ZORA BÚTOROVÁ  

Dňa 17.11.2023 bola sociologička Zora Bútorová hosťkou ranného vysielania Rádia Slovensko. V rozhovore s Barbarou Štubňovou diskutovali o otázkach demokracie, slobody a občianskej zodpovednosti. Záznam relácie je k dispozícii na webe rádia Slovensko (foto: RTVS).  
  
 

OĽGA GYÁRFÁŠOVÁ

Oľga Gyárfášová sa v televízii Joj zúčastnila relácie Štúdio 24 o zmenách v spoločnosti za 34 rokov. O tom, že cesta k demokracii nie je priamočiara ani nezvratná sa zhovárala s moderátorom Ivanom Jandom. V relácii zazneli tiež témy ako zmeny v našej spoločnosti od novembra 1989, a otázka, či so slobodou ako spoločnosť vieme hospodáriť (foto: TV JOJ).

MARTIN BÚTORA 

- Nová publikácia Tváre a dátumy v spätnom zrkadle
- Cena Biela vrana 2023 za dlhodobý prínos 

ČLÁNKY, ROZHOVORY

 
1) Anketa Denníka N k 17. novembru. Prečo nemôžete mlčať ani 34 rokov po tom, čo ste urobili svoju prácu?

Martin Bútora: Pretože práca, ktorá sa urobila, je nedokončená. Schválne nepíšem o „nedokončenej revolúcii“, keďže veľa revolúcií vo svetovom dianí sa považuje za nedokončených. Mám skôr na mysli nedokončené budovanie fungujúceho štátu rešpektujúceho ľudské práva a dôstojnosť občanov, nedokončené zakotvenie garancií ústavnosti, nedokončené formovanie stabilných inštitúcií, nedokončené utváranie priestoru na kvalifikovanú verejnú rozpravu.

To však nič nemení na význame novembra 1989. V kľúčových chvíľach sa na Slovensku presadila demokraticky zmýšľajúca garnitúra, pre ktorú slovo sloboda malo cveng zlata, ktorá si slovo pluralizmus vedela preložiť do prirodzenej rôznorodosti, ktorá vyznávala étos služby a ochrany dôstojnosti človeka. Tvorili ju intelektuáli, občianski aktivisti, ochranári, vedci, umelci, kresťania z tajnej cirkvi. Nezastupiteľnú úlohu zohrali tí študenti, ktorí už nechceli žiť v pretvárke a svojou energiou prebudili tisíce ďalších. Do závratne rýchleho tempa premien sa zapojili ľudia, ktorí prelomili všadeprítomný strach a prichádzali na námestia naplnení túžbou po slobode, ktorí zažili eufóriu, empatiu, zrýchlený čas, sakrálnosť jedinečných zábleskov nádeje na splnenie večného sna o víťazstve pravdy a spravodlivosti. Všetci tí, ktorí vtedy spoločne menili dejiny.

V spolupráci s partnermi a priateľmi združenými v Občianskom fóre sa v pomerne krátkom čase uskutočnili zásadné systémové zmeny. V kontexte slovenských dejín – od štúrovcov cez memorandovú generáciu, martinských konzervatívcov, hlasistov, ľudáckych politikov a davistov za prvej republiky až po dubčekovcov – to bol pozoruhodný úspech prúdu, ktorý síce nepredstavoval v „spoločnosti umŕtveného času“ v 70. a 80. rokoch väčšinu, no osvedčil sa v kritickom politickom období. Spolu s liberálne orientovanými osobnosťami z Maďarskej nezávislej iniciatívy sa podarilo položiť inštitucionálne základy „nového poriadku“.

Ako však vo svojom klasickom „rozvrhu“ premien hovorí Ralf Dahrendorf, to bol iba začiatok. Ústavno-politická zmena sa dá dosiahnuť za šesť mesiacov, zlepšenie ekonomických pomerov trvá aspoň šesť rokov a budovanie občianskej spoločnosti, ktorá pomáha zakoreniť tieto základy tak, aby fungovali za každého počasia, si vyžaduje najmenej šesťdesiat rokov. Na Slovensku táto schéma neplatila automaticky, zauzlení bolo neúrekom a trvajú dodnes. Naše kapacity sú ohrozené slabšou vzdelanostnou prípravou, únikom kvalitných mozgov, nedostatočnou spoluprácou ľudí a inštitúcií, ale aj kultúrnymi vojnami, rastom agresivity a netolerancie. Slovensko, žiaľ, dnes nie je vľúdnym domovom pre všetkých vrátane ľudí postihnutých generačnou chudobou, Rómov, LGBTI+ ľudí a ďalších menšín.

A keďže započatá práca je nedorobená, aj skúsenosti generácie veteránov môžu byť mladším generáciám na osoh. Preto má zmysel nemlčať, odovzdávať ich a naďalej sa zapájať všade tam, kde je to možné.

https://dennikn.sk/3672284/

2) Martin Bútora: Čiastočné získanie nejakého územia pre Putina ani zďaleka nie je finálnym cieľom

Rozhovor s Tomášom Gálisom pre Denník N
17.11.2023

PDF verzia

web: https://dennikn.sk/3684893/

3) Martin Bútora: Vzoprieť sa dnes nestojí tak veľa. Nedá sa to porovnať s komunizmom

Rozhovor so Zuzanou Kovačič Hanzelovou pre SME

17.11.2023

https://video.sme.sk/c/23245630/butora-vzopriet-sa-dnes-nestoji-tak-vela-neda-sa-to-porovnat-s-komunizmom.html

4) Martin Bútora: Sme svedkami poklesu dôvery v demokraciu
Rozhovor pre .týždeň s Marínou Gálisovou

15.9.2023

PDF verzia

web: https://www.tyzden.sk/rozhovory/100429/

5) Martin Bútora: Ako ďalej, aby nás to neprevalcovalo

 
31.10.2023

Najbližšie mesiace ukážu, do akej miery stúpenci prozápadného Slovenska dokážu zúročiť svoje skúsenosti na udržanie a posilnenie základných pilierov liberálnej demokracie.

Premiér Fico už v Bruseli avizoval, že bude presadzovať slovenskú politiku, konkrétne neposkytovať vojenskú pomoc Ukrajine. Keďže podľa jeho slov Ukrajina patrí medzi najskorumpovanejšie krajiny na svete, aj iné formy pomoci, akou je napríklad finančná podpora, bude jeho vláda podmieňovať garanciami, že európske peniaze nebudú spreneverené. To bez ostychu vyhlásil politik, za ktorého vlády korupcia prekvitala.

Minister obrany Kaliňák po stretnutí s americkým veľvyslancom Ranom informoval, že Dohodu o obrannej spolupráci s USA bude nutné upraviť. Nová vláda si vraj váži dobré vzťahy so západnými partnermi, ale je iná ako „predošlé servilné vlády“.

Nový minister vnútra Šutaj Eštok postavil mimo služby šesticu policajtov na čele s Jánom Čurillom. Všetci pritom majú od začiatku októbra schválený status chráneného oznamovateľa, čo znamená, že takéto úkony proti nim sú možné iba za podmienky, ak ich vopred schváli Úrad na ochranu oznamovateľov. Jeho riaditeľka Zuzana Dlugošová uviedla, že k ničomu takému nedošlo – konanie proti chránenému oznamovateľovi bez súhlasu úradu je teda neplatné. Nezdá sa však, že by to ministra trápilo.

Vládna koalícia hovorí o príprave zákona o zahraničných agentoch namiereného proti „politickým mimovládkam“, o zásahoch do súdnictva; obavy vzbudzujú signály o ovládnutí RTVS. O mnohých chystaných krokoch zatiaľ ešte nevieme, ale razantný nástup už v prvých dňoch vládnutia i uvedenie krajne problematických osôb do dôležitých funkcií neveštia nič dobré.

Bola by trúfalosť ponúknuť proti tomu všetkému univerzálny návod pre tých, ktorých tieto kroky hlboko znepokojujú. Tobôž, keď žijeme v ére polykrízy, keď je neobyčajne ťažké zorientovať sa v jednotlivých výzvach, nieto ešte v ich vzájomnom prepojení. Keď sa k ruskej invázii na Ukrajine pridal desivý teroristický atak Hamasu na Izrael i riziká vyplývajúce z izraelskej odvety.

Opozičné politické strany si svoje stratégie bezpochyby sformulujú. Občania sa už ozvali, keď protesty odbornej i mnohotisícovej laickej verejnosti proti šokujúcemu výberu nominanta na mimoriadne náročný post ministra životného prostredia pomohli tomu, aby kandidát nakoniec ministerské kreslo nezískal.

Popri protestoch, v ktorých bude treba pokračovať, má zmysel hľadať aj zdroje pozitívnej energie a radosti zo života; sústrediť sa na niečo, čo nás napĺňa potešením z príjemnej rutiny alebo z nového zážitku. Venovať sa rodine či záhradke, nájsť si čas na prechádzky či túry s priateľmi, na čítanie, na výstavu, na hudbu. Pokračovať v úsilí o zveľaďovanie svojej komunity, verejného priestoru. Ak sme doteraz nad tým neuvažovali, pridajme sa k tým, čo sa o to usilujú. Je mnoho problémov, kde sa dá nájsť spoločná reč s inými bez ohľadu na to, koho volili.

Pri hľadaní východiska z povolebného marazmu a frustrácie by nám mohla byť nápomocná ešte jedna okolnosť. Psychológovia už tridsať rokov poznajú termín „temnej triády“ označujúci osoby s tromi výraznými vlastnosťami: narcizmus preceňujúci vlastnú dôležitosť; manipulatívny machiavelizmus; a psychopatia prejavujúca sa bezcitnosťou a cynizmom. Títo „spoločenskí predátori“ sú tí najhorší spoločníci pri hľadaní vhodného postupu. Dakedy sa k týmto ich vlastnostiam pridruží ešte aj sadizmus, radosť z utrpenia iných. Stretnúť ich môžeme všade – v práci, susedstve, šoubiznise, politike a vari najčastejšie ako anonymných diskutujúcich na sociálnych sieťach. Nejde im o verejnú službu – presadzujú hlavne sami seba. Vystríhajme sa ich.

Našťastie máme medzi sebou aj opačný typ ľudí, ktorým psychológovia pripisujú „svetlú triádu“. Vyznačujú sa troma vlastnosťami: veria, že ľudia sú v zásade dobrí; vážia si dôstojnosť a hodnotu každého človeka; a vyznávajú kantovský univerzálny morálny zákon.

Harvardský psychológ Arthur C. Brooks, ktorý nedávno vydal spoločnú knihu so známou moderátorkou Oprah Winfrey o tom, ako sa stať šťastnejšími, píše v najnovšom čísle časopisu Atlantic, že v blízkosti takýchto ľudí sa nielen môžeme cítiť „dojatí, povznesení a optimistickí“, ale prežívame aj telesné pocity, ako napríklad pocit tepla na hrudi. Preto sa nám podľa neho oplatí priateliť sa s nimi alebo s nimi spolupracovať. Môžu nás inšpirovať k tomu, aby sme dokázali spracovať politickú traumu a nepoddali sa pocitom bezmocnosti. Mimochodom, jedným z testov budú marcové prezidentské voľby.

Apropo prezident. Pred 32 rokmi, 17. novembra 1991, predniesol Václav Havel vo vtedajšej federálnej televízii apelatívny prejav, ktorý ukončil slovami: „Kedysi som na jednej z veľkých manifestácií povedal, že pravda a láska musia zvíťaziť nad lžou a nenávisťou. Dnes by som k tomu rád pridal, že rozum, pokora a zodpovednosť musia zvíťaziť nad krátkozrakosťou, pýchou a svojvôľou. Vtedy išlo len o to, či budeme ešte nejaký čas znášať rozkladajúci sa totalitný systém, alebo či mu povieme svoje jasné ‚nie‘. Dnes ide o to, či sa staneme civilizovanou európskou demokraciou alebo opovrhovaným priestorom ustavičných konfliktov a zmätkov.“

Prozápadné Slovensko odvtedy zažilo prehry a porážky. No v turbulentnom zápase so svojimi odporcami má za sebou vďaka úspešnej mobilizácii občianskej spoločnosti aj úspechy a víťazstvá. Najbližšie mesiace ukážu, do akej miery jeho stúpenci dokážu zúročiť svoje skúsenosti na udržanie a posilnenie základných pilierov liberálnej demokracie. Budú sa môcť oprieť aj o ľudí, ktorí svojimi nápadmi, projektmi a najmä činmi zlepšujú kvalitu života na Slovensku. Je to široko rozvetvená sieť, ktorá prispieva k modernizácii krajiny pestrou škálou služieb reagujúcich na každodenné potreby i na krízové situácie, balíkom inovácií v rôznych oblastiach, ponukou alternatívnych verejných politík, špičkovými vedeckými výkonmi a kvalifikovaným vstupom do verejnej debaty. Prepájanie týchto „ostrovov Slovenska budúcnosti“ do súostroví kritickej intelektuálnej reflexie a z nej vyplývajúcich činov pomôže umocňovať triezve presvedčenie, že zmena k lepšiemu je možná.

https://dennikn.sk/3654651/ako-dalej-aby-nas-to-neprevalcovalo/

6) Martin Bútora: Najväčšia demonštrácia v histórii Varšavy

4.10.2023

„Keď vidím tie státisíce usmiatych tvárí, cítim, že sa blíži rozhodujúci okamih v dejinách našej krajiny,“ povedal líder poľskej opozície, bývalý premiér a bývalý predseda Európskej rady Donald Tusk na začiatku Pochodu milióna sŕdc, ktorý zvolal dva týždne pred voľbami. „Nepripusťme, aby demokracia zomrela, a postavme sa proti tým, ktorí nám každý deň, kúsok po kúsku berú slobodu.“

Tusk o tom hovoril už na prvej veľkej demonštrácii 4. júna, na ktorej bolo asi pol milióna ľudí. Vyzýval spoluobčanov, aby sa „pustili do boja so zlom, s neustálym obmedzovaním nezávislosti súdnej moci a potláčaním menšín, predovšetkým členov skupín LGBT. A do zápasu s tými, ktorí porušujú aj ďalšie európske hodnoty, ako pluralita médií či akademické slobody“. Teraz k tomu v nedeľnej slnečnej Varšave dodal, že nemožné sa stáva možným: „Je to signál veľkej obnovy Poľska.“

Nielen u nás doma sme teda prežili drsnú predvolebnú kampaň a dramatickú volebnú noc, ale o desať dní budú voliť aj v susednom Poľsku. Vládnuca národno-konzervatívna strana Právo a spravodlivosť (PiS) na čele s Jaroslawom Kaczyńským si po celých osem rokov pri moci dokázala udržať vysokú podporu a v prieskumoch vedie. Voličov si získavala štedrými sociálnymi opatreniami od zvýšenia minimálnej mzdy cez zníženie veku odchodu do dôchodku až po vari najpopulárnejšie z nich, 500 zlotých mesačne pre každé dieťa, ktoré pred voľbami zvýšila o ďalších 300 (čo je spolu takmer 175 eur). Môže však rátať aj s hlasmi seniorov, ktorí sú v krajine v dôsledku starnutia populácie silne zastúpení.

Strana sa po celý čas profilovala ako obhajca národných záujmov, tradícií a cirkvi a postupne ovládla kľúčové oblasti verejného života od najvyšších súdnych inštitúcií cez dôležité štátne firmy až po verejnoprávnu televíziu TVP. Presadzuje tvrdú protiimigračnú politiku, po ruskej agresii proti Ukrajine vláda výrazne posilnila poľskú armádu, ktorá je dnes jednou z najsilnejších v Európe. Časté vojenské prehliadky majú dokumentovať, že patriotizmus nie je pre PiS prázdne heslo. Experti usudzujú, že ak opäť zvíťazí, bude sa usilovať získať kontrolu nad všeobecnými súdmi, univerzitami či mimovládnymi organizáciami.

V nedeľu usporiadala v Katoviciach pod názvom „Bezpečné Poľsko“ svoju akciu aj vládnuca strana PiS. Premiér Mateusz Morawiecki sľúbil, že ak PiS ostane pri moci, do štyroch rokov zvýši priemernú mzdu zo súčasných 7-tisíc zlotých na 10-tisíc (približne 2160 eur). Tusk podľa Morawieckého chcel do Poľska umiestniť „desaťtisíce migrantov“ a urobiť z krajiny „druhú Lampedusu“ – taliansky ostrov, ktorý opakovane zažíva nápor utečencov. A najmocnejší politik PiS-u Jaroslaw Kaczyński Tuska obvinil, že počas jeho vlády ohrozil poľskú bezpečnosť obmedzením prostriedkov pre armádu. Tusk údajne poľskú politiku podriadil Nemecku a prostredníctvom Berlína aj Rusku.

Opozícii sa po dlhý čas nedarilo dosiahnuť obrat na celoštátnej úrovni. Hoci v komunálnych voľbách v roku 2018 zvíťazila vo veľkých mestách i v regionálnych parlamentoch, na vidieku dominovalo PiS. Parlamentné voľby v roku 2019 opäť vyhralo s veľkým náskokom PiS. Azda jediné opatrenie, po ktorom sa oslabila pozícia strany, bol úplný zákaz interrupcií, ktorý sa stretol s rozsiahlymi protestmi žien.

Teraz sa opozícia dohodla na spoločnej kandidátke do senátu, kde už aj po voľbách v roku 2019 mala krehkú väčšinu 51 kresiel zo sto, čím narušila totálny mocenský monopol Kaczyńského strany. Predvolebné odhady sú tesné. PiS v prieskumoch stále vedie, má podporu okolo 35 percent, so svojím partnerom, ultranacionalistickou Konfederáciou, má šance pokračovať vo vládnutí. No podobne to platí pre opozíciu: centristickú Občiansku koalíciu na čele s Tuskom by chcelo voliť okolo 28 percent a spolu s dvoma menšími opozičnými zoskupeniami, Treťou cestou a Novou ľavicou, dosahujú takmer rovnaký výsledok.

Viacerí komentátori si všímajú, že Pochod milióna sŕdc vniesol do predvolebného zápolenia emócie, čo sa Tuskovi doposiaľ nie vždy darilo. Podľa sociológa Andrzeja Rycharda sa Tusk čoraz viac stáva skutočným lídrom, ktorý prepája históriu a tému hodnôt so životom obyčajného človeka: „Dokáže rozprávať o veľkých veciach a zároveň ukázať prepojenie týchto záležitostí s každodenným životom.“

Občianska koalícia si vďaka pochodu získala nebývalý ohlas vo verejnosti. Ukázala silu opozície, čím by mohla výraznejšie zapôsobiť na nerozhodnutých voličov. Podľa údajov z webovej stránky „Polityka online“ dosiahol hashtag #MarszMilionaSerc online 300 miliónov záznamov, čo je o 71 miliónov viac ako pochod 4. júna: „Ešte nikdy sa nestala politická udalosť, ktorá by mala taký dosah.“

Pravda, aj vláda sa usilovala posilniť svoje pozície. Súčasne s voľbami sa totiž uskutoční referendum so sugestívnymi otázkami, o ktorých Jaroslaw Kaczyński priamo hovorí, že očakáva odpoveď „nie“. Opozícia síce protestovala, že referendom a populistickými vyhláseniami proti migrantom sa vláda snaží mobilizovať svojich voličov, v parlamente ju však prehlasovali.

Otázky znejú jasne: „Podporujete predaj štátneho majetku zahraničným subjektom, čo vedie k strate kontroly poľských žien a mužov nad strategickými odvetviami hospodárstva? Podporujete zvyšovanie veku odchodu do dôchodku vrátane obnovenia veku odchodu do dôchodku zvýšeného na 67 rokov pre ženy a mužov? Podporujete prijatie tisícov nelegálnych imigrantov z Blízkeho východu a Afriky v rámci núteného mechanizmu premiestňovania zavedeného európskou byrokraciou?“ Vo volebných miestnostiach bude síce možné odmietnuť obálky s referendovými otázkami, podľa prieskumov je však približne polovica voličov ochotná hlasovať aj o nich.

Donald Tusk svoj príhovor na pochode zakončil slovami: „Chcem vám sľúbiť nielen to, že vyhráme. Dnes vám chcem tiež sľúbiť, že deň po voľbách sa ukončí poľsko-poľská vojna.“ To takmer pripomínalo slávny druhý inauguračný prejav prezidenta Abrahama Lincolna v marci 1865, keď už Únia bola blízko k víťazstvu. Vyzval Američanov, aby privítali južné štáty späť, hovoril o o znovuvybudovaní Únie: „So zlobou voči nikomu, s láskou ku všetkým.“ Lincolna o tri dni na to zavraždili – to, samozrejme, Tuskovi nehrozí. No výrazná polarizácia existuje v Amerike dodnes…

Nech už to v Poľsku 15. októbra dopadne akokoľvek, existuje jeden podstatný rozdiel medzi slovenskými a poľskými voľbami: nik z tamojších politikov ani politických strán sa neprikláňa k Rusku. Kiež by to platilo aj pre budúcu slovenskú vládu.

https://dennikn.sk/3604985/najvacsia-demonstracia-v-historii-varsavy/