ivo.sk
 
Ak máte záujem o aktuálne informácie o aktivitách IVO, pošlite nám Váš e-mail
pošli



Inštitút pre verejné otázky v rámci projektu Stredná Európa v zrkadle ruských médií podporeného Partnerstvom pre otvorené informácie (Open Information Partnership) zverejňuje analýzy na mesačnej báze.

1. VÝSTUPY V SLOVENČINE

Ruské „vojny pamäti“ – budú pokračovať? (máj 2020)

Každý kto sleduje súčasnú zahraničnú politiku Ruska si nemôže nevšimnúť, že popri bežnej agende, ktorú „vybavuje“ ruská diplomacia, sa do popredia teraz dostávajú napäté bilaterálne vzťahy s niektorými stredoeurópskymi krajinami. K zostreniu týchto vzťahov dochádza kvôli odlišnému nazeraniu na minulosť. Dnes táto otázka najviac postihuje vzťahy Ruska s Poľskom a Českou republikou. Konfrontácia tu zašla tak ďaleko, že sa dá hovoriť doslova o „vojne pamätí“. Používanie metaforického pojmu „vojna“ v tomto kontexte je celkom oprávnené: konflikty vypukajú nečakane (hoci na ich príprave jedna zo strán zjavne pracuje dlhší čas), využíva sa určitá zámienka na útok – akési „casus belli“, jasne sa dá rozlíšiť útočník a prepadnutý, konfrontácia postupne eskaluje, do jej priebehu sa zapájajú „informačné vojská“ ...  (blog.sme.sk, máj 2020).


Záchrana Koneva ricínom? Čo v Rusku píšu o vojne o pamäť a ako by potrestali Česko

Ani v čase pandémie COVID-19 sa nezastavila vojna pamäti, ktorú rozpútalo Rusko proti niektorým krajinám strednej a východnej Európy. Po druhej svetovej vojne boli tieto krajiny začlenené do sovietskeho bloku, koncom 80. rokov však skoncovali s komunistickým režimom a slobodné sa rozhodli, že sa stanú súčasťou západného integračného projektu a vstúpia do EÚ a NATO. Bez výnimky vo všetkých stredoeurópskych krajinách, ktoré sa po druhej svetovej vojne stali súčasťou sovietskeho bloku, dnes platí interpretácia, že koniec vojny v Európe a porážka nacizmu nepriniesli skutočnú slobodu tu žijúcim národom a že jeden „hnedý“ nedemokratický režim bol nahradený iným, „červeným“. V stručnej a koncentrovanej forme bola táto interpretácia pred pár týždňami vyjadrená v spoločnom vyhlásení ministrov zahraničných vecí ...  (Denník N, máj 2020); fotografia*)


Rusko, Čína, Taiwan: Zahraničná politika v časoch COVID-19, apríl 2020

Pod to, aké konkrétne rozhodnutia počas pandémie jednotlivé štáty prijímajú sa podpisuje charakter ich spoločenského usporiadania, typ politického režimu, jeho hodnotové rámce. Demokracie dbajú o to, aby zavedené obmedzenia nenarušovali ľudské práva a mali za cieľ predovšetkým dôstojnosť a blaho ľudí, nie záujmy samotného štátu a jeho inštitúcií. Naopak, autoritárske režimy sa starajú predovšetkým o vlastnú stabilitu a prežitie a na práva a dôstojnosť obyvateľstva prihliadajú až v druhom rade, ak vôbec. Podobne ako postupy vlád vnútri krajín prezrádzajú veľa o charaktere režimu toho-ktorého štátu, tak aj ich kroky na medzinárodnej scéne naznačujú o aký štát ide. Sú prípady, keď niektoré štáty reagujú na pandémiu na medzinárodnej scéne špecifickým spôsobom, vychádzajúcim za rámec boja proti nákaze ...  (blog.sme.sk, apríl 2020).


Budapešť, Brusel, Kyjev a Moskva: kto s kým a proti komu

Bežný ruský čitateľ z príspevkov o Maďarsku publikovaných v domácich médiách môže nadobudnúť dojem, že ide o štát s jednoznačne proruskou zahraničnou politikou a veľmi blízky Rusku svojím vnútorným nastavením. Čitatelia sa preto môžu pýtať, prečo je potom tento štát členom EÚ a NATO, keď má také vážne spory so západnými spojencami a s Ruskom má také priateľské vzťahy. Ruských autorov príspevkov o Maďarsku však podobné otázky netrápia a odpovede na ne nehľadajú. Podľa denníka Vzgljad je reakcia mnohých štátov EÚ ...  (Denník N, apríl 2020).


Bratia navždy, alebo „Ukrajina nie je Rusko“? – marec 2020

Šieste výročie nelegálnej anexie ukrajinského Krymu Ruskou federáciou je príležitosťou nielen na rekapituláciu celej kauzy rusko-ukrajinskej vojny, jej príčin a doterajšieho priebehu, jej dopadu na situáciu v Európe, na stav medzinárodných vzťahov vo svete, ale aj na uvažovanie o širšom rámci a kontextoch vzťahov medzi dvoma krajinami, dvoma blízkymi národmi, ktoré v dôsledku súhry historických okolností v priebehu dlhších časových období boli súčasťami spoločných štátnych celkov. Osudy Ukrajiny a Ruska ...  (blog.sme.sk, marec 2020).


Slovenské voľby v Rusku: smútia za Ficom a Dankom, obávajú sa Matoviča, Čaputová je od Sorosa

Je známe, že ruské provládne médiá prinášajú informácie o udalostiach odohrávajúcich sa v iných krajinách optikou ich súvislosti so vzťahmi s Ruskom, respektíve so Západom, s ktorým je ruský štát už dlhšie v konflikte. Aktivity jednotlivých politických aktérov sa tu posudzujú podľa toho, ako sa stavajú k Rusku a jeho politike, či nie sú príliš naklonení na stranu jeho súperov v medzinárodnej aréne. Slovensko v takomto vnímaní nie je nijaká výnimka. Skôr naopak, keďže miestna scéna je z tohto pohľadu rozmanitejšia než v niektorých iných štátoch, je tu širší výber ...  (Denník N, marec 2020).


Rusko-česká “pomníková vojna” je sporom o súčasnosť

Odlišná interpretácia dejín sa v poslednom čase stáva čoraz väčším problémom vo vzťahoch medzi Ruskom a niektorými európskymi krajinami. Dokonca sa zdá, že čím väčší časový odstup od tej-ktorej udalosti je, tým výraznejšie ovplyvňujú rozdiely v jej interpretácii vzťahy medzi Ruskom a príslušnou krajinou. Interpretácia historických udalostí, v ktorých figurujú Rusko (respektíve bývalý Sovietsky zväz) a bývalé krajiny sovietskeho bloku, má dnes v Rusku charakter oficiálneho naratívu, odstúpenie od ktorého sa stáva objektom kritiky zo strany štátu tak vnútri ...  (Denník N, február 2020).


Rusko-bieloruské déjà vu, február 2020

Rusko nie je jedinou krajinou, ktorá sa nenachádza bezprostredne v blízkovýchodnom regióne, avšak aktívne sa angažuje v tunajšom vývoji. Významných vonkajších aktérov je tu viac – sú to Turecko a Irán, susediace s týmto regiónom, sú to geograficky oveľa vzdialenejšie USA, ale aj niektoré západoeurópske štáty (najmä Veľká Británia). Hoci ruská diplomacia sa usiluje vytvoriť zdanie, že súčasná ruská politika v tomto regióne je akýmsi návratom k aktívnej politike ruského štátu z obdobia 19. storočia, v skutočnosti ruské vedenie na čele s Vladimírom Putinom nadväzuje ...  (blog.sme.sk, február 2020).


Ruský pohľad na Poľsko: Z obetí sa stal páchateľ

Koncom roka 2019 ruský prezident Vladimir Putin sa vo svojich verejných prejavoch na rôznych fórach – od naživo vysielanej výročnej tlačovej konferencie cez samit Spoločenstva nezávislých štátov v Petrohrade až po kolégium ruského ministerstva obrany – venoval otázkam súvisiacim s interpretáciou príčin a následkov uzatvorenia sovietsko-nemeckej zmluvy v auguste 1939 (pakt Molotov-Ribbentrop). Vysvetlením tejto nezvyčajnej aktivity hlavy ruského štátu bola téza prezentovaná viacerými prokremeľskými médiami, že išlo o vystúpenia v rámci príprav na oslavy ...  (Denník N, január 2020).


Rusko na Blízkom východe, január 2020: Od Brežneva k Putinovi

Rusko nie je jedinou krajinou, ktorá sa nenachádza bezprostredne v blízkovýchodnom regióne, avšak aktívne sa angažuje v tunajšom vývoji. Významných vonkajších aktérov je tu viac – sú to Turecko a Irán, susediace s týmto regiónom, sú to geograficky oveľa vzdialenejšie USA, ale aj niektoré západoeurópske štáty (najmä Veľká Británia). Hoci ruská diplomacia sa usiluje vytvoriť zdanie, že súčasná ruská politika v tomto regióne je akýmsi návratom k aktívnej politike ruského štátu z obdobia 19. storočia, v skutočnosti ruské vedenie na čele s Vladimírom Putinom nadväzuje ...  (blog.sme.sk, január 2020).


2. VÝSTUPY V ČESKOM JAZYKU

Záchrana Koneva ricínom? Čo v Rusku píšu o vojne o pamäť a ako by potrestali Česko
Blog.respekt.cz, máj 2020

Budapešť, Brusel, Kyjev a Moskva: kdo s kým a proti komu
Blog.respekt.cz, apríl 2020

Slovenské volby 2020: Ztratilo Rusko přítele?
Blog.respekt.cz, marec 2020

Rusko-česká „pomníková válka“ je sporem o současnost
Blog.respekt.cz, február 2020

Ruský pohled na Polsko: Z obětí se stal pachatel
Blog.respekt.cz, január 2020

3. VÝSTUPY V ANGLICKOM JAZYKU

Saving Konev with Ricin Poison?

Even during the COVID-19 pandemic, the “war of memory” unleashed by Russia against some countries in Central and Eastern Europe did not come to halt. After the Second World War, these countries were included in the Soviet block, but in the late 1980s, they were done with the communist regime and freely decided to become part of the Western integration project, joining the EU ...  (Visegrad Insight, June 2020).


Russia’s Best Friend?

The coronavirus pandemic has triggered responses from all affected states. Different countries have taken different measures. Some were purely medical, others regulated the employment and labour law, the activities of financial institutions, state institutions, the education system, essential services, transportation and so on. The prevailing trend was an introduction ...  (Visegrad Insight, May 2020).


A Friend Lost?

It is well known that the Russian pro-government media reporting on events taking place in other countries is always couched in the context of that nation’s relationship with Russia, or with the West – with which the Russian state has long been in conflict. The activities of individual political actors are judged by their attitude towards Russia and its policies ... (Visegrad Insight, March 2020).


Struggle for the Present

Recently, differing interpretations of history have become an increasing problem in relations between Russia and several European countries. Indeed, it seems that the greater the time gap since a given event, the more markedly the differences in its interpretation affect relationships between Russia and the concerned countries. Not upholding this narrative is criticised ...  (Visegrad Insight, March 2020).


The Victim Becomes the Perpetrator

It is difficult to estimate how far the anti-Polish political and media campaign will go, inspired and instigated by actions from the Kremlin. It may have far-reaching consequences for Russian citizens' relationship with Poland and the Poles. At the end of 2019, Russian President Vladimir Putin made several addresses on the causes and consequences of the Soviet-German treaty of August 1939 ...  (Visegrad Insight, February 2020).



ĎALŠIE ŠTÚDIE, ČLÁNKY A ANALÝZY


Doors Wide Shut: Russian, Chinese and Turkish authoritarian influence in Hungary, Slovakia and the Czech Republic
Patrik Szicherle, Grigorij Mesežnikov, Jonáš Syrovátka, Jakub Merc, Péter Krekó.
Budapest: Political Capital, 2019.

Investigating Russia’s role and the Kremlin’s interference in the 2019 EP elections
Patrik Szicherle, Adam Lelonek, Grigorij Mesežnikov, Jonáš Syrovátka, Nikos Štěpánek.
Budapest: Political Capital and Friedrich Naumann Stiftung 2019.

Night Wolves: Spectacular tools of Russia’s “Sharp Power” in Slovakia
Grigorij Mesežnikov, July 5, 2019

Moscow’s illiberal narratives in Central Europe
Grigorij Mesežnikov, April 24, 2019

The EU, Russia, Ukraine in Slovak Pro-Russian Media
Grigorij Mesežnikov, March 25, 2019

Slovak Pro-Kremlin Media in 2019 EP Election: Fighting against “Dangerous Liberal Europe”
Grigorij Mesežnikov, June 4, 2019

Testing Democratic Resolve in Slovakia in: Christopher Walker – Jessica Ludwig (eds.): Sharp Power: Rising Authoritarian Influence.
Grigorij Mesežnikov, Gabriela Pleschová
Washington, D.C.: National Endowment for Democracy 2017

Hatred, violence and comprehensive military training. The violent radicalisation and Kremlin connections of Slovak paramilitary, extremist and neo-Nazi groups.
Edited by Lóránt Győri, April, 2017. А study by Political Capital.
Grigorij Mesežnikov, Radovan Bránik
Budapest: Political Capital Institute 2017.

Slovakia in: The Weaponization of Culture: Kremlin’s Traditional Agenda and the Export of Values to Central Europe. A study by Political Capital Institute.
Grigorij Mesežnikov, Juraj Mesík Budapest: Political Capital Institute 2016

Григорий Месежников: Россия хочет вернуть Словакию, ушедшую на Запад
reform.by
29 апреля 2019

Словацкий политолог Григорий МЕСЕЖНИКОВ: «Запад давил на Украину, отговаривал вводить войска в Крым, надеясь, что все решится мирным путем»
in:"БУЛЬВАР ГОРДОНА", №1 (609) 2017, 4 ЯНВАРЯ

Slovensko opúšťa EÚ, tvrdili v Rusku s nadšením
Sme, 9.3.2017

Mäkkú silu Západu vystriedala ostrá sila z Ruska
Sme, 6.12.2017

Kto tancuje zhubné čierne tango
Sme, 29.12.2017

Rukoväť konšpiračných teórií u nás
Sme, 28.12.2018

*) fotografia - socha maršala Koneva v Prahe
Autor: Matěj Baťha; upravené - výrez (cropped)
Licencia: Creative Commons Attribution-Share Alike 2.5 Generic license 
Zdroj: https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Ivan_Stepanovic_Konev.jpg



>> Späť na Aktuality

Videoaktuality

Neprehliadnite aktuálnu výskumnú štúdiu o postojoch internetovej populácie k problematike kybernetickej bezpečnosti. 

Výsledky 15. ročníka výskumu digitálnej gramotnosti populácie SR.

Kyberbezpečnosť očami internetovej populácie SR
Digitálna gramotnosť na Slovensku 2020

Správa zo sociologického
výskumu názorov mladých
ľudí vo veku 15-19 rokov.

Publikácia obsahujúca 30 pojmov súvisiacich s občianskym spolunažívaním.

Občianske spolunažívanie <br/>očami tínedžerov
Spolu, či proti sebe? Čo ovplyvňuje naše spolužitie

Vnímanie Novembra 1989 a ponovembrových zmien občami Slovenska.

Priebeh eurovolieb 2019, výsledky a spoločensko-politické kontexty hlasovania slovenských občanov.

30 rokov po Nežnej revolúcii. Zisky a straty očami verejnosti
Európske voľby 2019 na Slovensku: výsledky a súvislosti

Navštívte nás na Facebooku





Obsah © 2006 Inštitút pre verejné otázky.
Design © 2006 Komplot
Generuje redakčný systém BUXUS spoločnosti ui42.
Konverzný kurz: 1 EUR = 30,1260 Sk


tlačiťposlaťhore