ivo.sk
Grigorij Mesežnikov o výsledkoch referenda

G.MESEŽNIKOV: Výsledky referenda môžu byť pre koalíciu podporným faktorom

TASR, 19.9.2010

Bratislava 19. septembra (TASR) - Výsledky referenda, i keď vzhľadom na nízku účasť nebolo platné, môžu byť určitým podporným faktorom pre strany vládnej koalície pri presadzovaní tých referendových otázok, ktoré má vo svojom programe. Uviedol to dnes v rozhovore pre TASR politológ Grigorij Mesežnikov.

Podľa jeho názoru SaS bude môcť argumentovať veľmi silnou podporou verejnosti v bodoch, ktoré boli predmetom hlasovania. "SaS sa rozhodne nemôže považovať za tých, ktorí prehrali, 23 percent zúčastnených je argument v prospech podpory ich pozícií," tvrdí analytik. Myslí si tiež, že v prípade, že by bolo referendum platné, výsledky by boli rovnaké. Názor ľudí, napríklad v otázke zúženia poslaneckej imunity podľa neho nebude môcť celkom odignorovať ani najsilnejšia opozičná strana Smer-SD.

Za nízku účasť môžu viaceré faktory, tvrdí Mesežnikov. Spomenul nedostatočnú aktivitu strán, ktoré síce priamo nevystúpili s protireferendovými postojmi, ale reálne sa do kampane nezapojili. Ďalším faktorom, ktorý ovplyvnil účasť, boli negatívne skúsenosti s predchádzajúcimi všeľudovými hlasovaniami, keď iba jedno, o vstupe Slovenska do EÚ, bolo platné. A napokon aj skutočnosť, že referendum sa konalo tri mesiace po parlamentných voľbách. "Je to známy fenomén, že keď sa na Slovensku konajú volebné akty v priebehu kratších období po sebe, tak účasť je vždy nižšia," poznamenal.

Nad postojom prezidenta SR Ivana Gašparoviča, ktorý sa napokon na hlasovaní zúčastnil, sa podľa politológa dá iba počudovať či pousmiať. Prezident by podľa neho mal vysvetliť, aký význam mala jeho účasť na referende desať minúť pred uzavretím hlasovania z hľadiska vyslania signálu pre verejnosť. "V priebehu jedného dňa poprel svoj postoj, ktorý prezentoval," poznamenal.

V súvislosti s kladným postojom verejnosti v otázke redukcie poslancov NR SR zo 150 na 100 si politológ nemyslí, že by mohla vzniknúť relevantná politická iniciatíva, ktorá by to presadzovala. "S otázkou prichádza iba SaS, v tomto zhoda v koalícii nie je," poznamenal, pričom dodal, že z hľadiska zisťovania názorov verejnosti je síce legitímna, nemyslí si však, že môže byť predmetom referenda. To, že sa ľudia priklonili v prospech uvedeného riešenia, ho neprekvapuje.



REFERENDUM: Prezident v sobotu napokon hlasoval, o 21:50

SITA, 19.9.2010

Politológ Grigorij Mesežnikov kritizuje, že prezident do poslednej chvíle zahmlieval, či v referende zahlasuje. Jeho argument o podpore referenda ako podpore SaS považuje za nelegitímny. Pripomína rok 1998, keď Gašparovičovi ako členovi HZDS neprekážala stranícka angažovanosť sa v referende o zákaze privatizácie strategických podnikov. Rovnako nemal výhrady ani k referendu o predčasných voľbách, ktoré v roku 2004 inicioval Smer.

BRATISLAVA 19. septembra (SITA) - Prezident Ivan Gašparovič napokon hlasoval v sobotňajšom referende. Hlava štátu odmietala pred plebiscitom povedať, či sa ho zúčastní, alebo nie. "Vopred sa nikdy nevyjadril, že sa na referende nezúčastní, zároveň však ani nepotvrdil svoju účasť, aby takýmito vyjadreniami nepodporil referendum, ktoré strana SaS využila ako spôsob cesty do Národnej rady SR a na propagáciu vlastných politických cieľov," povedal pre agentúru SITA prezidentov hovorca Marek Trubač. Gašparovič hlasoval na ZŠ Jelačičova v bratislavskom Ružinove o 21:50, teda desať minút pred uzatvorením volebných miestností. Politológa Grigorija Mesežnikova jeho účasť na plebiscite prekvapila. "Neviem, či si neuvedomil, že predsa len ako hlava štátu by mal mať väčšiu úctu k inštitútu priamej demokracie," povedal agentúre SITA Mesežnikov.
Politológ kritizuje, že prezident do poslednej chvíle zahmlieval, či v referende zahlasuje. Bolo by férovejšie, keby Gašparovič od začiatku povedal, či pôjde, alebo nepôjde hlasovať a uviedol svoje dôvody. "Do značnej miery to poukázalo na jeho profil ako politika," poznamenal Mesežnikov. Argument o podpore referenda ako podpore SaS považuje politológ za nelegitímny. "Petičná akcia bola súčasťou straníckych aktivít predvolebnej kampane SaS, ale keď je už referendum vyhlásené, ide o to, aby sa občania vyjadrili k otázkam," myslí si Mesežnikov. Pripomína rok 1998, keď Gašparovičovi ako členovi HZDS neprekážala stranícka angažovanosť sa v referende o zákaze privatizácie strategických podnikov. "Aj referendum o predčasných voľbách, iniciované v roku 2004 Smerom, ktoré bolo nevhodné z hľadiska ústavného systému, napriek tomu vtedy Ivan Gašparovič nemal výhrady voči rýdzo straníckej aktivite," upozorňuje Mesežnikov.

Svojím výrokom, že nechce podporovať propagandu jednej strany, prezident podľa politológa odhalil svoju pozíciu. "Keby tento postoj prezentoval pred parlamentnými voľbami, bolo by to v poriadku, ale keď sa už tá strana dostala do parlamentu, nemá to ako zmeniť situáciu," vyhlásil Mesežnikov. Účasť prezidenta na referende by nemala veľký vplyv z hľadiska motivácie veľkej masy. "Ale zo svojej pozície mohol vyhlásiť referendum hneď po vyzbieraní podpisov, a to neurobil," hovorí Mesežnikov. Predseda SaS Richard Sulík po predložení petície s približne 400-tisíc podpismi občanov za vyhlásenie referenda žiadal hlavu štátu, aby vypísala referendum na deň parlamentných volieb (12. júna), alebo na deň komunálnych volieb, ktoré budú na jeseň. Chcel tak ušetriť náklady na hlasovanie i zabezpečiť referendu požadovanú účasť. Prezident jeho návrhu nevyhovel.

Podľa neoficiálnych výsledkov bola celková účasť na sobotňajšom referende 22,84 percenta, takže výsledky budú neplatné. Údaj zverejnil Štatistický úrad SR po spočítaní hlasov vo všetkých 5060 okrskoch. Spomedzi 4 369 553 oprávnených občanov zapísaných do zoznamov na hlasovanie sa na referende zúčastnilo 998 142 ľudí. Na šesť referendových otázok odpovedala väčšina hlasujúcich kladne. Najvýraznejší súhlas vyslovili hlasujúci v referende so zúžením poslaneckej imunity, hneď po tom so znížením počtu poslancov zákonodarného zboru zo 150 na 100. V sobotu sa rozhodovalo aj o nákupe lacnejších automobilov pre verejné orgány, zrušení koncesionárskych poplatkov, zrušení práva na odpoveď pre osoby poverené výkonom verejnej moci a možnosti voliť v parlamentných voľbách a tiež voľbách do Európskeho parlamentu cez internet.

K výsledkom referenda sa prezident Ivan Gašparovič vyjadrí dnes napoludnie pred svojou cestou na Island.



REFERENDUM: Ľudí plebiscit zaujal viac ako eurovoľby

SITA, 19.9.2010

Na referendovom hlasovaní sa v sobotu zúčastnilo viac voličov ako na minuloročných voľbách od Európskeho parlamentu.

BRATISLAVA 19. septembra (SITA) - Sobotné referendum zaujalo ľudí viac ako minuloročné voľby do Európskeho parlamentu (EP). Aj napriek slabej kampani, ktorú referendu robila len strana SaS, sa na plebiscite zúčastnilo 998 142 ľudí, čo je o 144 609 voličov viac ako na eurovoľbách. Tie sa konali 6. júna 2009 a keďže sa v nich o hlasy voličov uchádzalo 16 politických subjektov, predchádzala im i masívnejšia kampaň a oslovovanie voličov zo strany politikov. Referendová kampaň stála 130-tisíc eur, z ktorých SaS zaplatila tisíc billboardov, 2,5 milióna letákov, inzerciu v tlačených médiách, spoty v televízii a rozhlase a rozposlanie e-mailov na vyše 500-tisíc adries.

Podľa politológa Grigorija Mesežnikova sú príčiny nízkej účasti pri eurovoľbách a referende odlišné. "V prípade Európskeho parlamentu ide o voľbu zástupcov do inštitúcií, ktoré majú vysokú dôveryhodnosť na Slovensku, ale ľudia nevidia reálnu možnosť ovplyvniť situáciu v SR," povedal agentúre SITA Mesežnikov. Ako dodal, pri referende majú hlasujúci väčší pocit, že rozhodujú sami o sebe“.



POLITOLÓG: NAJVÄČŠÍM PREKVAPENÍM JE ÚČASŤ PREZIDENTA

Aktuálne.sk, 19.9.2010

Ladislav Bariak, ml.

Bratislava - Ak sobotňajšie referendum prinieslo nejaké väčšie prekvapenie, je to rozhodne "utajená" účasť prezidenta Ivana Gašparoviča na hlasovaní. Pre Aktuálne.sk to vyhlásil prezident Inštitútu pre verejné otázky a politológ Grigorij Mesežnikov.

Ako totiž pripomína, Gašparovič dokázal v priebehu pár hodín poprieť sám seba. Prezidentov hovorca Marek Trubač v sobotu podvečer oznámil, že hlava štátu svoje volebné právo nevyužije, čo sa však zmenilo približne desať minút pred zatvorením referendových miestností.

"Poprel svoj postoj, ktorý zverejnil v deň referenda, keď tvrdil, že referendum je zbytočné, je to len naháňanie hlasov politickej strane a navyše ide o mrhanie verejnými prostriedkami. Táto zvláštnosť teraz možno prikryje aj odkaz tohto referenda," nazdáva sa Mesežnikov.

Šéf IVO pritom pripomína, že podobné výhrady nemal súčasný prezident pri viacerých referendách, ktoré iniciovali jeho bývalí spolustraníci z HZDS či podporovatelia zo Smeru. Príkladom môže byť referendum, ktoré pred niekoľkými rokmi inicioval Robert Fico na skrátenie volebného obdobia počas Dzurindovej vlády.

Otázka pre psychológa

Čo však viedlo Gašparoviča k náhlej zmene postoja k tomuto hlasovaniu, si politológ nevie celkom dobre vysvetliť.

"Možno je to skôr otázka pre psychológa než politického analytika. Poprieť samého seba v priebehu pár hodín a potom sa nepozorovane zúčastniť referenda, to je pre hlavu štátu veľmi zvláštne," konštatoval Mesežnikov.

Samotná účasť občanov však politológa neprekvapila. Už prieskum agentúry Focus totiž naznačoval, že k referendovým urnám by mohlo prísť približne 20 percent voličov. Napriek tomu ho však politológ nepovažuje za neúspešné. 

"Na vzorke takmer milióna ľudí sa potvrdilo, že drvivá väčšina sa prikláňa k riešeniam, ktoré SaS navrhla do referenda. Nebude sa preto dať argumentovať napríklad tým, že nedostatočná účasť znamená nižšiu podporu pre tieto otázky. Myslím si totiž, že ak by aj bolo referendum platné, výsledky by sa neodlišovali od tých pri tejto takmer 23 percentnej účasti," poznamenal Mesežnikov.

Hlavu v smútku tak podľa prezidenta IVO nemusí mať ani samotný iniciátor referenda a predseda SaS Richard Sulík.

"To, o čo sa usilovali po formálnej stránke, sa im nepodarilo dosiahnuť. Ale tri mesiace po parlamentných voľbách, slabšom záujme iných politických strán či v priamom strete s antireferendovou kampaňou, rozhodne z toho nevychádzajú ako porazení," tvrdí Mesežnikov.

Zmeniť či nezmeniť kvórum?

A hoci potrebná 50-percentná hranica nebola splnená už v šiestom referende v krátkej slovenskej histórii, politológ si nemyslí, že by bola potrebná zmena tohto kvóra.

"Je to správne nastavené. Sú tu totiž isté výhrady, že politické strany nadužívajú referendum vo svojich politických zámeroch. Takéto vysoké kvórum je tak poistkou, aby sa to nezmenilo na národný šport," pripomína prezident IVO.



REFERENDUM NIE JE NEÚSPEŠNÉ, JE NEPLATNÉ

Sme.sk, 19.9.2010, videokomentár




>> Späť na Aktuality

Videoaktuality

Kľúčové oblasti a udalosti vývoja bezpečnostného a obranného sektora SR v rokoch 1993-2023. 

Proces prechodu k demokracii v kontexte formovania a fungovania slovenskej štátnosti.

Thirty Years <br/>of Slovak Security <br/>and Defence Policy
Tridsať rokov samostatného Slovenska. Šesť pohľadov na formovanie štátu

Výskumná štúdia zameraná na kľúčové oblasti digitálnej gramotnosti ľudí v preddôchodkovom a dôchodkovom veku.

Výskumná reflexia kľúčových postojov internetovej populácie SR v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

 Digitálna gramotnosť 2023 - zaostrené na seniorov
Kyberbezpečnosť 2023 - optikou internetovej populácie SR

Autentické svedectvo o vývoji politickej slobody v ponovembrovom Slovensku a Česko-Slovensku. Udalosti rokov 1990-1992.

Publikácia prináša množstvo faktov
z demografickej i ekonomickej štatistiky ako aj zo sociologických výskumov.

Dva roky politickej slobody. Obnovené vydanie
Starší ľudia medzi nami. Kde sme, kam smerujeme

Navštívte nás na Facebooku





Obsah © 2006 Inštitút pre verejné otázky.
Design © 2006 Komplot
Generuje redakčný systém BUXUS spoločnosti ui42.
Konverzný kurz: 1 EUR = 30,1260 Sk


tlačiťposlaťhore