ivo.sk
G. Mesežnikov: Analýzy volebných programov - politický systém, demokratické inštitúcie a právny štát

Ponúkame Vám analýzu volebných programov pätnástich politických strán a hnutí (časti venované politickému systému, demokratickým inštitúciám a právnemu štátu) napísanú pre www.infovolby.sk od prezidenta IVO Grigorija Mesežnikova.

Rýchla navigácia: Úvod, SDKÚ-DS, SaS, KDH, Most-Híd, OĽaNO, Smer-SD, SNSSMKĽS-HZDS99% – občiansky hlasZmena zdola – DÚRobíme to pre detí - SFNárod a SpravodlivosťPrávo a SpravodlivosťKSS, Záver

Úvod

Predčasné parlamentné voľby s termínom konania 10. marca 2012 boli vyhlásené v októbri 2011. Predchádzal tomu dostatočne turbulentný vývoj v prostredí vládnej koalície SDKÚ-DS – SaS – KDH – Most-Híd, ktorá vznikla po parlamentných voľbách 2010. Hlavným vnútrokoaličným problémom, ktorý sa vyvinul na jeseň 2011, bolo určenie pozície SR v otázke ratifikácii mechanizmu stabilizácie eura (EFSF). Zatiaľ čo tri strany – SDKÚ-DS, KDH a Most-Híd – podporovali účasť SR na tzv. „eurovale“, štvrtý koaličný partner – SaS – ju odmietal (spolu s väčšinou poslancov – členov OKS a skupiny Obyčajní ľudia). Napokon v spojenom hlasovaní v NR SR o účasti SR na EFSF a o vyslovení dôvery vláde, kabinet Ivety Radičovej nezískal dostatočnú podporu poslancov a bol po uplynutí dvoch týždňov odvolaný prezidentom Ivanom Gašparovičom. Dva dni po nevyslovení dôvery vláde parlament schválil ústavný zákon o skrátení svojho funkčného obdobia (stalo sa tak tretíkrát od roku 1993 – prvýkrát bolo volebné obdobie NR SR skrátené v roku 1994, druhýkrát v roku 2006). Funkčné obdobie parlamentu, sformovaného po voľbách 2010, sa tak stalo najkratším od roku 1990. Najkratším sa stalo aj funkčné obdobie vlády – spomedzi všetkých vlád, ktoré po roku 1992 boli sformované na základe výsledkov parlamentných volieb.

Skrátenie volebného obdobia a vyhlásenie predčasných volieb po menej než poldruharočnom pôsobení vlády a parlamentu vytvorilo pre politické strany dosť náročnú situáciu z hľadiska programovej prípravy k voľbám. Vládne strany (dnes už bývalé) časť svojich priorít v rôznych oblastiach dokázali zaradiť po voľbách 2010 do vládneho programu a niečo z nich už aj stihli zrealizovať, resp. pripraviť podmienky na ich realizáciu. Uskutočnené praktické kroky ovplyvnili situáciu v samotných týchto oblastiach a naznačili možné vývojové trendy v najbližšom období. V takých oblastiach ako justícia a snaha o transparentnosť pri rozdeľovaní prostriedkov z verejných zdrojov realizáciu konkrétnych opatrení sprevádzalo napätie alebo aj otvorené konflikty na politickej scéne. To všetko museli kandidujúce strany brať do úvahy pri príprave svojich programových dokumentov, zameraných tak na oslovenie voličov, ako aj vytvorenie predpokladov na spoluprácu s inými stranami v prípade vstupu do koaličnej vlády. Okrem toho, od vyhlásenia predčasných volieb bol vnútropolitický vývoj SR v priebehu troch mesiacov poznačený rôznymi udalosťami – od odvolania jedného z členov vlády, cez zverejnenie materiálov s kompromitujúcim obsahom o činnosti aj dnes aktívnych politikov, až po masové mítingy na námestiach v niektorých mestách, na ktorých ich účastníci predkladali rôzne požiadavky, týkajúce sa možných zmien v rôznych oblastiach verejného života. Tieto udalosti zasiahli do predvolebného rozloženia politických síl a ovplyvnili úroveň volebnej podpory jednotlivých strán Nepochybne aj túto skutočnosť museli strany brať do úvahy a do istej miery prispôsobovať jej obsah a dikciu svojich volebných programov.

Pred parlamentnými voľbami 2010 sme pri analýze volebných programov kandidujúcich strán konštatovali, že otázky vývoja politického systému zaujímali v programoch (až na určité výnimky) pomerne skromné miesto, čo súviselo s dvoma hlavnými faktormi. Po prvé to súviselo s tým, že systém demokratických inštitúcií a pravidiel ich pôsobenia už bol za tých 20 rokov od zavedenia demokracie vcelku solídne etablovaný a viaceré zmeny, potrebné na jeho úpravu smerom k ešte väčšej stabilite a pevnosti, už boli uskutočnené. Po druhé išlo o to, že dosiahnutie širšieho straníckeho konsenzu v otázkach zmien už „zabehaných“ pravidiel a zakotvených inštitucionálnych kompetencií, je vec oveľa náročnejšia, než v prípade zmien v iných sektoroch spoločnosti. Týka sa to tak návrhov, predpokladajúcich podporu ústavnej väčšiny poslancov v parlamente, ako aj návrhov, pri presadení ktorých ústavná väčšina nie je síce potrebná, ale názory politických aktérov sa rozchádzajú (napríklad pri zásadnejšej novelizácii volebných zákonov). Boli sme svedkami toho, ako vo voľbách 1998, 2002 a 2006 niektoré strany predkladali návrhy závažných zmien v oblasti politického systému, avšak značná časť z nich nebola realizovaná práve kvôli absencii širšieho konsenzu v parlamente. Preto v roku 2010 viaceré strany svojimi pomerne skromnými návrhmi v oblasti vývoja politického systému prejavili určitý realizmus a zdržanlivosť, ktoré vychádzali práve z tejto skúsenosti.

Zmenila sa situácia po takmer dvoch rokoch? Ako odrazili kandidujúce strany vo svojich volebných programoch aktuálny vnútropolitický vývoj pri formulovaní predstáv, súvisiacich s fungovaním politického systému, stavom právneho štátu, pôsobením ústavných inštitúcií, verejnej správy, činnosťou štátnych orgánov, úlohou ktorých je dbať o dodržiavanie zákona?

V tejto analytickej štúdii sa bližšie pozrieme na volebné programy strán vládnej koalície, vytvorenej po voľbách 2010, opozičných strán a mimoparlamentných strán.

Strany vládnej koalície

SDKÚ-DS

Otázkam právneho štátu sa Slovenská demokratická a kresťanská únia – Demokratická strana (SDKÚ-DS) venuje v časti svojho volebného programu Pre viac práce pre Slovensko. Názov príslušnej kapitoly – Profesionálne riadený a spravodlivý štát, v ktorom je poriadok a platí zákon naznačuje, že prioritou SDKÚ-DS je funkčnosť štátnych inštitúcií, efektívny výkon moci a uplatnenie princípu spravodlivosti.

V preambule programu SDKÚ-DS pripomína svoju účasť na procese demokratizácie a reforiem v rokoch 1998 – 2006 a kritizuje predchádzajúcu vládu na čele s Robertom Ficom za to, že počas jej funkčného obdobia „znovu ožívali viaceré prvky tzv. neliberálnej demokracie známe z obdobia mečiarizmu“.

SDKÚ-DS sa hlasí k princípu otvoreného vládnutia, k sprísneniu kontrolných mechanizmov pri výkone verejných funkcií. Dožaduje sa zákazu straníckych a koaličných nominácií na manažérske pozície v štátnych inštitúciách, resp. v podnikoch s majetkovou účasťou štátu, volá po zvýšení profesionálnej úrovni vrcholových verejných funkcionárov.

Program SDKÚ-DS venuje osobitnú pozornosť problematike justície. Uvádza, že „slovenskú justíciu nesmú ovládať ani bratstvá, ani politika“ a že „otvorenosť justície je štandard, ktorý strana nedovolí obmedziť“. SDKÚ-DS navrhuje uskutočniť ústavné zmeny, ktoré oddelia funkcie predsedu Súdnej rady a predsedu Najvyššieho súdu, zreformujú Najvyšší súd a obmedzia politické vplyvy na Ústavný súd. Týmto chce strana „pretrhnúť väzby, ktoré umožňujú nežiaduci vplyv na sudcov a ohrozujú ich nezávislosť pri rozhodovaní“ a zároveň obmedziť koncentráciu moci v súdnictve.

SDKÚ-DS navrhuje zaviesť elektronický súdny spis a spustenie nahrávania súdnych pojednávaní. Sľubuje dokončiť začaté zmeny v systéme prokuratúry. Podľa nej, „prokuratúra nesmie byť hradbou, cez ktorú nepreskočí spravodlivosť“ a pripomína, že práve vláda I. Radičovej presadila také zmeny, ktoré systémovo menia prokuratúru smerom k otvorenosti a spravodlivosti pre všetkých. Keďže, ako uvádza program, „tieto zmeny sú dnes zablokované“ a „prokuratúra nemá generálneho prokurátora napriek tomu, že bol zvolený“, prioritou SDKÚ-DS bude dotiahnutie zmien na prokuratúre „do konca“.

Strana sa prihovára za zrušenie imunity poslancov, pripomína, že napriek tomu, že vláda I. Radičovej predložila parlamentu návrh na zrušenie ich trestnoprávnej imunity, tento inštitút zatiaľ ostáva, keďže potrebnú zmenu ústavy nepodporili opozičné strany Smer-SD a SNS. SDKÚ-DS sa zaväzuje presadzovať výrazné obmedzenie poslaneckej imunity tak, aby sa vzťahovala už iba na výroky a hlasovanie poslancov na pôde NR SR. Chce spolu s občianskou spoločnosťou vyvíjať verejný tlak na strany obhajujúce privilégiá politikov, aby zmenili názor a umožnili tento krok. Zároveň sľubuje sprísnenie podmienok pre majetkové priznania politikov a vysokopostavených funkcionárov platených z verejných zdrojov tak, aby bolo jasné, či politik počas svojho funkčného obdobia nadobudol naozaj len majetok, ktorý mohol získať z platu. SDKÚ-DS chce zvýšiť kontrolné právomoci parlamentu voči tajným službám, navrhuje nový spôsob kontroly nad používaním odpočúvania, aby sa predišlo jeho politickému zneužívaniu.

Návrhy týkajúce sa volebných pravidiel, resp. ďalších otázok vývoja ústavného a politického systému sa vo volebnom programe SDKÚ-DS nenachádzajú.

SaS

Strana Sloboda a solidarita (SaS) v preambule svojho programového dokumentu Volebný program SaS pre budúce generácie uvádza, že právny štát a vymožiteľnosť práva vníma ako podstatnú časť slobody jednotlivca, jednej z hodnôt, na ktorých je budovaná táto strana.

Pomerne veľkú pozornosť venuje SaS vo svojom programovom dokumente problematike volebného systému. Poukazuje na dôležitosť toho, aby systém vykonávania volieb bol „dobre nastavený“. Podľa SaS, to, že existujú zásadné odlišnosti v úprave piatich rôznych druhov volieb, „mätie verejnosť, znižuje jej prehľad o fungovaní základných demokratických procesov v krajine a v konečnom dôsledku prispieva k nízkej volebnej účasti“. Strana tvrdí, že „súčasný stav produkuje zástupy takmer neznámych poslancov, zastupovaných menšinou mediálne známych politických špičiek bez reálneho kontaktu s občanmi“.

Čo teda SaS navrhuje, aby sa situácia zlepšila? Niektoré jej návrhy sú v podstate v súlade so základnými princípmi, o ktoré sa opieral návrh nového volebného kódexu, pripraveného odchádzajúcou vládou I. Radičovej, iné zachádzajú oveľa ďalej a výrazne menia pravidlá volebných aktov, čo môže zasiahnuť do motivácie strán a voličov (v prípade tých prvých sa to týka ich činnosti, v prípade tých druhých – účasti vo voľbách). Zoznam navrhovaných zmien SaS vo volebných pravidlách je pomerne rozsiahly a vyzerá takto: „Upravíme podmienky všetkých volieb na Slovensku jedným volebným zákonom. Vypustíme úpravy dĺžky volebnej kampane, odstránime obmedzenia politickej reklamy v médiách. Zrušíme časové obmedzenia a limit na výšku prostriedkov na predvolebnú kampaň. Zavedieme povinnosť presnejšej a podrobnejšej analýzy financovania kampane. Zriadime stály volebný orgán zložený z profesionálov, ktorý bude dohliadať na priebeh každých volieb. Pripravíme legislatívny rámec pre zavedenie elektronického hlasovania a volieb cez internet. Znížime kvórum pre platnosť referenda na 30%. Zrušíme príspevok politickým stranám za mandát. Znížime potrebný počet hlasov pre príspevok na činnosť politických strán na 2%.“ Zo všetkých kandidujúcich strán predložila SaS najkonkrétnejšie a najpočetnejšie návrhy v oblasti volebného zákonodarstva.

V tej časti volebného programu, ktorá je venovaná boju proti korupcii, SaS navrhuje zvýšiť transparentnosť a sprísniť kontrolu financovania politických strán a volebných kampaní, presunúť kontrolu nad financovaním politických strán z parlamentu na NKÚ, sprofesionalizovat Ústrednú volebnú komisiu a sprehľadniť zdroje financovania strán.

Rozsiahlu časť s podrobnými návrhmi nevyhnutných opatrení venuje SaS vo svojom programe problematike súdnictva a spravodlivosti. Podľa strany, súdnictvo na Slovensku „ovplyvňované a často dokonca aj kontrolované úzkou skupinou politických a záujmových skupín, ktoré si tak zabezpečujú beztrestnosť“, sa nemôže reformovať vlastnými silami, t. j. zvnútra, a preto sú potrebné zmeny legislatívy, t. j. zásah zvonku. Išlo by o posilnenie samosprávy súdnictva tak, aby o všetkých dôležitých organizačných a personálnych otázkach rozhodovali samosprávne orgány (grémiá, kolégiá a pléna súdov) namiesto predsedov súdov, pričom predsedovia súdov by boli viazaní rozhodnutím týchto orgánov. Podľa návrhu SaS by „pléna súdov rozhodovali v personálnych otázkach, vrátane vyhodnocovania preskúšavania sudcov a vyvodzovania dôsledkov v prípade, že sudcovia nezodpovedajú kritériám stanoveným pre výkon funkcie“. Strana navrhuje zmeniť spôsob voľby členov Súdnej rady tak, aby „nebolo možné ovplyvňovať zloženie a tým aj rozhodovanie tohto orgánu v neprospech nezávislého rozhodovania a obsadzovania súdov podľa politických požiadaviek“. Detailne sa venuje program SaS otázke výberu sudcov, najmä kritériám na výkon sudcovského povolania. Zásadný charakter má návrh nahradiť doživotné vymenovanie sudcov vymenovaním na osem rokov (s možnosťou opakovaného menovania).

Rovnaké kritéria chce SaS uplatňovať aj pri výbere prokurátorov, keďže ako tvrdí, pri súčasnom postavení je prokuratúra „prakticky nekontrolovateľným orgánom“. Toto by malo byť, najmä vzhľadom na „nízky morálny a osobnostný profil veľkej časti prokurátorov vo vedúcich funkciách, tŕňom v oku každého demokraticky zmýšľajúceho politika“.

V rámci sústavy súdov by SaS rada presadila vytvorenie samostatných častí – občiansko-obchodnoprávnej, správnej a trestnej, zároveň s vytvorením samostatného Najvyššieho správneho súdu, ktorý by bol spolu s Najvyšším súdom na vrchole súdnej sústavy, pričom oba tieto vrcholové súdy by podliehali vzájomnej kontrole. SaS navrhuje zaviesť 60-dňovú lehotu na rozhodnutie Ústavného súdu o prijatí sťažnosti, jej zamietnutí alebo rozhodnutí o doplnení, tento návrh má zabrániť možnosti politicky motivovaného narábania s podaniami na ÚS SR.

Vzhľadom na opakujúce sa problémy s činnosťou tajných služieb a výskyt podozrení, že sú zneužívané v politickom zápase, neprekvapuje návrh SaS zriadiť nový špeciálny kontrolný orgán, ktorý by dohliadal na činnosť spravodajských služieb. Ten by bol zložený z piatich členov, ktorí by mali bezpečnostnú previerku na stupni „prísne tajné“, boli by nezávislí od politických strán a pracovali by pre Národný bezpečnostný úrad, SIS, Vojenské spravodajstvo, Špeciálnu prokuratúru a Špeciálny súd. Voliť členov tohto kontrolného orgánu by mal parlament z 15 osôb navrhnutých vládou, poslancami NR SR, NS SR, verejným ochrancom práv a prezidentom.

V oblasti verejnej správy program SaS poukazuje na mimoriadne vysokú „hustotu administratívy“ na Slovensku (predovšetkým sieť štátnych úradov a paralelné samosprávne orgány), navrhuje ju „rozriediť“ a prekonať aj súčasnú rozdrobenosť miestnej (obecnej) samosprávy. Strana podporuje pokračovanie procesu decentralizácie verejnej správy a prenosu kompetencie zo štátu na samosprávy. Veľkú pozornosť venuje otázke zavedenia a zdokonaľovania e-governmentu, dožaduje sa plnej elektronizácie štátnej správy.

KDH

Volebný program Kresťansko-demokratického hnutia (KDH) Začína to prácou. Cesta pre Slovensko obsahuje rozsiahlu časť „Poriadok a bezpečnosť“, v ktorej sú zhrnuté návrhy a predsavzatia KDH v oblasti politického a ústavného systému, verejnej správy, právneho štátu, justície. V danej oblasti patrí KDH k tým politickým subjektom, ktoré predložili svoje programové východiská v najrozpracovanejšej podobe. Spomedzi všetkých kandidujúcich strán navrhuje KDH najviac zmien v ústavnom systéme – je ich až 8 (popri ústavnej novelizácii súvisiacej s poslaneckou imunitou, konfliktom záujmov, prokuratúrou a súdnictvom je to aj návrh na schválenie ústavného zákona o ochrane manželstva).

Ako uvádza program, „KDH považuje vládu práva a dodržiavanie zákona za základ slobodnej spoločnosti“. KDH sľubuje presadzovať prijatie pripraveného komplexného volebného kódexu a zavedenie štyroch volebných obvodov pre voľby do NR SR. Pre prehĺbenie transparentnosti verejného života navrhuje prijatie právnej úpravy lobingu. Sľubuje sprísniť ústavný zákon o konflikte záujmov a zúžiť imunitu ústavných činiteľov len na konanie súvisiace s výkonom verejnej funkcie. Navrhuje tiež ústavnú úpravu „jeden mandát stačí“, ktorá zabráni kumulácii výkonu mandátu poslanca NR SR s inými volenými funkciami. Chce výrazné zlacnenie verejnej správy na základe určenia porovnateľných štandardov jednotlivých výdavkových položiek, výrazný posun v rozvoji funkcionality e-governmentu a komunálnu reformu, smerujúcu k zlučovaniu menších obcí, resp. k spájaniu ich administratívnych kapacít. KDH navrhuje zveriť verejnú politiku, vrátane legislatívy, do výlučnej kompetencie ministerstiev ako štátnych orgánov, ktorých predstavitelia sú priamo zodpovední zástupcom občanov – NR SR.

V oblasti justície a právneho štátu KDH navrhuje uskutočniť dve ústavné zmeny, ktoré súvisia s predsavzatím likvidovať dedičstvo komunistickej prokuratúry a zabezpečiť jej reformu na „modernú a dôveryhodnú ustanovizeň“. Prvou je ústavná zmena, ktorá „začlení orgány štátnej obžaloby pod rezort justície tak, ako je to obvyklé takmer vo všetkých demokratických štátoch“. Druhou je schválenie osobitného ústavného zákona, ktorý zabezpečí „stabilitu a funkčnosť Špecializovaného trestného súdu a Úradu špeciálnej prokuratúry (špeciálneho štátneho zastupiteľstva) ako kľúčových inštitúcií boja proti organizovanému zločinu a korupcii“.

Ďalšie ústavné zmeny KDH navrhuje uskutočniť, resp. začať diskusiu o nich v rámci reformy súdnictva. Týkali by sa spôsobu kreovania súdnej moci: „jednou z možností je aplikácia bezpečnostných previerok na všetkých sudcov, ďalšou možnosťou je voľba časti členov Súdnej rady občanmi v priamych voľbách alebo priama voľba sudcov“.

Ako uvádza volebný program kresťanských demokratov, „ústava a platné zákony vytvorili garancie nezávislosti justície, ktoré sú porovnateľné s postavením súdnej moci vo vyspelých demokratických štátoch. Nezávislosť sudcov a prokurátorov je však iba jednou stranou mince. Druhou stranou tej istej mince je a musí byť zodpovednosť“. V oblasti reformy súdnictva a rezortu spravodlivosti KDH sľubuje zasadiť sa za razantnú personálnu obmenu justície, za to, aby justícia bola viac otvorená a transparentná, chce presadiť opatrenia na zrýchlenie a zefektívnenie súdneho konania, zvýšiť počet odbornej súdnej administratívy (vyšších súdnych úradníkov, probačných a mediačných úradníkov).

Z rozsiahleho zoznamu navrhovaných opatrení v oblasti vnútornej bezpečnosti treba uviesť návrh na vytvorenie „jednotného elitného Úradu boja proti korupcii a organizovanej kriminalite“ a zásadnú reformu spravodajských služieb, s cieľom zvýšenia ich efektívnosti a akcieschopnosti zároveň s vytvorením mechanizmov na zabezpečenie ich účinnej kontroly zo strany parlamentu.

Rozvoj regiónov, miest a obcí spája KDH s vyváženou deľbou moci a kompetencií medzi územnú samosprávu a štátnu správu. Sľubuje podporu ďalšej decentralizácie a demokratizácie územnej a regionálnej samosprávy. Chce zastaviť trend sústreďovania moci do rúk starostov a primátorov na úkor zastupiteľstiev a vrátiť rovnováhu medzi tieto dva orgány obecnej samosprávy. Vyváženosť rozdelenia kompetencií by mala podľa KDH priniesť lepšiu a efektívnejšiu spoluprácu a kontrolu. Na zlepšenie dôveryhodnosti a transparentnosti územnej samosprávy chce KDH podporovať nezávislosť kontrolórov volených miestnym, obecným, resp. regionálnym zastupiteľstvom.

Most-Híd

V programovom dokumente Len zodpovedne. Programové ciele strany MOST-HÍD pre parlamentné voľby 2012, ktoré predložila strana Most-Híd, problematika vývoja politického systému zaujíma viac než skromné miesto. Program vo svojej záverečnej časti obsahuje niekoľko návrhov v tejto oblasti resp. v oblasti súdnictva („prijať jednotný volebný kódex pre všetky typy volieb na Slovensku“, „vytvoriť komplexnú právnu úpravu oblastí, ktorých úprava je roztrieštená v rôznych normách“, „zaviesť otvorenú elektronickú registratúru s možnosťou sledovania stavu prebiehajúcich súdnych konaní“, „zrýchliť súdne konania odstránením rôznych možností obštrukcie, ako aj menej sformalizovaným procesom“.

V časti programu, venovanej problematike národnostných menšín, Most-Híd navrhuje schváliť jednu novú ústavnú normu – ústavný zákon o postavení menšín. Tým sa v podstate katalóg návrhov strany v oblasti politického a ústavného systému, demokratických inštitúcií a právneho štátu vyčerpáva.

OĽaNO

Hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO), založené skupinou Obyčajní ľudia okolo Igora Matoviča, ktorá sa v roku 2010 dostala do NR SR na kandidátke strany SaS, sformulovalo jednotlivé časti svojho volebného programu, týkajúce sa politického systému a právneho štátu spôsobom, ktorý dáva najavo, že je nekompromisnou alternatívou voči dlhodobo existujúcim stranám. Popri konštatovaní, že hnutiu ide o Slovensko ako „demokratickú krajinu“ s „kvalitnou a zodpovednou správou vecí verejných, spravodlivosťou, vymáhateľnosťou práva a skutočnou vládou zákona bez nadbytočnej byrokracie“, sa OĽaNO vymedzuje voči „starej generácii politikov“, ktorej chce „nastaviť občianske zrkadlo“ a dať „voličom a občanom príležitosť vybrať si zástupcov, ktorí budú reálne hájiť ich záujmy a nie záujmy straníckych centrál a lobistických skupín“. Hnutie chce, aby sa „občianska spoločnosť priblížila tzv. vysokej politike, aby sa konečne skončila partokracia, vláda straníckych dinosaurov, profesionálne rozkrádanie, klamstvo a populizmus“. Takéto formulácie a tézy o tom, že „občan je viac ako politik a úradník“ a že hnutie chce „vrátiť štát do rúk občanov“ prezrádzajú, že OĽaNO sa zameriava na získanie podpory voličov nedôverujúcich etablovaným politickým stranám, resp. nedôverujúcich stranám ako takým.

V logickom súlade s touto líniou sú potom návrhy OĽaNO týkajúce sa volebných pravidiel. Skupina OĽ Igora Matoviča od samého začiatku svojho pôsobenia v politike presadzovala zavedenie účasti nezávislých kandidátov vo voľbách do NR SR. Zaradila túto požiadavku aj do svojho volebného programu: „Budeme presadzovať, aby do NR SR mohli kandidovať aj nezávislí kandidáti (s podmienkou získania určitého počtu petičných podpisov podobne ako pri komunálnych voľbách a v prezidentských voľbách)“. S touto požiadavkou pritom OĽaNO netriafa, tak povediac, do prázdna, pretože OBSE už roky vytýka SR, že jej volebná legislatíva neumožňuje účasť nezávislých kandidátov v parlamentných voľbách mimo straníckych listín. S cieľom zvýšiť účasť vo voľbách do národného a Európskeho parlamentu a v prezidentských voľbách OĽaNO chce umožniť voličom, aby mohli voliť kdekoľvek, navrhuje preto zriadiť volebné miestnosti na „nových miestach (napr. nákupné, administratívne, kultúrne, športové centrá apod.)“. Hnutie podporuje zavedenie väčšieho počtu volebných krajov a zjednotenie termínov konania volieb.

OĽaNO sľubuje úplné zrušenie poslaneckej imunity (s ponechaním iba imunity za hlasovanie poslancov a výroky prednesené na pôde parlamentu) a zmenu majetkových priznaní politikov tak, aby z nich bolo možné jednoznačne zistiť, či medziročný prírastok ich majetku zodpovedá ich oficiálnym príjmom. Navrhuje „skutočné a nie papierové zoštíhlenie štátnej správy“ znížením počtu štátnych zamestnancov o 20%, sľubuje uplatnenie systému e-governmentu.

V oblasti justície a prokuratúry OĽaNO sľubuje podporu „pokračovaniu procesu ozdravenia a reformácie“, začatého v roku 2010. Navrhuje zaviesť „efektívne a rýchle správne súdnictvo na preskúmavanie úradných rozhodnutí“.

Strany parlamentnej opozície

Smer-SD

Vo svojom Programovom zameraní na volebné obdobie 2012 – 2016 strana Smer – sociálna demokracia (Smer-SD) kladie osobitný dôraz na „posilnenie súdržnosti spoločnosti“. Za hlavný nástroj pri tom považuje štát. Podobne ako v predchádzajúcich volebných programoch, aj v roku 2012 sa Smer-SD prezentuje ako strana systémového etatizmu. Prakticky vo všetkých oblastiach spoločnosti by Smer-SD rád posilnil úlohu štátu.

O vláde, ktorú by po voľbách mohla vytvoriť táto strana, program uvádza: „Vláda navrhne posilnenie rozsahu, obsahu a intenzity činnosti štátu, ktorého funkcie boli v nedávnej minulosti neprimerane oslabované. Je nevyhnutné nanovo definovať priestor na intervenciu štátu, jeho nezastupiteľnosť pri zabezpečení verejnoprospešných služieb pri prekonávaní krízy a komplexnej tvorbe podmienok na zvyšovanie kvality života na Slovensku. Vytvorí podmienky na dôsledné rešpektovanie princípov právneho štátu, zabezpečovanie dodržiavania zákonov, upevňovania právnej istoty a boja proti organizovanej kriminalite“. Smer-SD chce „vrátiť ľuďom nádej, že žijú v spravodlivej a bezpečnej spoločnosti, kde sú občania nositeľom humánnych a demokratických princípov vládnutia a kde sa rešpektuje zákonnosť a zásady právneho štátu“.

Čo znamenajú tieto všeobecne znejúce deklarácie v rovine praktickej politiky v chápaní Smeru-SD? Z jeho volebného programu vyplýva, že strana chce zaviesť a podporovať „strategické vládnutie“ a „uprednostňuje prostredie politickej stability, silnej a stabilnej vlády zameranej nie na veľký počet operatívnych úloh, ale skôr na koncepčnú, systémovú a efektívnu prácu“. Chce vybudovať systém strategického plánovania a riadenia v štátnej správe, pokračovať v modernizácii verejnej správy, skvalitňovať jej právny rámec, racionalizovať činnosť miestnej samosprávy. Ako budúca vládna strana plánuje Smer-SD „na základe komplexných ekonomických a právnych analýz postupne racionalizovať organizačnú štruktúru a štýl riadenia ústrednej štátnej správy“, aby sa zmenila „nevhodne atomizovaná štruktúra úradov miestnej štátnej správy“. Sľubuje zaviesť spoločné obecné úradovne, taktiež chce vybudovať e-government a uplatniť „jednotný systém riadenia ľudských zdrojov vo verejnej správe“. Parametre takéhoto systému však program neuvádza, čo vyvoláva pochybnosti o tom, či Smer-SD myslí vážne tento svoj sľub, ktorý sa možno dal realizovať v podmienkach monopolného postavenia strany v pozícii „vedúcej sily spoločnosti“ v iných spoločenských podmienkach, sotva však by sa dal uskutočniť v podmienkach politickej plurality a parlamentnej demokracie. Návrhy konkrétnejších opatrení inštitucionálneho charakteru program Smeru-SD v tejto časti neobsahuje.

V časti programu o spravodlivosti sa Smer-SD prikláňa k snahe o „zvýšenie vymáhateľnosti práva“, ktoré je „zásadnou podmienkou efektívneho garantovania ústavného práva občana na spravodlivé a včasné súdne konanie pred nezávislým a nestranným súdom“. Volebný program obsahuje predsavzatia, zamerané na zefektívnenie a zrýchlenie súdneho konania, zvýšenie vymáhateľnosti práva a zabezpečenie ústavného práva občanov na včasné rozhodnutie, chce to dosiahnuť „prijatím ďalších účinných opatrení, najmä posúdením efektívnosti platnej procesnej úpravy riešenia sporov v súdnom konaní, prehodnotením súčasnej právnej úpravy postavenia súdnych úradníkov, justičných čakateľov a ich rozhodovania, ako aj podporou alternatívneho riešenia sporov“.

Spomínané ustanovenia by sa dali považovať za akúsi „povinnú jazdu“ strany, ktorá ašpiruje na pozíciu hlavnej vládnej sily. Závažnejšie sú však zámery Smeru-SD, ktoré majú otvorene revizionistický charakter a naznačujú, že strana chce odstrániť výsledky reforiem odchádzajúcej vlády. Strana chce prehodnotiť „neústavné zásahy do justičného systému uskutočnené v roku 2010, ktoré mali za cieľ politicky zasahovať do činnosti súdov a prokuratúry prostredníctvom výkonnej moci“, navrhnúť legislatívne opatrenia na „modernizáciu prokuratúry a na odstránenie neústavných ustanovení zákonov, ktorých účinnosť bola pozastavená rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky“.

Problematiky volebných pravidiel alebo ďalších významných otázok vývoja politického a ústavného systému SR, sa strana Smer-SD vo svojom volebnom programovom dokumente nedotýka.

SNS

Slovenská národná strana (SNS) vo svojom programovom memorande Vernosť Slovensku venuje problematike politického systému časť „Štát a správa vecí verejných“. Sľubuje tu zasadiť sa „za lepšiu efektívnosť súdnej moci, za rovnocennosť, rovnoprávnosť a rovnakú zodpovednosť občanov pred zákonom“ . Tvrdí, že „odpolitizovanie justície je predpokladom jej nezávislosti“, avšak čo konkrétne znamená takéto „odpolitizovanie“ v súčasných podmienkach a pomocou akých opatrení sa to dá dosiahnuť, programový dokument SNS bližšie nerozvádza. SNS chce „minimálny štát a racionálnu administratívu“. Uvádza, že „štát môže dobre fungovať aj bez 1/3 úradníkov, ktorí budú môcť posilniť ako kvalifikované subjekty rôzne sféry ekonomiky a služieb“. Strana sľubuje navrhnúť a presadzovať „lacnejšie, racionálnejšie a jednoduchšie samosprávne členenie Slovenska na úrovni krajov a vyšších územných celkov“. Z dikcie príslušnej časti nie je jasné, v čom by spočívalo takéto členenie, kuriózne pôsobí rozlíšenie „krajov a vyšších územných celkov“ (t. j. identických pojmov).

SNS vo svojom programe uvádza, že je nevyhnutná „absolútna reorganizácia štátnej správy“. Opatrenia v tejto oblasti budú podľa nej smerovať k „minimalizácii úradov ministerstiev, ich redukciou a zlúčením, cestou zvýšenia ich efektívnosti, čo najširšou informatizáciou, zjednodušením a kumuláciou agend, jasným rozdelením kompetencií štátnej a verejnej správy“. Aké konkrétne ministerstvá by SNS chcela redukovať alebo zlučovať dokument neuvádza.

SNS chce zaviesť kombinovaný volebný systém (bez bližšieho vysvetlenia o konkrétnejšej podobe takéhoto systému), presadzuje všeobecné prijatie zásady – jedna funkcia, jeden plat, rekodifikáciu občianskeho a obchodného práva. Navrhuje tiež uskutočniť dve ústavné zmeny. Prvou má byť doplnenie súčasného textu ústavy novou hlavou „Národné práva Slovákov“ (zrejme všetky v súčasnosti zakotvené v ústave základné práva a slobody občanov SR nepovažuje SNS za dostatočné pre Slovákov, resp. ich považuje za „nenárodné“). Druhá zmena ústavy sa má týkať médií. V tejto oblasti chce SNS navrhnúť zmenu ústavy tak, „aby sa princíp slobody vyvážil, alebo nahradil princípom zodpovednosti aj v oblasti mediálnej slobody“. SNS by zrejme rada zažila reprízu ostrej politickej konfrontácie, ktorú v roku 2008 spôsobila novela tlačového zákona z dielne vládnej koalície Smer-SD – SNS – ĽS-HZDS, ktorá takmer ohrozila ratifikáciu Lisabonskej zmluvy EÚ.

Mimoparlamentné strany

SMK

Všetky konkrétnejšie návrhy, súvisiace s pôsobením demokratických inštitúcií, ktoré obsahuje Volebné programové vyhlásenie Strany maďarskej koalície (SMK), sa týkajú problematiky verejnej správy, najmä samosprávy. SMK chce „dotiahnuť“ reformu verejnej správy tak, aby „suverenita samospráv a samostatnosť obcí nebola naštrbená“. Existujúce regionálne územno-správne členenie SMK nepokladá za efektívne a presadzuje vytvorenie „prirodzených regiónov“. Žiada pokračovanie reformy štátnej správy, prihovára sa za „lacnejšiu a efektívnejšiu sieť úradov pri zachovaní princípu regionalizmu“. Strana vystupuje za „plánovateľné normatívne financovanie pre samosprávy v oblasti originálnych aj prenesených kompetencií“ tak, aby na výkon kompetencií bolo zákonom vyčlenené konkrétne percento z príjmov štátneho rozpočtu. Požaduje zavedenie „elektronickej vlády“ a komplexnej informatizácie v samospráve.

Do tej časti programu, ktorá je venovaná uplatneniu práv maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku, SMK zaradila nasledujúce ustanovenie: „Berúc do úvahy, že európske menšiny s podobnými atribútmi, ako maďarské spoločenstvo na Slovensku, v drvivej väčšine prípadov disponujú niektorou formou menšinovej kolektívnej samosprávy (autonómie), a už celé desaťročia fungujú úspešne, pričom priniesli dlhodobú politickú stabilitu, naším cieľom je, aby sa Slovenská republika priblížila k Západnej Európe aj na tomto poli v záujme dlhodobej stability“. Priamo však programové vyhlásenie SMK nerozvádza, aký inštitucionálny základ by malo zavedenie nejakej formy „menšinovej kolektívnej samosprávy (autonómie)“.

Programový dokument SMK obsahuje všeobecne znejúcu úvahu o tom, že „právny systém štátu treba stabilizovať dôkladne premyslenými zákonmi, aby sa právne vedomie občanov zvyšovalo, a aby sa činnosť súdov a justičných orgánov stala prehľadnejšou a efektívnejšou“.

Iné ustanovenia, týkajúce sa problematiky politického systému a právneho štátu programový dokument SMK neobsahuje.

ĽS-HZDS

Volebný dokument Ľudovej strany – Hnutia za demokratické Slovensko (ĽS-HZDS) Národný, kresťanský a sociálny program pre Slovensko sa venuje otázkam vývoja politického systému skôr okrajovo. Jediným konkrétnym návrhom, týkajúcim sa pôsobenia vrcholových ústavných inštitúcií štátu, je zámer znížiť počet poslancov NR SR zo 150 na 100 z dôvodu šetrenia finančných prostriedkov. Väčšina návrhov ĽS-HZDS v oblasti pôsobenia demokratických inštitúcií a právneho štátu sa nachádza v dvoch častiach programu – „Vnútro a verejná správa: štát v službách občanov“ a „Justícia a väzenstvo: Spravodlivosť a istota v právnych vzťahoch“.

Je známe, že ĽS-HZDS bolo svojho času tvrdým oponentom uskutočnenej v rokoch 2001 – 2005 reformy verejnej správy a preto neprekvapuje, že niektoré svoje terajšie návrhy predkladá v snahe ju aspoň čiastočne zrevidovať. Navrhuje napríklad zrušiť obvodné úrady všeobecnej a špecializovanej štátnej správy a vytvoriť okresné úrady s integrovanou štátnou správou. Okresné úrady by potom riadil prednosta, vymenovaný vládou SR a doterajšie špecializované štátne správy by boli zaradené do systému okresných úradov ako samostatné odbory s odbornou garanciou ústredných orgánov štátnej správy. Čo však naozaj prekvapuje, tak to je návrh, dosť netypicky a nečakaný pre ĽS-HZDS práve vzhľadom na predchádzajúcu kritiku reformy verejnej správy, a síce návrh predpokladajúci ďalší presun právomocí zo štátnej správy na samosprávne kraje. ĽS-HZDS chce „prehodnotiť činnosť úradov špecializovanej miestnej štátnej správy krajského stupňa s tým, že ich činnosť bude ako prenesený výkon štátnej správy uskutočňovať krajská samospráva (VÚC)“.

Strana tiež navrhuje zaviesť kvalitatívne požiadavky na kandidátov, ktorí sa budú uchádzať o funkciu primátora a starostu. Tie by spočívali v tom, že „zvolený starosta alebo primátor by mal mať minimálne stredoškolské vzdelanie s maturitou, mal by mať uhradené všetky záväzky vo väzbe na zdravotné a sociálne poistenie a splnené daňové povinnosti“. Je však otázne, či vzdelanostný cenzus, navrhovaný ĽS-HZDS, by spĺňal princíp rovnosti pri prístupe k voleným funkciám, ktorý je zakotvený v ústave SR. ĽS-HZDS sľubuje otvoriť diskusiu o zmene financovania samospráv tak, aby „nedochádzalo k ich ohrozeniu pri plnení funkcií“.

V kapitole o justícii predkladá ĽS-HZDS niekoľko návrhov skôr technického charakteru, ktoré by sa v inom type dokumentu dali ľahko prehliadnuť vzhľadom na ich marginálnosť. Nedá sa však prehliadnuť jeden kratučký odstavec v tejto časti programu, ktorý sa týka celkového prístupu ĽS-HZDS k súčasnému stavu súdnictva a ten sa dá považovať za kvintesenciu programu strany v tejto oblasti. Oplatí sa zacitovať tento odstavec v plnom znení: „Odstránime deformácie, ktoré v systéme justície spôsobila vláda Ivety Radičovej a ohrozujú nezávislosť súdnej moci. Odmietame praktiky, ktorými vládna moc zasahuje do výberu budúcich sudcov prostredníctvom menovaných členov výberových komisií. Rovnako nesúhlasíme s obmedzovaním kompetencií sudcovskej samosprávy a sme za zachovanie Súdnej rady v podobe, ako bol tento orgán konštituovaný“. Touto deklaráciou ĽS-HZDS hlasá celoplošnú revíziu reformných krokov, uskutočnených v súdnictve v rokoch 2010 – 2012. Tým ĽS-HZDS nielen dáva najavo podporu svojmu nominantovi, predsedovi NS SR Štefanovi Harabinovi, ale otvorene sa stavia za zakonzervovanie súčasného nepriaznivého stavu súdnictva.

Nijaké iné návrhy v oblasti fungovania demokratických inštitúcií a právneho štátu volebný dokument ĽS-HZDS neobsahuje.

99% – občiansky hlas

Hnutie 99% – občiansky hlas má spomedzi všetkých posudzovaných strán najkratší, iba dvojstranový, volebný program, ktorý sa skladá takmer výlučne z téz, obsahujúcich kritické hodnotenie súčasného stavu spoločnosti. Ak by tento dokument čítal človek, ktorý nemá nijaké osobné skúsenosti so Slovenskom a chystal by sa sem na návštevu, pomyslel by si, že prichádza do totálne zdevastovanej, rozkradnutej, neslobodnej a nedemokratickej krajiny, v ktorej „jedno percento vyvolencov“, t. j. absolútna oligarchia, nemajúca obdobu vo svete, vládne nad zbedačovanými 99 percentami obyvateľstva.

Z 18 bodov stručného programu s názvom 9 + 9 priorít pre Slovensko sa v dvoch dajú nájsť ustanovenia, ktoré sa nejakým spôsobom (v podstate však iba okrajovo) dotýkajú otázok politického systému a právneho štátu (i keď sformulované typickým pre túto stranu agresívnym jazykom). Je to bod číslo 8 – „aby boli všetci rovní pred zákonom a aby bohatí a mocní neboli pred políciou a súdmi zvýhodňovaní a nedotknuteľní“. Keďže je tento bod krátky a úsečný, má zmysel ho odcitovať v plnom znení: „Poslanci všetkých strán nás už roky uisťujú o tom, že v parlamente presadzujú spravodlivosť a rovnosť pred zákonom. Poslaneckú imunitu, ktorá je jasným príkladom delenia ľudí na rovných a rovnejších, doteraz nezrušili. Zákony musia platiť rovnako pre bežných ľudí, aj pre bohatých a mocných. Jedno percento vyvolencov si nemôže veselo porušovať zákony bez strachu z postihu a pritom bežní ľudia si aj ten najmenší priestupok tvrdo odskáču“. V podstate to isté, len v ešte agresívnejšej podobe sa opakuje v bode číslo 17 – „aby politici rešpektovali názor verejnej mienky a odišli z verejného života a zo štátnych funkcií, keď morálne a politicky zlyhajú“. Aj tu si dovolíme celý odstavec odcitovať: „Názor verejnosti a občanov nemá na Slovensku žiadnu váhu, pretože ho politici nerešpektujú. Jedno percento vyvolencov si želá, aby občania nemohli kontrolovať skorumpovaných politikov, pretože nás chcú aj naďalej nerušene okrádať. Politici sa však musia riadiť názormi občanov, nie svojich mecenášov. Verejná mienka musí konečne ovplyvňovať smerovanie tejto krajiny. Potom bude Slovensko lepšou krajinou“.

Aké konkrétne opatrenia v oblasti pôsobenia inštitúcií ústavného systému a právneho štátu by mali byť uskutočnené na to, aby Slovensko bolo „lepšou krajinou“ sa z volebného programu strany 99% – občiansky hlas zistiť nedá. Volebný program spomínaného subjektu je veľkou raritou aj na slovenské pomery, poznačené tým, že programy strán sú tradične plné všeobecných formulácií – neobsahuje totiž ani jeden konkrétny návrh.

Zmena zdola – DÚ

Úvodná kapitola volebného programu strany Zmena zdola – Demokratickú únia Slovenska (ZZ DÚ) reaguje na najaktuálnejšie udalosti na slovenskej politickej scéne (kauza Gorila, kauza Sasanka). Nachádza sa tu mimoriadne ostré kritické hodnotenie súčasného stavu štátu a celkového vnútropolitického vývoja. Podľa ZZ DÚ, „náš štát neslúži občanom. Do vnútra politiky sa uhniezdilo niečo, čo sa nedá nazvať inak ako mafia. .... Bolo by veľkou chybou sa takých teraz, vo voľbách 2012, nezbaviť“. Programový dokument pokračuje tvrdením, že „deformovaná straníckosť u nás zrodila partokraciu, nie demokraciu. A z partokracie sa už dávno stala kleptokracia, tzn. nadvláda tých, čo sa obohatili a obohacujú na úkor verejných majetkov, v rozpore s právom a etikou“.

ZZ DÚ patri ku stranám, vo volebnom programe ktorých problematika politického systému, demokratických inštitúcií a právneho štátu zaujíma jedno z najpoprednejších miest. Programový dokument ZZ DÚ obsahuje podrobný program politických reforiem. ZZ DÚ chce zredukovať náklady na politiku a strany, vrátiť do zákona finančné limity na volebné kampane, celkovo stransparentniť financovanie a hospodárenie politických strán (aj prostredníctvom zverejňovania zmlúv a faktúr z volebných kampaní). Podľa nej by porušenie zákona o volebnej kampani, nekalá kampaň voči opozícií alebo porušovanie zákonov vedením strany malo viesť k zrušeniu volebného výsledku príslušnej strany. ZZ DÚ sľubuje zastaviť prax straníckych nominácií, cez ktoré sa dostávajú na zodpovedné riadiace miesta aj „neschopní a skorumpovaní ľudia“, zabezpečiť prísny a objektívny výber a kontrolu kvality úradníkov štátu a verejnej správy, navrhuje zrušiť „zbytočné úrady a ministerstvá“.

Požaduje také zmeny volebného zákona, ktoré „zvýšia váhu občana a jeho voličského hlasu na riadení štátu“ a zabezpečia „plnú informovanosť občanov o konaní ich zastupiteľov a exekutívy“. Podľa strany, sú v súčasnosti občania neinformovaní a strany sa ich snažia skôr odradiť od účasti na riadení štátu (napr. prostredníctvom volieb, referenda a pod.), než naopak. Volebný program ZZ DÚ sa prihovára za sfunkčnenie a rozšírenie prvkov priamej demokracie, za zvýšenie váhy rozhodovania voliča a „oslabenie vplyvu straníckych kabinetov na štát“.

Strana žiada zavedenie priamej voľbu generálneho prokurátora, predsedu Najvyššieho súdu a predsedu NKÚ, predpokladom realizácie takéhoto návrhu by bolo schválenie novely ústavy. Uskutočnenie ústavných zmien by vyžadovali aj ďalšie návrhy ZZ DÚ, nachádzajúce sa v jej volebnom programe (zníženie počtu poslancov v parlamente o 20%, zrušenie poslaneckej imunity, ústavná záruka politickej opozícii „efektívnej kontroly vecí verejných v kontrolných organoch“).

ZZ DÚ chce zaviesť „otvorenú samosprávu a štátnu správu“. Požaduje „odpolitizovanie štátnej správy a návrat nezávislých odborníkov do úradov“, vytvorenie priestoru pre odborné riadenú štátnu správu. Systém e-governmentu by mal občanovi zabezpečiť, aby vybavil všetko čo potrebuje v ktorejkoľvek úradovni verejnej správy. Počet poslancov v samospráve navrhuje ZZ DÚ znížiť aspoň o 20%. Chce tiež „zamedziť stranícke a koaličné nominácie na rozhodujúcich pozíciách v štátnej správe v riadiacich funkciách štátnych firiem, ministerstvách, vo vedení daňového, colného, finančných úradov, polície, štátnej poisťovne atď.“

Zrejme v reakcii na aktuálne udalosti, o. i. spojené aj s činnosťou špeciálnych služieb (SIS, VOS), zaradila ZZ DÚ do svojho volebného programu návrh na „zjednotenie tajných služieb do jednej a zásadnú zmenu jej kontroly“. Strana chce zaistiť „bezpečie občanov pred zneužívaním tajných služieb“, vyhlasuje, že nie je možné strpieť ich „hrubé zneužívanie stranami, mafiánmi a podnikateľskými skupinami, či dokonca vzájomné vojny tajných služieb v jednom štáte“. V tejto otázke ide ZZ DÚ dokonca tak ďaleko, že navrhuje zaviesť „podrobné správy o prehľade súdnych povolení na odpočúvanie v už neaktívnych prípadoch s informáciami o aké trestné činy malo ísť, ktoré súdy a sudcovia povolenia poskytli, ako dlho jednotlivé odpočúvania trvali a ku koľkým obžalobám a odsúdeniam to prispelo“.

V oblasti súdnictva ZZ DÚ chce zabrániť manipulácii pri elektronickom rozdeľovaní súdnych podaní, zabezpečiť nahrávanie a archivovanie súdnych pojednávaní, zaviesť elektronické súdnictvo. Navrhuje začať verejnú diskusiu o ukončení trestnoprávnej imunity sudcov, zvážiť zavedenie špecializovaných správnych súdov v štýle Najvyššieho správneho súdu v ČR, ako aj zavedenie jednotného systému sledovania výkonnosti, dochádzky a domácej práce sudcov.

Robíme to pre deti – SF

Strana Robíme to pre deti – Slobodné fórum (RTPD-SF) v úvode k svojmu volebnému programu Zdravé, šťastné a úspešné deti oznamuje, že vznikla ako „reakcia na necitlivú a arogantnú politiku plnú chamtivosti a korupcie. Je reakciou na zlé riešenia, rozkrádanie a neustále zadlžovanie nás všetkých, ale aj zadlžovanie našich detí“ (strana Slobodné fórum je pritom aktérom na slovenskej politickej scéne už dávnejšie, od roku 2004, po tom čo z SDKÚ v roku 2003 v dôsledku silného vnútorného konfliktu okolo kauzy „skupinka“ odišla časť vrcholových straníckych funkcionárov a členov, vrátane vtedajšej podpredsedníčky SDKÚ Zuzany Martinákovej, neskoršej predsedníčky SF). RTPD-SF by chcela „zobrať politiku z chápadiel moci a nekalých úmyslov a posunúť ju opäť k ľuďom“, pozýva k spolupráci všetkých, „ktorí chcú pomôcť dostať politiku z osídiel lži a chamtivosti, smerom k riešeniu praktických problémov spoločnosti v prospech našich detí“.

Drvivá väčšina ustanovení volebného programu strany je venovaná rodičovstvu, výchove detí, otázkam rodinnej a sociálnej politiky, školstvu, zdravotníctvu, bývaniu. Otázkam vývoja politického a ústavného systému venuje RTPD-SF vo svojom programe oveľa skromnejšiu pozornosť. Medzi volebné sľuby zaradila predsavzatie zrušiť poslaneckú imunitu bez výnimky, prijať ústavný zákon o hmotnej zodpovednosti ústavných činiteľov, ktorí nakladajú so štátnym majetkom, stanoviť ústavným zákonom postup pri oddlžovaní štátu s výhľadom na jednu generáciu (20 rokov). RTPD-SF navrhuje „uskutočniť zmeny volebného systému s uplatnením prvkov väčšinového systému a viacerých volebných obvodov a tým zaviesť väčšiu interakciu medzi voličom a poslancom a väčšiu zodpovednosť poslancov voči voličom“. Týmto sa ustanovenia programu RTPD-SF, venované otázkam pôsobenia demokratických inštitúcií a právneho štátu fakticky vyčerpávajú.

Národ a Spravodlivosť

Volebný program strany Národ a Spravodlivosť – naša strana (NaS) Národ žiada spravodlivosť uvádza, že strana sa bude usilovať „rozvíjať princíp priamej demokracie, podporovať a upevňovať miestne samosprávy“. O ideologickom základe strany, založenej v roku 2011 niektorými bývalými poprednými predstaviteľmi SNS, vrátane Anny Belousovovej, svedčí nasledujúca pasáž z preambuly jej programového dokumentu: „Strana bude rešpektovať právo jednotlivca na akýkoľvek politický názor, ale jednoznačne je proti totalitarizmu vo všetkých podobách vrátane multikulturalizmu, proti národnému socializmu vo všetkých jeho formách vrátane fašizmu a nacizmu, proti liberálnemu kapitalizmu vrátane jeho globálnych foriem, ako aj proti islamizmu a európskemu federalizmu“.

Volebný program NaS obsahuje osobitnú časť „Politika“, ktorá zhŕňa návrhy strany v oblasti politického systému. V nej NaS o.i. navrhuje zrušiť trestnoprávnu a priestupkovú poslaneckú imunitu, zaviesť zverejňovanie príjmov a výdavkov politikov a verejných činiteľov, zaviesť princíp nezlučiteľnosti funkcií poslancov NR SR a starostu, resp. primátora, predsedu VÚC, poslanca Európskeho parlamentu, zaviesť prísnu kontrolu výdavkov politických strán vynaložených na volebnú kampaň (vrátane výdavkov pred začatím oficiálnej volebnej kampane). Strana chce zredukovať počet ministerstiev na maximálny počet 7 a zrušiť funkcie štátnych tajomníkov na všetkých ministerstvách. Navrhuje tiež zredukovať počet VÚC na 3+2 (vrátane Bratislavy a Košíc), zaviesť možnosť hlasovania vo voľbách prostredníctvom internetu a vyvodzovať zodpovednosť sudcov v prípadoch rozhodnutí, ktoré sa ukázali ako nezákonné.

Právo a Spravodlivosť

Najrozsiahlejšiu časť volebného programu, venovanú politickému systému, spomedzi všetkých politických strán, kandidujúcich v parlamentných voľbách 2012, má strana Právo a spravodlivosť (PaS), ktorá presadzuje myšlienku zavedenia priamej demokracie v SR. Program PaS je však snáď aj najväčšou kuriozitou zo všetkých analyzovaných volebných dokumentov, pretože navrhuje zaviesť na Slovensku politický systém prevzatý z inej krajiny. PaS navrhuje zavedenie v SR švajčiarskeho systému, pričom príslušná – a dosť rozsiahla – časť volebného programu strany je v podstate čítankovým výkladom politického systému Švajčiarska, založeného na princípoch referendovej a direktoriálnej demokracie. Volebný program PaS tak síce nadobudol nezvyčajnú edukatívnu pridanú hodnotu (každý, kto sa chce oboznámiť so švajčiarskym politickým systémom „v kocke“, môže tak urobiť pri čítaní volebného programu PaS), avšak pravdepodobnosť jeho praktickej realizácie v podmienkach Slovenska sa blíži k nule.

KSS

V stručnom dokumente Program komunistov na záchranu Slovenska, ktorý v decembri 2011 schválila Komunistická strana Slovenska (KSS), sa hovorí, že strana sa usiluje o „dokonalejšiu, pokrokovejšiu, sociálno-spravodlivú spoločnosť založenú na hospodárskej a politickej pluralite“. Podľa nej „nástrojom k dosiahnutiu tohto cieľa je odstránenie modelu výlučnosti súkromného vlastníctva kapitálu, ktorý produkuje vládu bohatej menšiny nad demokratickou väčšinou spoločnosti“. Keďže „kapitalizmus predstavuje nehumánny a bezohľadný režim založený na vykorisťovaní, násilí, lúpeži, nespravodlivosti a morálnom úpadku, v ktorom je človek len nástrojom zisku“, chce ho KSS „prekonať a v budúcnosti nastoliť socializmus“. Zrejme uvedomujúc si fakt, že „nastolenie socializmu“ je vec dlhodobej perspektívy, časový horizont ktorej ani samotná KSS nie je schopná aspoň približne odhadnúť, strana sa rozhodla, že si zbytočne nebude komplikovať situáciu tým, že bude navrhovať nejaké konkrétne opatrenia v oblasti politického systému, vedúce k dosiahnutiu spomínaného cieľa. Volebný program KSS je raritou spomedzi všetkých analyzovaných programov, ale z úplne iného dôvodu než program strany PaS – v programovom dokumente KSS sa totiž nenachádza vôbec nič, čo by aspoň nejako súviselo s problematikou vývoja politického systému.

Záver

Analýza volebných programov kandidujúcich politických strán ukázala vysokú mieru ich rôznorodosti – aj z hľadiska rozsahu a rozpracovania príslušných častí, aj z hľadiska obsahu a zamerania navrhovaných riešení a opatrení.

Všetky strany (resp. ich drvivá väčšina) sa zhodli na pomerne malom priestore – patrí sem predovšetkým zavedenie e-governmentu, čo je v podstate „nepolitická“, technokratická agenda. Väčšina strán volá po zrušení trestnoprávnej poslaneckej imunity, mnohé strany svorne deklarujú nevyhnutnosť väčšej transparentnosti financovania politických strán a odstránenia podmienok pre politickú korupciu, ale ich návrhy v tejto oblasti sa odlišujú mierou konkrétnosti a hĺbkou. Niektoré strany navrhujú čiastočnú reformu volebného systému (napríklad zavedenie prvkov väčšinového modelu), iné sa tejto otázke vôbec nevenujú. To isté sa týka návrhov na zmeny v ústavnom systéme, tu vidíme veľký rozptyl medzi jednotlivými stranami – od pomerne veľkého počtu návrhov ústavných zmien (prípad KDH) až po žiaden návrh.

Snáď najhlbšou, najviditeľnejšou a zrejme aj najvýznamnejšou deliacou čiarou medzi relevantnými subjektmi je ich názor na situáciu v justícii, vzťah k reformným krokom, uskutočneným v tejto oblasti počas vlády I. Radičovej. Zatiaľ čo subjekty dosluhujúcej vládnej koalície (SDKÚ-DS, KDH, SaS, Most-Híd a OĽaNO) trvajú na pokračovaní a prehlbovaní justičnej reformy, opozičné strany (Smer-SD, ĽS-HZDS) otvorene hlásajú jej zastavenie a zrušenie jej výsledkov. Otázne je, či a ako tento rozpor ovplyvní uvažovanie strán o vytvorení vládnej koalície po voľbách, najmä v prípade, ak aktérmi povolebných koaličných rokovaní sa stanú strana Smer-SD a niektoré zo stredo-pravých strán.

Zdroj: www.infovolby.sk



>> Späť na Aktuality

Videoaktuality

Kľúčové oblasti a udalosti vývoja bezpečnostného a obranného sektora SR v rokoch 1993-2023. 

Proces prechodu k demokracii v kontexte formovania a fungovania slovenskej štátnosti.

Thirty Years <br/>of Slovak Security <br/>and Defence Policy
Tridsať rokov samostatného Slovenska. Šesť pohľadov na formovanie štátu

Výskumná štúdia zameraná na kľúčové oblasti digitálnej gramotnosti ľudí v preddôchodkovom a dôchodkovom veku.

Výskumná reflexia kľúčových postojov internetovej populácie SR v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

 Digitálna gramotnosť 2023 - zaostrené na seniorov
Kyberbezpečnosť 2023 - optikou internetovej populácie SR

Autentické svedectvo o vývoji politickej slobody v ponovembrovom Slovensku a Česko-Slovensku. Udalosti rokov 1990-1992.

Publikácia prináša množstvo faktov
z demografickej i ekonomickej štatistiky ako aj zo sociologických výskumov.

Dva roky politickej slobody. Obnovené vydanie
Starší ľudia medzi nami. Kde sme, kam smerujeme

Navštívte nás na Facebooku





Obsah © 2006 Inštitút pre verejné otázky.
Design © 2006 Komplot
Generuje redakčný systém BUXUS spoločnosti ui42.
Konverzný kurz: 1 EUR = 30,1260 Sk


tlačiťposlaťhore