ivo.sk
Oľga Gyárfášová: Kampaň mnohých "naj"

Ponúkame Vám analýzu hlavných tém predvolebnej kampane a nových prvkov v nej napísanú pre www.infovolby.sk od sociologičky IVO Oľgy Gyárfášovej.

Predvolebná kampaň je akýmsi kondenzovaným obrazom o stave demokracie, kvalite politickej súťaže a jej témach i náladách spoločnosti. Tá aktuálna - k predčasným parlamentným voľbám 2012 - sa o chvíľu skončí, spoznáme výsledky volieb. A keďže niet bezútešnejšieho čítania ako predvolebné úvahy deň „po“, zostanem pri hodnotení toho, čo sa odohralo počas týždňov „pred“.

Európa ante portas? Áno, ale len chvíľu (tú osudnú)

Keď 11. októbra padla vláda pri spojenom hlasovaní o navýšení dočasného eurovalu a dôvere vlády, viacerí odborníci predpokladali, že európska agenda sa stane dôležitou, či dokonca najdôležitejšou témou predvolebnej súťaže. Zdalo sa, že to je prirodzený dôsledok fatálneho hlasovania a sporu medzi zásadným „nie“ SaS a jasným „áno“ koaličných partnerov. Skeptickejší znalci priorít slovenských voličov už vtedy upozorňovali, že politizácia európskych tém pre domácu politickú súťaž je skôr dočasnou epizódou ako dlhodobou deliacou líniou. Aspoň zatiaľ. Dnes už vieme, že pravdu mali tí druhí a nič by sa na tom nezmenilo, ani keby sme mali kampaň bez Gorily. Vo volebných programoch sa väčšina etablovaných strán prezentovala štátnicky, pro-európsky, ale bez nejakého výrazného étosu, zaujatia, či kreatívnych politík, skôr ako povinná jazda pre väčšinovo eu-forické publikum.

Výnimku - podľa očakávania - predstavovali SNS a SaS. Obe parlamentné strany v duchu svojich predchádzajúcich postojov prezentovali dva modely euroskepticizmu. SNS učebnicový príklad periférneho nacionalizmu, ktorý „bojuje“ proti globálnym inštitúciám, Západu, EÚ v prospech národných záujmov. Tento euroskepticizmus má strih radikálnych pravicových strán ako sú napr. Praví Fíni či Slobodná strana Rakúska (FPÖ). V kampani ho SNS prikorenila príslovečnou dávkou vulgarizmu: „Európska únia je v ...“; poukazovaním na bohatých Grékov či Talianov, ktorí si však žijú nad pomery a robia nám ostatným rozpočtovo disciplinovaným chudákom problémy a do tretice i naivným radikalizmom: „Na neefektívny princíp solidarity pre lenivé štáty SNS odpovie požiadavkou na európsku solidaritu v stanovení celoeurópskej minimálnej výške priemerne ceny práce a zvýšenia miezd“ (Vernosť Slovensku. Programové memorandum SNS 2012).

Iný prípad je strana SaS. Odmietla navýšenie dočasného eurovalu, tvrdí, že následný vývoj dal ich postoju za pravdu, odmieta tlak na hlbšiu integráciu, čo môže viesť k okresaniu suverenity členských štátov a v budúcnosti odmietne aj trvalý euroval. Podporuje však prísnejšie a vynútiteľné sankcie a to nielen v prípade malých alebo menej významných štátov, ale aj rozhodujúcich velikánov EÚ - Nemecka a Francúzska. Libertariánsky postoj SaS nachádza odozvu najmä medzi mladšou generáciou, nepodporujú ju tí, ktorí integráciou strácajú, sú vytláčaní na okraj, ale práve mladí, s bohatým sociálnym kapitálom, ktorí ňou získali. Na margo európskych tém v tejto kampani ešte dve perličky – niektoré strany si nestihli všimnúť, že členstvo Chorvátska v EÚ je už spečatené a stále ho podporujú. Druhou je slovenské predsedníctvo EÚ v 2. polovici 2016. Jedine strana Smer prezieravo vo svojom programe spomína tento dôležitý dátum, ktorý je síce za horizontom budúceho volebného obdobia, ale je dôležité si perspektívne „privlastniť“ už dnes.

Čo nakoniec dominovalo? Fauna a flóra!

Odpoveď je jednoduchá – Gorila, Sasanka a ďalšie kauzy s konšpiratívnym pozadím, ktoré odhaľujú nečisté praktiky našich politikov. Pre účely tejto štúdie odhliadnime od mnohých aspektov, ktorými tieto kauzy zasiahli do kampane 2012. Všimnime si ju čisto z hľadiska tém volebnej súťaže. Ak cieľom Gorily bolo diskreditovať nielen konkrétne politické strany, ale politickú triedu ako takú a z témy politickej korupcie a klientelizmu urobiť znechucujúcu hmlu, môžu si jej „hýbatelia“ povedať: „mission accomplished“. Odkazom antigorily totiž nebolo vyústenie do konkrétnych návrhov limitujúcich korupčné správanie, ale poukázanie na to, že všetci politici sú rovnako skorumpovaní a nemôžu sa očistiť. Keď padajú závažné podozrenia rýchlosťou klikov na internete, ale nič sa nedotiahne, nič sa nevyrieši, ani nie je šanca dotiahnuť veci k nejakým konkrétnym, uchopiteľným záverom. Kauzy nakoniec paralyzovali aj tie politické strany, ktoré vedia ponúknuť zmysluplné protikorupčné opatrenia, niektoré z nich také dokonca úspešne presadili v krátkom období vládnutia.

Situácia perfektne nahrala novým subjektom. Dopyt po alternatívnych stranách protestu sa zvýšil, minimálne medzi tými, ktorí sa nedali znechutiť až po úroveň úplného odmietnutia politiky. Nové strany môžu ponúknuť atraktívnu novosť, nepopísaný „čistý štít“. V tom je ich príťažlivosť i riziká. Výhodou v každom prípade je, že sľuby nemajú žiadne obmedzenia realitou. Mnohí voliči sa pri rozhodovaní, koho voliť, viac pozerajú dopredu – čiže sú náchylní uveriť prísľubom „šťastných zajtrajškov“ - a menej zhodnocujú reálny výkon strán, ktoré už mali šancu ukázať, čo vedia. Nové strany sú „bianko šekom“, ktorý mnohí voliči neváhajú podpísať bez ohľadu na varovné signály o programovej úbohosti a/alebo pochybnom finančnom pozadí ich nádejí.

Kauzy teda otrávili predvolebnú atmosféru, ale nevyústili do konštruktívnych návrhov, ktoré by mali šancu priniesť zmenu a otázne je, či hnutie Antigorila bude znamenať zvýšenú citlivosť na korupciu aj do budúcnosti.

Viacerí stavili na istotu – istoty, stabilitu a prácu

Heslá ako práca a istoty, sociálne najmä, ale aj istoty všeobecné ako nedostatková komodita súčasnej doby, sa efektívne prihovárali veľkej časti voličov. Tieto priority presne kopírovali rebríček najnaliehavejších problémov voličov. To je v poriadku, problém však bol v tom, že kľúčové politiky neboli predstavované ako rôzne alternatívy, ako rôzne modelové cesty – ľavicová a pravicová - k riešeniu problémov. Nešlo o súťaž politík, ako sme napríklad videli pred voľbami 2006, keď sa v spore o reformy snáď prvýkrát na Slovensku jasnejšie profilovala politická ľavica a pravica.

Pristavme sa ešte krátko pri kampani strany Smer. Tá naozaj nemusela pre svoj volebný výsledok urobiť vôbec nič. Stačilo jedno základné heslo pre hlavnú časť kampane a mobilizujúce „jeden hlas môže rozhodnúť“ v závere. Tentokrát žiadna negatívna ani prepálená kampaň, žiadne koka-kolové experimenty. I keď v pozícii pokojnej sily sa rád prezentoval líder KDH, v tejto kampani ňou jednoznačne bol Smer. Aj z hľadiska tém bolo vidno istú zdržanlivosť vo vzťahu k nacionalistickej agende, tú Smer plne prenechal národniarom. V úvode svojho programového vyhlásenia, ktoré je mimochodom už podávané ako „východisko činnosti vlády za účasti strany SMER-SD“ je mnohonásobne akcentovaná stabilita: „Slovensko si nemôže v súčasnej situácii dovoliť ďalší pokus o vládnu koalíciu, ktorá bude nestabilná. Bez stability nie je šanca zvládnuť súčasné turbulentné vonkajšie prostredie. Na nestabilitu vládnej moci doplatia všetci, každý občan Slovenskej republiky. Stabilita vládnej koalície vytvára nevyhnutné podmienky na zvýšenie a stabilizovanie istôt v živote občanov“ (Programové zameranie strany SMER – sociálna demokracia na volebné obdobie 2012 – 2016).

Temné tóny

O čo bol Smer zdržanlivejší o to radikálnejšie prezentovala svoju štandardnú agendu SNS, ktorá bojovala o svoje zotrvanie v parlamente a musela sa vymedzovať voči svojim odídencom, radikálnym kotlebovcom i ďalším nacionalisticky orientovaným menším stranám. SNS menšiny zásadne prezentuje ako hrozby a pred týmito voľbami útočí všetkými smermi – proti Maďarskej republike („SNS nebude ako ostatné strany zakrývať hrozby plynúce z expanzie cezhraničnej politiky a prijímania exteritoriálnych zákonov. SNS nedovolí vziať časť štátnych občanov Slovenskej republiky Maďarskom“), maďarskej menšine na Slovensku (horlenie za štátny jazyk) a čoraz intenzívnejšie a agresívnejšie proti Rómom („Cigánska otázka už teraz nadmerne zaťažuje spoločnosť a ešte len v plnej sile prepukne! Preklopíme optiku do normálnej polohy: všetci vidíme, že všetko je naopak. Slušná väčšina obyvateľstva pracuje a „živí“ neprispôsobivú časť“). Práve s rómskou agendou sa SNS usiluje presadiť v regiónoch východného Slovenska, kde zatiaľ bola okrajovým hráčom. Bezradnosť vlád i mainstreamových strán zoči-voči problémom sociálne vylúčených poskytuje na jej oslovovanie voličov veľmi živnú pôdu.

Keď v spoločnosti zaznejú slová etnickej netolerancie, dôležitým indikátorom je reakcia relevantných inštitúcií. Slúži ku cti odchádzajúcej vlády, že Rada vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť v reakcii na kampaň SNS vydala vyhlásenie, v ktorom o. i. vyzýva politické strany, „aby sa vo svojej predvolebnej kampani zdržali konaní, ktoré môžu viesť k znižovaniu ľudskej dôstojnosti, ktoré môžu nabádať k porušovaniu ľudských práv, k diskriminácii, k intolerantným prejavom“. Ako si iste spomínate, pred voľbami 2010 podobné slová zazneli len od predstaviteľov mimovládneho sektora.

Neodolateľná ľahkosť superlatívov

Najfrekventovanejším prívlastkom končiacej sa kampane je „najšpinavšia“. Na základe rozsahu káuz a najmä ich dopadu na spoločnosť, mierou vyvolaného znechutia a zotrením možnosti alternatív, sa to dá len potvrdiť. Volebná súťaž tiež vyvolávala dojem obsahovej vyprázdnenosti a infantilnosti, čo je zákonité, ak sledovanými posolstvami sú len heslá z plagátov. Napriek mnohokrát precízne vypracovaným volebným programom však táto kampaň vyvoláva dojem slabej, neduživej politickej súťaže, rozmazania programových rozdielov medzi stranami. Neboli sme svedkami ponúkania a diskutovania vecných alternatív, všetky témy ako by sa ocitli v hmle. A z nej sa vynárali nanajvýš ďalšie a ďalšie gorily.

Kampaň nemala ani jasnú mobilizačnú koncovku, aj samotné politické strany ako keby rezignovali na získavanie a presviedčanie voličov. Na rozdiel od roku 2010 chýbala občianska „výpomoc“, ale aj mobilizujúce zjednotenie stredopravých strán, ktoré tesne pred voľbami vyslali jasný signál spoločného postupu a tento vektor v závere pritiahol váhavcov. Voľby 2012 sa konajú v historicky najkratšom odstupe od volieb predchádzajúcich. Kampaň ukázala, že voľby sú predčasné nielen svojim dátumom, ale aj mentálnym nastavením spoločnosti.

***

Zverejnené na:
http://www.infovolby.sk/index.php?base=data/_pr/1331046614.txt



>> Späť na Aktuality

Videoaktuality

Kľúčové oblasti a udalosti vývoja bezpečnostného a obranného sektora SR v rokoch 1993-2023. 

Pri príležitosti 20-teho výročia vstupu SR do NATO sprístupňujeme publiáciu z roku 1998.

Thirty Years <br/>of Slovak Security <br/>and Defence Policy
Slovensko v šedej zóne? Rozširovanie NATO, zlyhania a perspektívy Slovenska

Výskumná štúdia zameraná na kľúčové oblasti digitálnej gramotnosti ľudí v preddôchodkovom a dôchodkovom veku.

Výskumná reflexia kľúčových postojov internetovej populácie SR v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

 Digitálna gramotnosť 2023 - zaostrené na seniorov
Kyberbezpečnosť 2023 - optikou internetovej populácie SR

Autentické svedectvo o vývoji politickej slobody v ponovembrovom Slovensku a Česko-Slovensku. Udalosti rokov 1990-1992.

Proces prechodu k demokracii v kontexte formovania a fungovania slovenskej štátnosti.

Dva roky politickej slobody. Obnovené vydanie
Tridsať rokov samostatného Slovenska. Šesť pohľadov na formovanie štátu

Navštívte nás na Facebooku





Obsah © 2006 Inštitút pre verejné otázky.
Design © 2006 Komplot
Generuje redakčný systém BUXUS spoločnosti ui42.
Konverzný kurz: 1 EUR = 30,1260 Sk


tlačiťposlaťhore