ivo.sk
 
Ak máte záujem o aktuálne informácie o aktivitách IVO, pošlite nám Váš e-mail
pošli



Inštitút pre verejné otázky v rámci projektu Stredná Európa v zrkadle ruských médií podporeného Partnerstvom pre otvorené informácie (Open Information Partnership) zverejňuje analýzy na mesačnej báze.

1. VÝSTUPY V SLOVENČINE

Bielorusko nie je Rusko, september 2020

Už takmer šesť týždňov trvá v Bielorusku revolúcia slobody. Nehoráznym spôsobom sfalšované výsledky prezidentských volieb vyvolali masové protesty podvedených občanov okamžite po oznámení „oficiálnych“ výsledkov. To čo nasledovalo, nemalo obdobu v dejinách tejto krajiny snáď od skončenia druhej svetovej vojny. Ozbrojení príslušníci špeciálnych jednotiek OMON spolu s regulárnymi policajnými jednotkami v priebehu troch dní a troch nocí na uliciach a vo väzniciach Minska a mnohých ďalších bieloruských miest neľútostne bili, mučili, ponižovali a znásilňovali tisíce zadržaných mužov a žien, pričom to robili s neuveriteľnou sadistickou dôslednosťou. Zaznamenané a neskôr publikované svedectvá obetí týchto zverstiev a lekárov, ktorí sa im snažili ...  (blog.sme.sk, september 2020).


Voľby v Čiernej Hore ako zrkadlo ruskej politiky na Balkáne

Po parlamentných voľbách, ktoré sa uskutočnili koncom augusta 2020 v Čiernej Hore, vznikne v tejto krajine nová vláda. Vytvorí ju doterajšia opozícia. Vyplynulo to z dohody, ktorú v Podgorici začiatkom septembra uzatvorili lídri troch politických zoskupení – volebných blokov Za budúcnosť Čiernej Hory, Mier je náš národ a Čierne na Bielom, ktoré porazili dovtedy vládnucu Demokratickú stranu socialistov (DPS) na čele Milom Djukanovičom, terajším prezidentom a bývalým niekoľkonásobným premiérom. Tá síce získala najviac voličských hlasov spomedzi všetkých zúčastnených strán, ale nedokázala sformovať väčšinu v parlamente. Od roku 1990 bola DPS dominantnou politickou silou a vládla až doteraz. Práve utrpela prvú volebnú porážku od svojho ...  (Denník N, september 2020).


1968 - 2020: Pražská jar a moskovská zima (august 2020)

V súčasnom Rusku dochádza k plazivej revízii „jeľcinovského“ pohľadu na sovietsku inváziu do Československa, mnohí ľudia sú stále v zajatí mýtov o „bratskej pomoci“. 21. augusta si pripomíname výročie invázie vojsk ZSSR a ďalších krajín Varšavskej zmluvy do Československa. Obsadenie ČSSR v roku 1968 sovietskou armádou sa stalo jednou z ikonických udalostí dejín 20. storočia. V auguste 1968 sa začal okupačný „dočasný“ pobyt sovietskych vojsk v Československu, ktorý trval takmer 23 rokov, až do júna 1991, keď už bola v plnom rozsahu obnovená demokracia a „socialistický tábor“ v tom čase už ani neexistoval. Invázia, intervencia, okupácia, „normalizácia“, „konsolidácia“ – sú to všetko udalosti, ktoré sa odohrali v komunistickom Československu...  (blog.sme.sk, august 2020).


Politicky farboslepá Moskva vidí bieloruskú revolúciu v poľských, litovských a ukrajinských farbách

Revolúcia slobody v Bielorusku, ktorá už tretí týždeň púta pozornosť celého sveta, je momentálne jednou z hlavných tém aj v ruských médiách. Nezávislé a prodemokratické mediálne platformy, ktoré pôsobia pod silným administratívnym tlakom štátu, sprostredkovávajú svojmu nie veľmi početnému publiku pravdivé a neskreslené informácie. Autori týchto médií prejavujú sympatie s bojom Bielorusov proti krvavému tyranovi, ktorý po masívnom sfalšovaní prezidentských volieb a vyhnaní ich skutočnej víťazky do zahraničia vyslal do ulíc jednotky OMON proti protestujúcim voličom. Zatiaľ čo nezávislé prodemokratické ruské mediálne platformy podávajú vcelku adekvátny obraz toho, čo sa odohráva v susednom štáte, a približujú ruskému publiku nepredstaviteľnú ľudskú tragédiu a neuveriteľnú občiansku odvahu Bielorusov, provládne médiá...  (Denník N, august 2020).


Tragédia MH17: Veľmocenská deviácia pacháteľa (júl 2020)

V dejinách štátov sa z času na čas odohrávajú nepredvídateľné alebo nečakané udalosti, ktoré dokážu významne ovplyvniť ich osud, medzinárodné postavenie, zahranično-politickú líniu a imidž, a to dokonca viac než starostlivo pripravované a plánované kroky. Presne pred šiestimi rokmi sa takáto udalosť odohrala v nebi nad baníckou oblasťou vo východnej časti Ukrajiny, v tom čase ovládanej ozbrojenými jednotkami pro-ruských „separatistov“, ktorí mali vo svojich radoch množstvo ruských armádnych špecialistov, údajných „dovolenkárov“ a nachádzali sa pod plnou vojensko-politickou kontrolou Moskvy. V tom čase, júli 2014, už takmer tri mesiace ukrajinská armáda zvádzala boje s vzbúrencami z dvoch samozvaných „ľudových republík“ –Luhanskej a Doneckej, vyhlásených na pokyn a za priamej podpory Kremľa...  (blog.sme.sk, júl 2020).


Ruský pohľad na poľské voľby: Vyhral Duda? Nie, to iba prehrali Zelenskyj, Merkelová a Brusel

Nedávne prezidentské voľby v Poľsku boli nepochybne jednou z najdôležitejších politických udalostí v Európe v tomto roku. Množstvo kontextov spojených s priebehom volebnej kampane, ale najmä s výsledkami volieb, je dnes – a bude ešte zrejme dlho – predmetom podrobných analýz a úvah. V Poľsku sa rozhodovalo predovšetkým o tom, akým smerom sa bude vyvíjať tento veľký európsky štát v oblasti vnútropolitickej, sociálnej a ekonomickej, aký tu bude stav právneho štátu, systém ochrany ľudských práv, pôsobenie verejnoprávnych a nezávislých médií, sociálna politika a stratégie v ekonomike. Nie menej významný bol vonkajší kontext, keďže vplyv volebných výsledkov na interakciu Poľska s jeho susedmi (od Nemecka cez krajiny V4 až po Litvu, Bielorusko, Ukrajinu a Rusko), s Európskou úniou, s USA a NATO...  (Denník N, júl 2020).


Keď Čekisti stále rozhodujú o zahraničnej politike (jún 2020)

V Ruskej federácii po roku 1999 sa sformoval zvláštny typ mocenského usporiadania. Dnes tou silou, ktorá rozhoduje o vnútornej a zahraničnej politike, je určitá korporácia, zložená z vybraných zástupcov tej časti silových zložiek, ktorí sa pred rokom 1992 zaoberali otázkami „štátnej bezpečnosti“ Sovietskeho zväzu. Ide o skupinu príslušníkov bývalého sovietskeho Výboru pre štátnu bezpečnosť (KGB), v tradičnom rusko-sovietskom slangu „čekistov“, ktorí po krátkom, menej než 10 rokov trvajúcom období demokratizácie (i keď plytkej a nedokonalej) pod taktovkou Borisa Jeľcina, zvrátili vývoj v krajine smerom ku konsolidácii autoritárskeho režimu na čele s jedným z jej členov – bývalým dôstojníkom KGB, neskôr šéfom ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) a predsedom vlády RF Vladimírom Putinom...  (blog.sme.sk, jún 2020).


Priveľa špiónov alebo nevďačné Bulharsko

V posledných mesiacoch sa zvýšilo napätie vo vzťahoch medzi Ruskom a Bulharskom. Podobne ako dnes v Českej republike (a pred dvomi rokmi v Poľsku), jeho príčinou sú problémy okolo pomníkov a pamätných miest venovaných Červenej armáde. Došlo tu dokonca k pokusom o ich poškodenie – stalo sa tak v mestečku Dobrič pri Plovdive a v mestskej časti Lozenec v Sofii. Tieto prípady podnietili bulharskú verejnosť k úvahám o širších súvislostiach umiestnenia týchto pomníkov, o ich spoločenskom význame. Bokom pochopiteľne nezostal dôležitý vonkajší aktér – Rusko, ktoré si nárokuje rolu bezprostredného účastníka udalostí, správa sa v podobných situáciách ako obeť, ale zároveň sa pokúša byť arbitrom. Často sa však stáva, že sa za spormi o minulosť skrýva pozadie vytvárané súčasným vývojom. Situácia v Bulharsku ...  (Denník N, jún 2020).


Ruské „vojny pamäti“ – budú pokračovať? (máj 2020)

Každý kto sleduje súčasnú zahraničnú politiku Ruska si nemôže nevšimnúť, že popri bežnej agende, ktorú „vybavuje“ ruská diplomacia, sa do popredia teraz dostávajú napäté bilaterálne vzťahy s niektorými stredoeurópskymi krajinami. K zostreniu týchto vzťahov dochádza kvôli odlišnému nazeraniu na minulosť. Dnes táto otázka najviac postihuje vzťahy Ruska s Poľskom a Českou republikou. Konfrontácia tu zašla tak ďaleko, že sa dá hovoriť doslova o „vojne pamätí“. Používanie metaforického pojmu „vojna“ v tomto kontexte je celkom oprávnené: konflikty vypukajú nečakane (hoci na ich príprave jedna zo strán zjavne pracuje dlhší čas), využíva sa určitá zámienka na útok – akési „casus belli“, jasne sa dá rozlíšiť útočník a prepadnutý, konfrontácia postupne eskaluje, do jej priebehu sa zapájajú „informačné vojská“ ...  (blog.sme.sk, máj 2020).


Záchrana Koneva ricínom? Čo v Rusku píšu o vojne o pamäť a ako by potrestali Česko

Ani v čase pandémie COVID-19 sa nezastavila vojna pamäti, ktorú rozpútalo Rusko proti niektorým krajinám strednej a východnej Európy. Po druhej svetovej vojne boli tieto krajiny začlenené do sovietskeho bloku, koncom 80. rokov však skoncovali s komunistickým režimom a slobodné sa rozhodli, že sa stanú súčasťou západného integračného projektu a vstúpia do EÚ a NATO. Bez výnimky vo všetkých stredoeurópskych krajinách, ktoré sa po druhej svetovej vojne stali súčasťou sovietskeho bloku, dnes platí interpretácia, že koniec vojny v Európe a porážka nacizmu nepriniesli skutočnú slobodu tu žijúcim národom a že jeden „hnedý“ nedemokratický režim bol nahradený iným, „červeným“. V stručnej a koncentrovanej forme bola táto interpretácia pred pár týždňami vyjadrená v spoločnom vyhlásení ministrov zahraničných vecí ...  (Denník N, máj 2020); fotografia*)


Rusko, Čína, Taiwan: Zahraničná politika v časoch COVID-19, apríl 2020

Pod to, aké konkrétne rozhodnutia počas pandémie jednotlivé štáty prijímajú sa podpisuje charakter ich spoločenského usporiadania, typ politického režimu, jeho hodnotové rámce. Demokracie dbajú o to, aby zavedené obmedzenia nenarušovali ľudské práva a mali za cieľ predovšetkým dôstojnosť a blaho ľudí, nie záujmy samotného štátu a jeho inštitúcií. Naopak, autoritárske režimy sa starajú predovšetkým o vlastnú stabilitu a prežitie a na práva a dôstojnosť obyvateľstva prihliadajú až v druhom rade, ak vôbec. Podobne ako postupy vlád vnútri krajín prezrádzajú veľa o charaktere režimu toho-ktorého štátu, tak aj ich kroky na medzinárodnej scéne naznačujú o aký štát ide. Sú prípady, keď niektoré štáty reagujú na pandémiu na medzinárodnej scéne špecifickým spôsobom, vychádzajúcim za rámec boja proti nákaze ...  (blog.sme.sk, apríl 2020).


Budapešť, Brusel, Kyjev a Moskva: kto s kým a proti komu

Bežný ruský čitateľ z príspevkov o Maďarsku publikovaných v domácich médiách môže nadobudnúť dojem, že ide o štát s jednoznačne proruskou zahraničnou politikou a veľmi blízky Rusku svojím vnútorným nastavením. Čitatelia sa preto môžu pýtať, prečo je potom tento štát členom EÚ a NATO, keď má také vážne spory so západnými spojencami a s Ruskom má také priateľské vzťahy. Ruských autorov príspevkov o Maďarsku však podobné otázky netrápia a odpovede na ne nehľadajú. Podľa denníka Vzgljad je reakcia mnohých štátov EÚ ...  (Denník N, apríl 2020).


Bratia navždy, alebo „Ukrajina nie je Rusko“? – marec 2020

Šieste výročie nelegálnej anexie ukrajinského Krymu Ruskou federáciou je príležitosťou nielen na rekapituláciu celej kauzy rusko-ukrajinskej vojny, jej príčin a doterajšieho priebehu, jej dopadu na situáciu v Európe, na stav medzinárodných vzťahov vo svete, ale aj na uvažovanie o širšom rámci a kontextoch vzťahov medzi dvoma krajinami, dvoma blízkymi národmi, ktoré v dôsledku súhry historických okolností v priebehu dlhších časových období boli súčasťami spoločných štátnych celkov. Osudy Ukrajiny a Ruska ...  (blog.sme.sk, marec 2020).


Slovenské voľby v Rusku: smútia za Ficom a Dankom, obávajú sa Matoviča, Čaputová je od Sorosa

Je známe, že ruské provládne médiá prinášajú informácie o udalostiach odohrávajúcich sa v iných krajinách optikou ich súvislosti so vzťahmi s Ruskom, respektíve so Západom, s ktorým je ruský štát už dlhšie v konflikte. Aktivity jednotlivých politických aktérov sa tu posudzujú podľa toho, ako sa stavajú k Rusku a jeho politike, či nie sú príliš naklonení na stranu jeho súperov v medzinárodnej aréne. Slovensko v takomto vnímaní nie je nijaká výnimka. Skôr naopak, keďže miestna scéna je z tohto pohľadu rozmanitejšia než v niektorých iných štátoch, je tu širší výber ...  (Denník N, marec 2020).


Rusko-česká “pomníková vojna” je sporom o súčasnosť

Odlišná interpretácia dejín sa v poslednom čase stáva čoraz väčším problémom vo vzťahoch medzi Ruskom a niektorými európskymi krajinami. Dokonca sa zdá, že čím väčší časový odstup od tej-ktorej udalosti je, tým výraznejšie ovplyvňujú rozdiely v jej interpretácii vzťahy medzi Ruskom a príslušnou krajinou. Interpretácia historických udalostí, v ktorých figurujú Rusko (respektíve bývalý Sovietsky zväz) a bývalé krajiny sovietskeho bloku, má dnes v Rusku charakter oficiálneho naratívu, odstúpenie od ktorého sa stáva objektom kritiky zo strany štátu tak vnútri ...  (Denník N, február 2020).


Rusko-bieloruské déjà vu, február 2020

Rusko nie je jedinou krajinou, ktorá sa nenachádza bezprostredne v blízkovýchodnom regióne, avšak aktívne sa angažuje v tunajšom vývoji. Významných vonkajších aktérov je tu viac – sú to Turecko a Irán, susediace s týmto regiónom, sú to geograficky oveľa vzdialenejšie USA, ale aj niektoré západoeurópske štáty (najmä Veľká Británia). Hoci ruská diplomacia sa usiluje vytvoriť zdanie, že súčasná ruská politika v tomto regióne je akýmsi návratom k aktívnej politike ruského štátu z obdobia 19. storočia, v skutočnosti ruské vedenie na čele s Vladimírom Putinom nadväzuje ...  (blog.sme.sk, február 2020).


Ruský pohľad na Poľsko: Z obetí sa stal páchateľ

Koncom roka 2019 ruský prezident Vladimir Putin sa vo svojich verejných prejavoch na rôznych fórach – od naživo vysielanej výročnej tlačovej konferencie cez samit Spoločenstva nezávislých štátov v Petrohrade až po kolégium ruského ministerstva obrany – venoval otázkam súvisiacim s interpretáciou príčin a následkov uzatvorenia sovietsko-nemeckej zmluvy v auguste 1939 (pakt Molotov-Ribbentrop). Vysvetlením tejto nezvyčajnej aktivity hlavy ruského štátu bola téza prezentovaná viacerými prokremeľskými médiami, že išlo o vystúpenia v rámci príprav na oslavy ...  (Denník N, január 2020).


Rusko na Blízkom východe, január 2020: Od Brežneva k Putinovi

Rusko nie je jedinou krajinou, ktorá sa nenachádza bezprostredne v blízkovýchodnom regióne, avšak aktívne sa angažuje v tunajšom vývoji. Významných vonkajších aktérov je tu viac – sú to Turecko a Irán, susediace s týmto regiónom, sú to geograficky oveľa vzdialenejšie USA, ale aj niektoré západoeurópske štáty (najmä Veľká Británia). Hoci ruská diplomacia sa usiluje vytvoriť zdanie, že súčasná ruská politika v tomto regióne je akýmsi návratom k aktívnej politike ruského štátu z obdobia 19. storočia, v skutočnosti ruské vedenie na čele s Vladimírom Putinom nadväzuje ...  (blog.sme.sk, január 2020).


2. VÝSTUPY V ČESKOM JAZYKU

Volby v Černé Hoře jako zrcadlo ruské politiky na Balkánu
Blog.respekt.cz, september 2020

Politicky Barvoslepá Moskva vidí beloruskou revoluci v polských litevských a ukrajinských barvách
Blog.respekt.cz, august 2020

Ruský pohled na polské volby: Vyhrál Duda? Ne, to jen prohráli Zelenskyj, Merkelová a Brusel
Blog.respekt.cz, júl 2020

Příliš mnoho špionů nebo nevděčné Bulharsko
Blog.respekt.cz, jún 2020

Záchrana Koneva ricínom? Čo v Rusku píšu o vojne o pamäť a ako by potrestali Česko
Blog.respekt.cz, máj 2020

Budapešť, Brusel, Kyjev a Moskva: kdo s kým a proti komu
Blog.respekt.cz, apríl 2020

Slovenské volby 2020: Ztratilo Rusko přítele?
Blog.respekt.cz, marec 2020

Rusko-česká „pomníková válka“ je sporem o současnost
Blog.respekt.cz, február 2020

Ruský pohled na Polsko: Z obětí se stal pachatel
Blog.respekt.cz, január 2020

3. VÝSTUPY V ANGLICKOM JAZYKU

Time Will Tell

There are few countries in Europe to which the Russian pro-government media has paid as much attention in recent years as to Montenegro. Developments before the parliamentary elections in Montenegro were an ideal opportunity for the Russian media to show how the forces of evil, represented by the local pro-Western government, and the forces of good allied with Russia, side by side ...  (Visegrad Insight, September 2020).


Neither white nor red

Politically colour-blind Moscow sees Belarusian revolution in Polish, Lithuanian and Ukrainian colours. The revolution of freedom in Belarus, which has attracted the attention of the whole world for the third week in a row, is currently one of the main topics in Russian media as well. Independent and pro-democratic media platforms, which operate under strong administrative pressure ...  (Visegrad Insight, September 2020).


Did Duda Win? No, It Is Only Zelensky, Merkel and Brussels Who Have Lost

A common feature of Russia's assessment of Poland is that although Polish society is politically divided, what unites most Poles is hostility to Russia. The recent presidential election in Poland was undoubtedly one of the most important political events in Europe this year. Many of the contexts associated with the election campaign ...  (Visegrad Insight, August 2020).


Too Many Spies

Tensions in relations between Russia and Bulgaria have risen in recent months. As in the case of the Czech Republic today (and Poland two years ago), this is due to conflict over monuments and memorial sites dedicated to the Red Army. Attempts were made to damage them: in the town of Dobrich, near Plovdiv, and in the Lozenets district in Sofia. These cases prompted a wider conversation ...  (Visegrad Insight, July 2020).


Saving Konev with Ricin Poison?

Even during the COVID-19 pandemic, the “war of memory” unleashed by Russia against some countries in Central and Eastern Europe did not come to halt. After the Second World War, these countries were included in the Soviet block, but in the late 1980s, they were done with the communist regime and freely decided to become part of the Western integration project, joining the EU ...  (Visegrad Insight, June 2020).


Russia’s Best Friend?

The coronavirus pandemic has triggered responses from all affected states. Different countries have taken different measures. Some were purely medical, others regulated the employment and labour law, the activities of financial institutions, state institutions, the education system, essential services, transportation and so on. The prevailing trend was an introduction ...  (Visegrad Insight, May 2020).


A Friend Lost?

It is well known that the Russian pro-government media reporting on events taking place in other countries is always couched in the context of that nation’s relationship with Russia, or with the West – with which the Russian state has long been in conflict. The activities of individual political actors are judged by their attitude towards Russia and its policies ... (Visegrad Insight, March 2020).


Struggle for the Present

Recently, differing interpretations of history have become an increasing problem in relations between Russia and several European countries. Indeed, it seems that the greater the time gap since a given event, the more markedly the differences in its interpretation affect relationships between Russia and the concerned countries. Not upholding this narrative is criticised ...  (Visegrad Insight, March 2020).


The Victim Becomes the Perpetrator

It is difficult to estimate how far the anti-Polish political and media campaign will go, inspired and instigated by actions from the Kremlin. It may have far-reaching consequences for Russian citizens' relationship with Poland and the Poles. At the end of 2019, Russian President Vladimir Putin made several addresses on the causes and consequences of the Soviet-German treaty of August 1939 ...  (Visegrad Insight, February 2020).



ĎALŠIE ŠTÚDIE, ČLÁNKY A ANALÝZY


2020

Czy Duda wygrał? Nie, to tylko Zełenski, Merkel i Bruksela przegrali  
Grigorij Mesežnikov, 17.8.2020, publica.pl

Le guerre della memoria in Europa centrale e orientale  
Grigorij Mesežnikov, 14.7.2020, internazionale.it

Russia’s Phantom Battles. Moscow's Memory Wars with Central and Eastern Europe 
Grigorij Mesežnikov, 1.7.2020, Visegrad Insight

Разам гнілі ў акопах: перапісаная гісторыя і фантомныя болі
Euroradio Live - rozhovor s Grigorijom Mesežnikovom, 19.6.2020

Фантомные битвы России
Grigorij Mesežnikov, 10.6.2020, portál Reformation - reform.by

Русский взгляд на Польшу: жертва превратилась в виновника (Respekt, Чехия)
Článok G. Mesežnikova prevzatý z blog.respekt.cz, 5.2.2020, portal inosmi.ru

2016-2019

Doors Wide Shut: Russian, Chinese and Turkish authoritarian influence in Hungary, Slovakia and the Czech Republic
Patrik Szicherle, Grigorij Mesežnikov, Jonáš Syrovátka, Jakub Merc, Péter Krekó.
Budapest: Political Capital, 2019.

Investigating Russia’s role and the Kremlin’s interference in the 2019 EP elections
Patrik Szicherle, Adam Lelonek, Grigorij Mesežnikov, Jonáš Syrovátka, Nikos Štěpánek.
Budapest: Political Capital and Friedrich Naumann Stiftung 2019.

Night Wolves: Spectacular tools of Russia’s “Sharp Power” in Slovakia
Grigorij Mesežnikov, July 5, 2019

Moscow’s illiberal narratives in Central Europe
Grigorij Mesežnikov, April 24, 2019

The EU, Russia, Ukraine in Slovak Pro-Russian Media
Grigorij Mesežnikov, March 25, 2019

Slovak Pro-Kremlin Media in 2019 EP Election: Fighting against “Dangerous Liberal Europe”
Grigorij Mesežnikov, June 4, 2019

Testing Democratic Resolve in Slovakia in: Christopher Walker – Jessica Ludwig (eds.): Sharp Power: Rising Authoritarian Influence.
Grigorij Mesežnikov, Gabriela Pleschová
Washington, D.C.: National Endowment for Democracy 2017

Hatred, violence and comprehensive military training. The violent radicalisation and Kremlin connections of Slovak paramilitary, extremist and neo-Nazi groups.
Edited by Lóránt Győri, April, 2017. А study by Political Capital.
Grigorij Mesežnikov, Radovan Bránik
Budapest: Political Capital Institute 2017.

Slovakia in: The Weaponization of Culture: Kremlin’s Traditional Agenda and the Export of Values to Central Europe. A study by Political Capital Institute.
Grigorij Mesežnikov, Juraj Mesík Budapest: Political Capital Institute 2016

Григорий Месежников: Россия хочет вернуть Словакию, ушедшую на Запад
reform.by
29 апреля 2019

Словацкий политолог Григорий МЕСЕЖНИКОВ: «Запад давил на Украину, отговаривал вводить войска в Крым, надеясь, что все решится мирным путем»
in:"БУЛЬВАР ГОРДОНА", №1 (609) 2017, 4 ЯНВАРЯ

Slovensko opúšťa EÚ, tvrdili v Rusku s nadšením
Sme, 9.3.2017

Mäkkú silu Západu vystriedala ostrá sila z Ruska
Sme, 6.12.2017

Kto tancuje zhubné čierne tango
Sme, 29.12.2017

Rukoväť konšpiračných teórií u nás
Sme, 28.12.2018

*) fotografia - socha maršala Koneva v Prahe
Autor: Matěj Baťha; upravené - výrez (cropped)
Licencia: Creative Commons Attribution-Share Alike 2.5 Generic license 
Zdroj: https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Ivan_Stepanovic_Konev.jpg



>> Späť na Aktuality

Videoaktuality

Neprehliadnite aktuálnu výskumnú štúdiu o postojoch internetovej populácie k problematike kybernetickej bezpečnosti. 

Výsledky 15. ročníka výskumu digitálnej gramotnosti populácie SR.

Kyberbezpečnosť očami internetovej populácie SR
Digitálna gramotnosť na Slovensku 2020

Výsledky volieb a ich širší
kontext, činnosti politických
aktérov, sociologické dáta.

Publikácia obsahujúca 30 pojmov súvisiacich s občianskym spolunažívaním.

Slovenské voľby '20.<br/>Akú zmenu priniesli
Spolu, či proti sebe? Čo ovplyvňuje naše spolužitie

Vnímanie Novembra 1989 a ponovembrových zmien občami Slovenska.

Priebeh eurovolieb 2019, výsledky a spoločensko-politické kontexty hlasovania slovenských občanov.

30 rokov po Nežnej revolúcii. Zisky a straty očami verejnosti
Európske voľby 2019 na Slovensku: výsledky a súvislosti

Navštívte nás na Facebooku





Obsah © 2006 Inštitút pre verejné otázky.
Design © 2006 Komplot
Generuje redakčný systém BUXUS spoločnosti ui42.
Konverzný kurz: 1 EUR = 30,1260 Sk


tlačiťposlaťhore