ivo.sk
Martin Bútora
Čestný prezident









Martin Bútora (nar. 1944 v Bratislave) je sociológ, spisovateľ a diplomat, čestný prezident Inštitútu pre verejné otázky. Je absolventom Filozofickej fakulty Univerzity Komenského. V rokoch 1966 – 1969 bol redaktorom študentských časopisov Echo bratislavských vysokoškolákov (vedúci redaktor), Reflex (časopis slovenských vysokoškolákov, zástupca šéfredaktora) a týždenníka Kultúrny život. Po sovietskej okupácii bol v politickej nemilosti. V rokoch 1971 – 1977 sa zamestnal ako dokumentarista v Československom výskumnom ústave práce a sociálnych vecí. V roku 1977 odmietol na svojom pracovisku podpísať rezolúciu odsudzujúcu Chartu 77 a následne v rokoch 1977 – 1988 pracoval ako sociológ a terapeut v Protialkoholickej poradni. Súbežne sa zapájal do nezávislých aktivít sociológov a spisovateľov kritizujúcich represívny režim.

V novembri 1989 bol jedným zo spoluzakladateľov hnutia Verejnosť proti násiliu, protagonistu nenásilnej revolúcie na Slovensku. Ako člen Koordinačného centra VPN bol na jar roku 1990 spoluzostavovateľom a redaktorom volebného programu hnutia VPN Šanca pre Slovensko. V rokoch 1990 – 1992 pracoval ako poradca prezidenta ČSFR Václava Havla pre ľudské práva a riaditeľ sekcie pre ľudské práva v Kancelárii prezidenta.

V rokoch 1991-98 vyučoval najprv na Karlovej univerzite v Prahe, kde sa v decembri 1992 habilitoval, neskôr pôsobil na Katedre politológie Trnavskej univerzity (1993 – 1998). Absolvoval študijné pobyty v zahraničí (Oxford, St. Anthony´s College, 1993; Princeton University, 1993 – 1994; Collegium Budapest, 1997), ako aj prednášky na viacerých zahraničných univerzitách.

V rokoch 1994 – 1996 bol predsedom Slovenského centra P.E.N. klubu. V rokoch 1995 – 1997 uviedol do života výskumný projekt orálnej histórie založený na videosvedectvách ľudí zo Slovenska, ktorí prežili Holokaust, ktorý zorganizovala Nadácia Milana Šimečku v spolupráci s Yale University. V roku 1997 prišiel s ideou založiť Inštitút pre verejné otázky (IVO), think-tank zaoberajúci sa verejnou politikou. a stal sa jeho prvým prezidentom.

Od februára 1999 bol veľvyslancom Slovenskej republiky v USA; odkiaľ sa vrátil po ratifikácii členstva Slovenska v NATO v americkom Kongrese v júni 2003.

V rokoch 2004 – 2014 bol čestným prezidentom a analytikom IVO a v rokoch 2009 – 2014 pôsobil v ako pegagóg a akademický garant v Centre pre severoamerické štúdie pri Ekonomickej univerzite v Bratislave.

Je autorom sociologických monografií (o alkoholizme a svojpomoci), prozaických kníh a početných publikácií a štúdií o zahraničnej politike, občianskej spoločnosti a budovaní demokracie. So svojou manželkou Zorou Bútorovou preložili viaceré divadelné hry.

Ako editor stál pri zrode každoročne vydávaných kolektívnych publikácií Súhrnných správ o stave spoločnosti (1995 – 2011) do ktorých s výnimkou pôsobenia v diplomacii od roku 1995 pravidelne prispieval (naposledy v roku 2011). Bol spolueditom a spoluautorom publikácií Slovensko v šedej zóne? Rozširovanie NATO, zlyhania a perspektívy Slovenska, 1998; The 1998 Parliamentary Elections and Democratic Rebirth in Slovakia, 1999; Keď ľahostajnosť nie je odpoveď. Príbeh občianskeho združovania na Slovensku po páde komunizmu, 2004. V roku 2004 vydal zbierku štúdií a esejí Odklínanie, v roku 2010 knihu Druhý dych, v roku 2011 mu vyšla kniha poviedok Skok a kuk. Medzi ďalšie publikácie patria Democracy and Populism in Central Europe: The Visegrad Elections and Their Aftermath, 2007; Kde sme? Mentálne mapy Slovenska, 2010; Visegrad Elections 2010: Domestic Impact and European Consequences, 2011; Aktívne občianstvo a mimovládny sektor na Slovensku. Trendy a perspektívy, 2012; Slovakia 2012. Trends in Quality of Democracy, 2013; Alternative Politics? The Rise of New Political Parties in Central Europe, 2013; Odkiaľ a kam. 20 rokov samostatnosti, 2013.

Je nositeľom domácich i zahraničných vyznamenaní. V roku 1999 mu National Endowment for Democracy (Národná nadácia pre demokraciu) vo Washingtone udelila medailu Za službu demokracii (Democracy Service Medal). V roku 2001 získal medailu Jána Papánka a tiež Heritage Award udelenú The Czech and Slovak Heritage Association. V roku 2002 dostal Cenu za politiku a diplomaciu udelenú organizáciou Friends of Slovakia, The Celebration of Freedom Award udelenú American Jewish Committee’s Washington Chapter, ako aj Krištáľové krídlo (mimoriadnu cena za diplomaciu). V roku 2002 mu prezident Slovenskej republiky udelil Rad Ľudovíta Štúra II. triedy za obhajobu ľudských práv a rozvoj občianskej spoločnosti. V roku 2011 mu prezident Poľskej republiky udelil Rytiersky kríž Radu za zásluhy.


Videoaktuality

Kľúčové oblasti a udalosti vývoja bezpečnostného a obranného sektora SR v rokoch 1993-2023. 

Proces prechodu k demokracii v kontexte formovania a fungovania slovenskej štátnosti.

Thirty Years <br/>of Slovak Security <br/>and Defence Policy
Tridsať rokov samostatného Slovenska. Šesť pohľadov na formovanie štátu

Výskumná štúdia zameraná na kľúčové oblasti digitálnej gramotnosti ľudí v preddôchodkovom a dôchodkovom veku.

Výskumná reflexia kľúčových postojov internetovej populácie SR v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

 Digitálna gramotnosť 2023 - zaostrené na seniorov
Kyberbezpečnosť 2023 - optikou internetovej populácie SR

Autentické svedectvo o vývoji politickej slobody v ponovembrovom Slovensku a Česko-Slovensku. Udalosti rokov 1990-1992.

Publikácia prináša množstvo faktov
z demografickej i ekonomickej štatistiky ako aj zo sociologických výskumov.

Dva roky politickej slobody. Obnovené vydanie
Starší ľudia medzi nami. Kde sme, kam smerujeme

Navštívte nás na Facebooku





Obsah © 2006 Inštitút pre verejné otázky.
Design © 2006 Komplot
Generuje redakčný systém BUXUS spoločnosti ui42.
Konverzný kurz: 1 EUR = 30,1260 Sk


tlačiťposlaťhore