jej interpretácii vzťahy medzi Ruskom a príslušnou krajinou. Interpretácia historických udalostí, v ktorých figurujú Rusko (respektíve bývalý Sovietsky zväz) a bývalé krajiny sovietskeho bloku, má dnes v Rusku charakter oficiálneho naratívu, odstúpenie od ktorého sa stáva objektom kritiky zo strany štátu tak vnútri ...  (Denník N, February 2020).

Rusko-bieloruské déjà vu, február 2020

Rusko nie je jedinou krajinou, ktorá sa nenachádza bezprostredne v blízkovýchodnom regióne, avšak aktívne sa angažuje v tunajšom vývoji. Významných vonkajších aktérov je tu viac – sú to Turecko a Irán, susediace s týmto regiónom, sú to geograficky oveľa vzdialenejšie USA, ale aj niektoré západoeurópske štáty (najmä Veľká Británia). Hoci ruská diplomacia sa usiluje vytvoriť zdanie, že súčasná ruská politika v tomto regióne je akýmsi návratom k aktívnej politike ruského štátu z obdobia 19. storočia, v skutočnosti ruské vedenie na čele s Vladimírom Putinom nadväzuje ...  (blog.sme.sk, February 2020).

Ruský pohľad na Poľsko: Z obetí sa stal páchateľ

Koncom roka 2019 ruský prezident Vladimir Putin sa vo svojich verejných prejavoch na rôznych fórach – od naživo vysielanej výročnej tlačovej konferencie cez samit Spoločenstva nezávislých štátov v Petrohrade až po kolégium ruského ministerstva obrany – venoval otázkam súvisiacim s interpretáciou príčin a následkov uzatvorenia sovietsko-nemeckej zmluvy v auguste 1939 (pakt Molotov-Ribbentrop). Vysvetlením tejto nezvyčajnej aktivity hlavy ruského štátu bola téza prezentovaná viacerými prokremeľskými médiami, že išlo o vystúpenia v rámci príprav na oslavy ...  (Denník N, January 2020).

Rusko na Blízkom východe, január 2020: Od Brežneva k Putinovi

Rusko nie je jedinou krajinou, ktorá sa nenachádza bezprostredne v blízkovýchodnom regióne, avšak aktívne sa angažuje v tunajšom vývoji. Významných vonkajších aktérov je tu viac – sú to Turecko a Irán, susediace s týmto regiónom, sú to geograficky oveľa vzdialenejšie USA, ale aj niektoré západoeurópske štáty (najmä Veľká Británia). Hoci ruská diplomacia sa usiluje vytvoriť zdanie, že súčasná ruská politika v tomto regióne je akýmsi návratom k aktívnej politike ruského štátu z obdobia 19. storočia, v skutočnosti ruské vedenie na čele s Vladimírom Putinom nadväzuje ...  (blog.sme.sk, January 2020).



Slovakia Undergoes Russian Influence 
Grigorij Mesežnikov, 15.12.2020, Visegrad Insight

Российские нарративы в Словакии: кто и как их здесь распространяет 
Grigorij Mesežnikov, 8.12.2020, reform.by

Belarus Will Not Be Broken 
Grigorij Mesežnikov, 12.10.2020, Visegrad Insight 

Фашисты и недоперекрасившиеся коммунисты Словакии вместе за Лукашенко 
Grigorij Mesežnikov, 12.10.2020, isans.org

Беларусь, Евросоюз, Россия 
Grigorij Mesežnikov, 2.10.2020, isans.org

выборы в Черногории как отражение российской политики на Балканах 
Článok G. Mesežnikova prevzatý z dennikn.sk, 24.9.2020, portal inosmi.ru

Czy Duda wygrał? Nie, to tylko Zełenski, Merkel i Bruksela przegrali  
Grigorij Mesežnikov, 17.8.2020, publica.pl

Le guerre della memoria in Europa centrale e orientale  
Grigorij Mesežnikov, 14.7.2020, internazionale.it

Russia’s Phantom Battles. Moscow's Memory Wars with Central and Eastern Europe 
Grigorij Mesežnikov, 1.7.2020, Visegrad Insight

Разам гнілі ў акопах: перапісаная гісторыя і фантомныя болі
Euroradio Live - interview with Grigorij Mesežnikov, 19 June 2020

Фантомные битвы России [Phantom Battles of Russia]
Grigorij Mesežnikov, 10 June 2020, portal Reformation - reform.by

Русский взгляд на Польшу: жертва превратилась в виновника (Respekt, Чехия)
Article by Grigorij Mesežnikov taken from blog.respekt.cz. 5 Febuary 2020, portal inosmi.ru


Doors Wide Shut: Russian, Chinese and Turkish authoritarian influence in Hungary, Slovakia and the Czech Republic
Patrik Szicherle, Grigorij Mesežnikov, Jonáš Syrovátka, Jakub Merc, Péter Krekó.
Budapest: Political Capital, 2019.

Investigating Russia’s role and the Kremlin’s interference in the 2019 EP elections
Patrik Szicherle, Adam Lelonek, Grigorij Mesežnikov, Jonáš Syrovátka, Nikos Štěpánek.
Budapest: Political Capital and Friedrich Naumann Stiftung 2019.

Night Wolves: Spectacular tools of Russia’s “Sharp Power” in Slovakia
Grigorij Mesežnikov, July 5, 2019

Moscow’s illiberal narratives in Central Europe
Grigorij Mesežnikov, April 24, 2019

The EU, Russia, Ukraine in Slovak Pro-Russian Media
Grigorij Mesežnikov, March 25, 2019

Slovak Pro-Kremlin Media in 2019 EP Election: Fighting against “Dangerous Liberal Europe”
Grigorij Mesežnikov, June 4, 2019

Testing Democratic Resolve in Slovakia in: Christopher Walker – Jessica Ludwig (eds.): Sharp Power: Rising Authoritarian Influence.
Grigorij Mesežnikov, Gabriela Pleschová
Washington, D.C.: National Endowment for Democracy 2017

Hatred, violence and comprehensive military training. The violent radicalisation and Kremlin connections of Slovak paramilitary, extremist and neo-Nazi groups.
Edited by Lóránt Győri, April, 2017. А study by Political Capital.
Grigorij Mesežnikov, Radovan Bránik
Budapest: Political Capital Institute 2017.

Slovakia in: The Weaponization of Culture: Kremlin’s Traditional Agenda and the Export of Values to Central Europe. A study by Political Capital Institute.
Grigorij Mesežnikov, Juraj Mesík Budapest: Political Capital Institute 2016

Григорий Месежников: Россия хочет вернуть Словакию, ушедшую на Запад
29 апреля 2019

Словацкий политолог Григорий МЕСЕЖНИКОВ: «Запад давил на Украину, отговаривал вводить войска в Крым, надеясь, что все решится мирным путем»
in:"БУЛЬВАР ГОРДОНА", №1 (609) 2017, 4 ЯНВАРЯ

Slovensko opúšťa EÚ, tvrdili v Rusku s nadšením
Sme, 9.3.2017

Mäkkú silu Západu vystriedala ostrá sila z Ruska
Sme, 6.12.2017

Kto tancuje zhubné čierne tango
Sme, 29.12.2017

Rukoväť konšpiračných teórií u nás
Sme, 28.12.2018

*) Photo credit
Author: Matěj Baťha; changed - cropped
License: Creative Commons Attribution-Share Alike 2.5 Generic license 
Source: https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Ivan_Stepanovic_Konev.jpg

>> Back to News

Socio-economic aspect of migration, aspect of integration of migrants and refugees and domestic political aspect of migration in V4.

What do the citizens of particular countries think about V4? How do they perceive each other? To what extent they trust each other? 

Phantom Menace. The Politics and Policies of Migration in Central Europe
25 Years of the V4<br/>as Seen by the Public

The Visegrad States’ Reactions to the Russia-Ukraine Conflict. Publication of four European think tanks and Heinrich-Böll-Stiftung.

Current socio-political context, Slovak right-wing extremist and ultra-nationalist scene.

Diverging Voices, Converging Policies
Heutiger Rechtsextremismus und Ultranationalismus in der Slowakei

Historical, political and ideological aspects of the right-wing extremism in central Europe.

Book on new political parties in Slovakia, Czech Republic, Hungary and Poland.

Extremism vs. Democracy in Central Europe: Issues, Experiences, Challenges
Alternative Politics? The Rise of New Political Parties in Central Europe

Collection of analytical studies from experts from Great Britain, France, Norway, Hungary, Poland and Slovakia.

Confronting the dark sides of the past and considering the participation of Christians in public life.

Conspiracy Theories in Europe
Tiso's Ghost in 2016 Slovakia
Content © 2006 Inštitút pre verejné otázky.
Design © 2006 Komplot
Generated by Buxus content management system from ui42.