ivo.sk
 
Ak máte záujem o aktuálne informácie o aktivitách IVO, pošlite nám Váš e-mail
pošli
Názory verejnosti na politický priestor pre odporcov systému parlamentnej demokracie

Bratislava, 24.11.2017. Hoci župné voľby nepriniesli posilnenie politickej pozície extrémistických síl v našej spoločnosti, faktom je, že výsledky nepotvrdili ani oslabenie atraktívnosti ĽSNS pre nezanedbateľnú časť verejnosti. Výskumy politických preferencií už dlhší čas potvrdzujú, že zázemie podpory tejto strany sa od parlamentných volieb 2016 stabilizovalo a mierne rozšírilo. Početné vyhlásenia predstaviteľov tejto strany svedčia o ich odhodlaní aktívne usilovať o odstránenie systému parlamentnej demokracie.

V tejto súvislosti vzniká otázka, aký politický priestor má podľa názorov verejnosti poskytovať náš štát odporcom systému parlamentnej demokracie a kde sú hranice slobody prejavu, zhromažďovania, zakladania politických strán.

Názory slovenskej verejnosti na túto otázku sa rozchádzajú. Ľuďom, ktorí chcú odstrániť systém parlamentnej demokracie, by zakladať vlastné politické strany dovolili necelé dve pätiny opýtaných (37 %), pričom viac ako polovica je proti (53%).

Vyplýva to z výskumu Inštitútu pre verejné otázky. Zber údajov realizovala agentúra FOCUS v dňoch 4. 10. – 11. 10. 2017 formou osobného dopytovania. Výberovú vzorku tvorilo 1003 respondentov, ktorí reprezentujú populáciu SR vo veku nad 18 rokov z hľadiska pohlavia, veku, vzdelania, národnosti, veľkostných kategórií sídiel a krajského členenia.

Podľa 41 % respondentov by mali mať odporcovia systému parlamentnej demokracie dovolené šíriť svoje názory prostredníctvom médií, pričom 49 % s tým nesúhlasí. Pri posudzovaní možnosti, aby usporadúvali verejné zhromaždenia, na ktorých by hlásali svoje názory, už blahosklonný postoj verejnosti mierne prevažuje: podľa 49 % respondentov by im to malo byť dovolené a podľa 42 % nie. Vo všetkých troch prípadoch nevie zaujať stanovisko približne desatina respondentov.

Tabuľka 1: „Hoci máme u nás slobodu prejavu, predsa stojí za zamyslenie, či by malo byť povolené hlásanie všetkých názorov. Skúste sa zamyslieť nad ľuďmi, ktorí chcú odstrániť systém parlamentnej demokracie. Myslíte si, že takýmto ľuďom by malo byť dovolené:“

určite áno
a skôr áno
určite nie
a skôr nie
neviem
... zakladať vlastné politické strany

37

53 10
... šíriť názory prostredníctvom médií 41 49 10
... usporadúvať verejné zhromaždenia,
na ktorých by hlásali svoje názory
49 42 9

Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, október 2017.

Názory na to, čo dovoliť a čo nedovoliť odporcom systému parlamentnej demokracie, sú v rozličných sociálnych skupinách rozložené pozoruhodne rovnomerne: medzi mužmi a ženami, ľuďmi rozličného vzdelania, veku či národnosti nie sú štatisticky významné rozdiely. Zaujímavé sú regionálne odlišnosti: najmenší priestor by odporcom demokracie prenechali obyvatelia Žilinského, Banskobystrického a Košického kraja; naopak najväčší obyvatelia Bratislavského a Trnavského regiónu.

Najsilnejším diferenciačným faktorom sú politické preferencie: ako sa dalo očakávať, prívrženci ĽSNS sa vo všetkých troch prípadoch zásadne odlišujú od priemeru. Podľa výraznej väčšiny z nich by odporcovia parlamentnej demokracie mali mať dovolené zakladať politické strany, šíriť svoje názory prostredníctvom médií a organizovať verejné zhromaždenia. Možno teda predpokladať, že prívrženci ĽSNS sa s odporcami dnešného politického systému do značnej miery stotožňujú, že ich snahy odstrániť parlamentnú demokraciu pokladajú za oprávnené.

Opačný, reštriktívny pól zaujímajú prívrženci KDH a Mostu-Híd, u ktorých vo všetkých troch prípadoch prevažuje požiadavka obmedziť politický priestor pre odporcov demokracie. Väčšina prívržencov SaS, SNS, Smeru-SD a Sme Rodina by im nedovolila zakladať politické strany a šíriť svoje názory prostredníctvom médií.. Najblahosklonnejší postoj z demokratických strán zaujímajú prívrženci OĽaNO: mierna väčšina z nich si myslí, že odporcom parlamentnej demokracie treba dovoliť šíriť svoje názory všetkými troma spôsobmi.

Tabuľka 2: Názory verejnosti na to, či dovoliť alebo nedovoliť odporcom systému parlamentnej demokracie...

zakladať politické
strany
šíriť názory
prostredníctvom médií
usporadúvať verejné
zhromaždenia
 áno   nie  neviem  áno   nie  neviem  áno   nie  neviem
KDH 66 24 67 66 24 67 66 24 67
SaS 65 53 57 66 24 67 66 24 67
Smer-SD 65 29 59 66 24 67 66 24 67
Sme Rodina 59 46 74 50 30 77 50 30 77
SNS 56 24 54 50 30 77 50 30 77
Most-Híd 50 59 60 50 30 77 50 30 77
OĽaNO 50 30 77 50 30 77 50 30 77
ĽSNS 37 21 11 50 30 77 50 30 77

Zdroj: Inštitút pre verejné otázky, október 2017.

Download: Tlačová správa [pdf]







Vybrané mediálne výstupy




>> Späť na Aktuality

Videoaktuality

Najnovšia kniha novinárky Ľuby Lesnej o únose Michala Kováča ml.

Publikácia, ktorá umožňuje čitateľom pozrieť sa na súčasný pohyb cez hranice z rozličných uhlov pohľadu.

Únos. Čierna diera demokracie
Otvorená krajina alebo nedobytná pevnosť? Slovensko, migranti a utečenci

Spoločensko-politický kontext, miera dopytu po pravicovom extrémizme, predstavitelia a program.

Reprezentatívny výskum na tému IT vzdelávania na základných a stredných školách.

Súčasný pravicový extrémizmus a ultranacionalizmus na Slovensku
Informatické vzdelávanie optikou mladých

Výskumná štúdia o hrozbách radikalizmu a extrémizmu u mladých ľudí.

Spoločensko-politické podmienky, medzinárodný kontext, zdroje financovania, vzťah verejnosti.

Mladí ľudia a riziká extrémizmu
Občianska spoločnosť na Slovensku: Krízy, križovatky, výzvy

Navštívte nás na Facebooku





Obsah © 2006 Inštitút pre verejné otázky.
Design © 2006 Komplot
Generuje redakčný systém BUXUS spoločnosti ui42.
Konverzný kurz: 1 EUR = 30,1260 Sk


tlačiťposlaťhore