Stredná Európa v zrkadle ruských médií [2020] - IVO

Kto sme
IVO
Príhovor prezidenta
Programy
Pracovníci
Donori

Aktuality

Projekty

Aktivity
Štúdie, analýzy
Knižné publikácie
Výskumy
Konferencie, semináre
Publicistika
Film, multimedia

Partneri

e-Shop
Obchodné podmienky

Úvod | English | Mapa stránok | RSS | Kontakt

Stredná Európa v zrkadle ruských médií [2020]

Inštitút pre verejné otázky v rámci projektu Stredná Európa v zrkadle ruských médií podporeného Partnerstvom pre otvorené informácie (Open Information Partnership) zverejňuje analýzy na mesačnej báze.

1. VÝSTUPY V SLOVENČINE

Rusko vz. západ a „koniec dejín“ v blízkom zahraničí

Končí sa rok 2020. Bol naozaj výnimočný. Rámcovali ho mimoriadne udalosti vo svete – pandémia koronavírusu, ktorá zmenila život stovkám miliónov obyvateľov planety, prezidentské voľby v USA s výsledkami, ktoré neuznal (a stále odmieta uznať) úradujúci prezident Donald Trump, dlhotrvajúce pokojné občianske povstanie v Bielorusku, ktoré vypuklo po prezidentských voľbách nehanebne zmanipulovaných vyšinutým diktátorom Aleksandrom Lukašenkom, novelizácia ruskej ústavy, ktorá umožnila prezidentovi Vladimírovi Putinovi vládnuť až do roku 2036, krátka vojna na južnom Kaukaze, ktorá preformátovala balans síl v regióne s ďalekosiahlymi následkami pre ďalší vývoj v širšom západoázijskom a blízkovýchodnom okolí, už piaty rok pokračujúce ... (blog.sme.sk, december 2020).

Moldavské voľby boli optikou Moskvy súbojom proruského „dobra“ a „zla“ zo Západu

Nedávne prezidentské voľby v Moldavsku sa skončili pozoruhodnými výsledkami. V obidvoch kolách Maia Sanduová, expremiérka a líderka proeurópskej Strany akcie a solidarity, zvíťazila nad úradujúcim proruským prezidentom Igorom Dodonom, pričom v druhom kole s výrazným rozdielom – 58 : 42 percent hlasov. Voľby vyvolali veľkú pozornosť v Európe, ale najmä v Rusku, ktoré stále považuje Moldavsko za súčasť pásma svojich „privilegovaných záujmov“. O volebný súboj sa tu zaujímali tak provládne médiá, ktoré sa snažili priamo vstúpiť do prebiehajúcej kampane na strane jedného z kandidátov (niektoré ruské denníky majú špeciálne verzie pre čitateľov v Moldavsku), ako aj vrcholoví ruskí politici – minister zahraničných veci, riaditeľ Služby vonkajšej rozviedky ... (Denník N, december 2020).

Náhorný Karabach, kremeľská triáda a "chyby v systéme"

Nedávno skončená šesťtýždňová vojna medzi Azerbajdžanom a Arménskom o Náhorný Karabach sa stala významnou udalosťou nielen z hľadiska vývoja v regióne južného Kaukazu, ale aj v širšom kontexte post-sovietskeho priestoru. Nie je možné v tejto súvislosti obísť správanie Ruskej federácie, štátu, ktorý si po rozpade ZSSR mocenskými prostriedkami vydobyl v tomto priestore postavenie vedúceho aktéra, akéhosi dirigenta, ktorému majú byť podriadení ostatní hráči. Nasledujúci text je pokusom pozrieť sa na kauzu Náhorného Karabachu optikou jedného špecifického kontextu. Tým je prístup súčasného vedenia Ruskej federácie k post-sovietskym republikám na základe hodnotenia ich vnútornej a zahraničnej politiky z hľadiska súladu s vývojovým modelom samotného Ruska ... (blog.sme.sk, november 2020).

Pre Srbsko je dobré to, čo je dobré pre Rusko

Rusko nemá záujem o definitívne vyriešenie srbsko-kosovského problému, pretože sa obáva, že by tým stratilo na Balkáne pozíciu silného hráča, ktorému najviac vyhovujú konfliktné situácie. Tým sa Rusku darí brzdiť pohyb Srbska do zjednotenej Európy. Politický vývoj na území niekdajšej Juhoslávie zaznamenal v roku 2020 značnú dynamiku, ktorá v posledných mesiacoch nabrala na intenzite – v regionálnom, balkánskom aj celoeurópskom kontexte. Čierna Hora je po augustových parlamentných voľbách v procese formovania novej proeurópskej vlády. Vytvoria ju zástupcovia pôvodne opozičných strán, ktoré prerušili 30-ročné vládnutie strany úradujúceho prezidenta Mila Đukanovića. Po tom, čo sa v roku 2019 konečne podarilo vyriešiť dlhotrvajúci problém s názvom krajiny... (Denník N, november 2020).

Rusko a krajná pravica v Európe: pakt Molotov - Ribbentrop 2.0? alebo Kotleba nie je kóšer

Okolnosti uzatvorenia neslávne známeho paktu Molotov – Ribbentrop (august 1939) sa v posledných rokoch stali predmetom ostrého ideologického zápasu, ktorý rozpútalo súčasné ruské vedenie proti demokratickému Západu v snahe zrevidovať ustálenú a nespochybniteľnými faktami podloženú interpretáciu príčin vypuknutia druhej svetovej vojny. V plnom súlade s niekdajším oficiálnym sovietskym výkladom (ku ktorému sa už nehlásila Ruská federácia za čias prezidentovania Borisa Jeľcina) dnešné vedenie Ruska na čele s prezidentom Vladimirom Putinom, ktorý sa v predvečer 75. výročia ukončenia druhej svetovej vojny stal v Rusku hlavným interpretátorom jej histórie, tvrdí, že zo strany Sovietskeho zväzu išlo o taktický ťah, zmyslom ktorého bolo časovo oddialiť ... (blog.sme.sk, október 2020).

Odišli ruskí diplomati z „priateľského Slovenska“ na príkaz z USA?

Po Českej republike a Bulharsku aj Slovensko sa konečne môže pochváliť zvýšenou pozornosťou zo strany ruských spravodajských služieb, pričom túto pozornosť im musí oplácať vyhosťovaním ich príslušníkov alebo spolupracovníkov. Koncom septembra 2020 zverejnila Slovenská informačná služba (SIS) správu o svojej činnosti v roku 2019. V kapitole o kontrašpionáži opísala „aktivity zahraničných spravodajských služieb namierené proti záujmom SR a jej spojencom“. Venovala sa najmä dvom štátom – Rusku a Číne. Podľa SIS „činnosť ruských spravodajských služieb bola namierená proti chráneným záujmom SR ako člena EÚ a NATO. Príslušníci ruských spravodajských služieb, pôsobiaci na území SR prevažne pod diplomatickým krytím, sa snažili o infiltráciu do ústredných ... (Denník N, október 2020).

Bielorusko nie je Rusko, september 2020

Už takmer šesť týždňov trvá v Bielorusku revolúcia slobody. Nehoráznym spôsobom sfalšované výsledky prezidentských volieb vyvolali masové protesty podvedených občanov okamžite po oznámení „oficiálnych“ výsledkov. To čo nasledovalo, nemalo obdobu v dejinách tejto krajiny snáď od skončenia druhej svetovej vojny. Ozbrojení príslušníci špeciálnych jednotiek OMON spolu s regulárnymi policajnými jednotkami v priebehu troch dní a troch nocí na uliciach a vo väzniciach Minska a mnohých ďalších bieloruských miest neľútostne bili, mučili, ponižovali a znásilňovali tisíce zadržaných mužov a žien, pričom to robili s neuveriteľnou sadistickou dôslednosťou. Zaznamenané a neskôr publikované svedectvá obetí týchto zverstiev a lekárov, ktorí sa im snažili ... (blog.sme.sk, september 2020).

Voľby v Čiernej Hore ako zrkadlo ruskej politiky na Balkáne

Po parlamentných voľbách, ktoré sa uskutočnili koncom augusta 2020 v Čiernej Hore, vznikne v tejto krajine nová vláda. Vytvorí ju doterajšia opozícia. Vyplynulo to z dohody, ktorú v Podgorici začiatkom septembra uzatvorili lídri troch politických zoskupení – volebných blokov Za budúcnosť Čiernej Hory, Mier je náš národ a Čierne na Bielom, ktoré porazili dovtedy vládnucu Demokratickú stranu socialistov (DPS) na čele Milom Djukanovičom, terajším prezidentom a bývalým niekoľkonásobným premiérom. Tá síce získala najviac voličských hlasov spomedzi všetkých zúčastnených strán, ale nedokázala sformovať väčšinu v parlamente. Od roku 1990 bola DPS dominantnou politickou silou a vládla až doteraz. Práve utrpela prvú volebnú porážku od svojho ... (Denník N, september 2020).

1968 - 2020: Pražská jar a moskovská zima (august 2020)

V súčasnom Rusku dochádza k plazivej revízii „jeľcinovského“ pohľadu na sovietsku inváziu do Československa, mnohí ľudia sú stále v zajatí mýtov o „bratskej pomoci“. 21. augusta si pripomíname výročie invázie vojsk ZSSR a ďalších krajín Varšavskej zmluvy do Československa. Obsadenie ČSSR v roku 1968 sovietskou armádou sa stalo jednou z ikonických udalostí dejín 20. storočia. V auguste 1968 sa začal okupačný „dočasný“ pobyt sovietskych vojsk v Československu, ktorý trval takmer 23 rokov, až do júna 1991, keď už bola v plnom rozsahu obnovená demokracia a „socialistický tábor“ v tom čase už ani neexistoval. Invázia, intervencia, okupácia, „normalizácia“, „konsolidácia“ – sú to všetko udalosti, ktoré sa odohrali v komunistickom Československu... (blog.sme.sk, august 2020).

Politicky farboslepá Moskva vidí bieloruskú revolúciu v poľských, litovských a ukrajinských farbách

Revolúcia slobody v Bielorusku, ktorá už tretí týždeň púta pozornosť celého sveta, je momentálne jednou z hlavných tém aj v ruských médiách. Nezávislé a prodemokratické mediálne platformy, ktoré pôsobia pod silným administratívnym tlakom štátu, sprostredkovávajú svojmu nie veľmi početnému publiku pravdivé a neskreslené informácie. Autori týchto médií prejavujú sympatie s bojom Bielorusov proti krvavému tyranovi, ktorý po masívnom sfalšovaní prezidentských volieb a vyhnaní ich skutočnej víťazky do zahraničia vyslal do ulíc jednotky OMON proti protestujúcim voličom. Zatiaľ čo nezávislé prodemokratické ruské mediálne platformy podávajú vcelku adekvátny obraz toho, čo sa odohráva v susednom štáte, a približujú ruskému publiku nepredstaviteľnú ľudskú tragédiu a neuveriteľnú občiansku odvahu Bielorusov, provládne médiá... (Denník N, august 2020).

Tragédia MH17: Veľmocenská deviácia pacháteľa (júl 2020)

V dejinách štátov sa z času na čas odohrávajú nepredvídateľné alebo nečakané udalosti, ktoré dokážu významne ovplyvniť ich osud, medzinárodné postavenie, zahranično-politickú líniu a imidž, a to dokonca viac než starostlivo pripravované a plánované kroky. Presne pred šiestimi rokmi sa takáto udalosť odohrala v nebi nad baníckou oblasťou vo východnej časti Ukrajiny, v tom čase ovládanej ozbrojenými jednotkami pro-ruských „separatistov“, ktorí mali vo svojich radoch množstvo ruských armádnych špecialistov, údajných „dovolenkárov“ a nachádzali sa pod plnou vojensko-politickou kontrolou Moskvy. V tom čase, júli 2014, už takmer tri mesiace ukrajinská armáda zvádzala boje s vzbúrencami z dvoch samozvaných „ľudových republík“ –Luhanskej a Doneckej, vyhlásených na pokyn a za priamej podpory Kremľa... (blog.sme.sk, júl 2020).

Ruský pohľad na poľské voľby: Vyhral Duda? Nie, to iba prehrali Zelenskyj, Merkelová a Brusel

Nedávne prezidentské voľby v Poľsku boli nepochybne jednou z najdôležitejších politických udalostí v Európe v tomto roku. Množstvo kontextov spojených s priebehom volebnej kampane, ale najmä s výsledkami volieb, je dnes – a bude ešte zrejme dlho – predmetom podrobných analýz a úvah. V Poľsku sa rozhodovalo predovšetkým o tom, akým smerom sa bude vyvíjať tento veľký európsky štát v oblasti vnútropolitickej, sociálnej a ekonomickej, aký tu bude stav právneho štátu, systém ochrany ľudských práv, pôsobenie verejnoprávnych a nezávislých médií, sociálna politika a stratégie v ekonomike. Nie menej významný bol vonkajší kontext, keďže vplyv volebných výsledkov na interakciu Poľska s jeho susedmi (od Nemecka cez krajiny V4 až po Litvu, Bielorusko, Ukrajinu a Rusko), s Európskou úniou, s USA a NATO... (Denník N, júl 2020).

Keď Čekisti stále rozhodujú o zahraničnej politike (jún 2020)

V Ruskej federácii po roku 1999 sa sformoval zvláštny typ mocenského usporiadania. Dnes tou silou, ktorá rozhoduje o vnútornej a zahraničnej politike, je určitá korporácia, zložená z vybraných zástupcov tej časti silových zložiek, ktorí sa pred rokom 1992 zaoberali otázkami „štátnej bezpečnosti“ Sovietskeho zväzu. Ide o skupinu príslušníkov bývalého sovietskeho Výboru pre štátnu bezpečnosť (KGB), v tradičnom rusko-sovietskom slangu „čekistov“, ktorí po krátkom, menej než 10 rokov trvajúcom období demokratizácie (i keď plytkej a nedokonalej) pod taktovkou Borisa Jeľcina, zvrátili vývoj v krajine smerom ku konsolidácii autoritárskeho režimu na čele s jedným z jej členov – bývalým dôstojníkom KGB, neskôr šéfom ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) a predsedom vlády RF Vladimírom Putinom... (blog.sme.sk, jún 2020).

Priveľa špiónov alebo nevďačné Bulharsko

V posledných mesiacoch sa zvýšilo napätie vo vzťahoch medzi Ruskom a Bulharskom. Podobne ako dnes v Českej republike (a pred dvomi rokmi v Poľsku), jeho príčinou sú problémy okolo pomníkov a pamätných miest venovaných Červenej armáde. Došlo tu dokonca k pokusom o ich poškodenie – stalo sa tak v mestečku Dobrič pri Plovdive a v mestskej časti Lozenec v Sofii. Tieto prípady podnietili bulharskú verejnosť k úvahám o širších súvislostiach umiestnenia týchto pomníkov, o ich spoločenskom význame. Bokom pochopiteľne nezostal dôležitý vonkajší aktér – Rusko, ktoré si nárokuje rolu bezprostredného účastníka udalostí, správa sa v podobných situáciách ako obeť, ale zároveň sa pokúša byť arbitrom. Často sa však stáva, že sa za spormi o minulosť skrýva pozadie vytvárané súčasným vývojom. Situácia v Bulharsku ... (Denník N, jún 2020).

Ruské „vojny pamäti“ – budú pokračovať? (máj 2020)

Každý kto sleduje súčasnú zahraničnú politiku Ruska si nemôže nevšimnúť, že popri bežnej agende, ktorú „vybavuje“ ruská diplomacia, sa do popredia teraz dostávajú napäté bilaterálne vzťahy s niektorými stredoeurópskymi krajinami. K zostreniu týchto vzťahov dochádza kvôli odlišnému nazeraniu na minulosť. Dnes táto otázka najviac postihuje vzťahy Ruska s Poľskom a Českou republikou. Konfrontácia tu zašla tak ďaleko, že sa dá hovoriť doslova o „vojne pamätí“. Používanie metaforického pojmu „vojna“ v tomto kontexte je celkom oprávnené: konflikty vypukajú nečakane (hoci na ich príprave jedna zo strán zjavne pracuje dlhší čas), využíva sa určitá zámienka na útok – akési „casus belli“, jasne sa dá rozlíšiť útočník a prepadnutý, konfrontácia postupne eskaluje, do jej priebehu sa zapájajú „informačné vojská“ ... (blog.sme.sk, máj 2020).

Záchrana Koneva ricínom? Čo v Rusku píšu o vojne o pamäť a ako by potrestali Česko

Ani v čase pandémie COVID-19 sa nezastavila vojna pamäti, ktorú rozpútalo Rusko proti niektorým krajinám strednej a východnej Európy. Po druhej svetovej vojne boli tieto krajiny začlenené do sovietskeho bloku, koncom 80. rokov však skoncovali s komunistickým režimom a slobodné sa rozhodli, že sa stanú súčasťou západného integračného projektu a vstúpia do EÚ a NATO. Bez výnimky vo všetkých stredoeurópskych krajinách, ktoré sa po druhej svetovej vojne stali súčasťou sovietskeho bloku, dnes platí interpretácia, že koniec vojny v Európe a porážka nacizmu nepriniesli skutočnú slobodu tu žijúcim národom a že jeden „hnedý“ nedemokratický režim bol nahradený iným, „červeným“. V stručnej a koncentrovanej forme bola táto interpretácia pred pár týždňami vyjadrená v spoločnom vyhlásení ministrov zahraničných vecí ... (Denník N, máj 2020); fotografia*)

Rusko, Čína, Taiwan: Zahraničná politika v časoch COVID-19, apríl 2020

Pod to, aké konkrétne rozhodnutia počas pandémie jednotlivé štáty prijímajú sa podpisuje charakter ich spoločenského usporiadania, typ politického režimu, jeho hodnotové rámce. Demokracie dbajú o to, aby zavedené obmedzenia nenarušovali ľudské práva a mali za cieľ predovšetkým dôstojnosť a blaho ľudí, nie záujmy samotného štátu a jeho inštitúcií. Naopak, autoritárske režimy sa starajú predovšetkým o vlastnú stabilitu a prežitie a na práva a dôstojnosť obyvateľstva prihliadajú až v druhom rade, ak vôbec. Podobne ako postupy vlád vnútri krajín prezrádzajú veľa o charaktere režimu toho-ktorého štátu, tak aj ich kroky na medzinárodnej scéne naznačujú o aký štát ide. Sú prípady, keď niektoré štáty reagujú na pandémiu na medzinárodnej scéne špecifickým spôsobom, vychádzajúcim za rámec boja proti nákaze ... (blog.sme.sk, apríl 2020).

Budapešť, Brusel, Kyjev a Moskva: kto s kým a proti komu

Bežný ruský čitateľ z príspevkov o Maďarsku publikovaných v domácich médiách môže nadobudnúť dojem, že ide o štát s jednoznačne proruskou zahraničnou politikou a veľmi blízky Rusku svojím vnútorným nastavením. Čitatelia sa preto môžu pýtať, prečo je potom tento štát členom EÚ a NATO, keď má také vážne spory so západnými spojencami a s Ruskom má také priateľské vzťahy. Ruských autorov príspevkov o Maďarsku však podobné otázky netrápia a odpovede na ne nehľadajú. Podľa denníka Vzgljad je reakcia mnohých štátov EÚ ... (Denník N, apríl 2020).

Bratia navždy, alebo „Ukrajina nie je Rusko“? – marec 2020

Šieste výročie nelegálnej anexie ukrajinského Krymu Ruskou federáciou je príležitosťou nielen na rekapituláciu celej kauzy rusko-ukrajinskej vojny, jej príčin a doterajšieho priebehu, jej dopadu na situáciu v Európe, na stav medzinárodných vzťahov vo svete, ale aj na uvažovanie o širšom rámci a kontextoch vzťahov medzi dvoma krajinami, dvoma blízkymi národmi, ktoré v dôsledku súhry historických okolností v priebehu dlhších časových období boli súčasťami spoločných štátnych celkov. Osudy Ukrajiny a Ruska ... (blog.sme.sk, marec 2020).

Slovenské voľby v Rusku: smútia za Ficom a Dankom, obávajú sa Matoviča, Čaputová je od Sorosa

Je známe, že ruské provládne médiá prinášajú informácie o udalostiach odohrávajúcich sa v iných krajinách optikou ich súvislosti so vzťahmi s Ruskom, respektíve so Západom, s ktorým je ruský štát už dlhšie v konflikte. Aktivity jednotlivých politických aktérov sa tu posudzujú podľa toho, ako sa stavajú k Rusku a jeho politike, či nie sú príliš naklonení na stranu jeho súperov v medzinárodnej aréne. Slovensko v takomto vnímaní nie je nijaká výnimka. Skôr naopak, keďže miestna scéna je z tohto pohľadu rozmanitejšia než v niektorých iných štátoch, je tu širší výber ... (Denník N, marec 2020).

Rusko-česká “pomníková vojna” je sporom o súčasnosť

Odlišná interpretácia dejín sa v poslednom čase stáva čoraz väčším problémom vo vzťahoch medzi Ruskom a niektorými európskymi krajinami. Dokonca sa zdá, že čím väčší časový odstup od tej-ktorej udalosti je, tým výraznejšie ovplyvňujú rozdiely v jej interpretácii vzťahy medzi Ruskom a príslušnou krajinou. Interpretácia historických udalostí, v ktorých figurujú Rusko (respektíve bývalý Sovietsky zväz) a bývalé krajiny sovietskeho bloku, má dnes v Rusku charakter oficiálneho naratívu, odstúpenie od ktorého sa stáva objektom kritiky zo strany štátu tak vnútri ... (Denník N, február 2020).

Rusko-bieloruské déjà vu, február 2020

Rusko nie je jedinou krajinou, ktorá sa nenachádza bezprostredne v blízkovýchodnom regióne, avšak aktívne sa angažuje v tunajšom vývoji. Významných vonkajších aktérov je tu viac – sú to Turecko a Irán, susediace s týmto regiónom, sú to geograficky oveľa vzdialenejšie USA, ale aj niektoré západoeurópske štáty (najmä Veľká Británia). Hoci ruská diplomacia sa usiluje vytvoriť zdanie, že súčasná ruská politika v tomto regióne je akýmsi návratom k aktívnej politike ruského štátu z obdobia 19. storočia, v skutočnosti ruské vedenie na čele s Vladimírom Putinom nadväzuje ... (blog.sme.sk, február 2020).

Ruský pohľad na Poľsko: Z obetí sa stal páchateľ

Koncom roka 2019 ruský prezident Vladimir Putin sa vo svojich verejných prejavoch na rôznych fórach – od naživo vysielanej výročnej tlačovej konferencie cez samit Spoločenstva nezávislých štátov v Petrohrade až po kolégium ruského ministerstva obrany – venoval otázkam súvisiacim s interpretáciou príčin a následkov uzatvorenia sovietsko-nemeckej zmluvy v auguste 1939 (pakt Molotov-Ribbentrop). Vysvetlením tejto nezvyčajnej aktivity hlavy ruského štátu bola téza prezentovaná viacerými prokremeľskými médiami, že išlo o vystúpenia v rámci príprav na oslavy ... (Denník N, január 2020).

Rusko na Blízkom východe, január 2020: Od Brežneva k Putinovi

Rusko nie je jedinou krajinou, ktorá sa nenachádza bezprostredne v blízkovýchodnom regióne, avšak aktívne sa angažuje v tunajšom vývoji. Významných vonkajších aktérov je tu viac – sú to Turecko a Irán, susediace s týmto regiónom, sú to geograficky oveľa vzdialenejšie USA, ale aj niektoré západoeurópske štáty (najmä Veľká Británia). Hoci ruská diplomacia sa usiluje vytvoriť zdanie, že súčasná ruská politika v tomto regióne je akýmsi návratom k aktívnej politike ruského štátu z obdobia 19. storočia, v skutočnosti ruské vedenie na čele s Vladimírom Putinom nadväzuje ... (blog.sme.sk, január 2020).

2. VÝSTUPY V ČESKOM JAZYKU

3. VÝSTUPY V ANGLICKOM JAZYKU

Maia Sandu’s Undisputable Victory

Moscow sees Moldovan citizens favouring the pro-European candidate at the ballot box as a consequence of pressure from the West. Yet strangely, Moscow considers it completely organic that the current occupant of Chisinau’s presidential chair operates essentially as an agent of the Kremlin. The recent presidential elections in Moldova have brought remarkable results. In both rounds, Maia Sandu, the former prime minister and leader of the pro-European ... (Visegrad Insight, December 2020).

Stuck in the Russian Web

The Kremlin's idea of Russian-Serbian solidarity is that Belgrade will not do anything that Moscow does not approve of. Russia is not interested in a definitive solution to the Serbian-Kosovo issue, as it fears that as a result it would lose its position in the Balkans as the dominant force most suited to resolving conflict situations. Hence, Russia is actively trying to impede Serbia’s growing relationship with Western Europe every step of the way ... (Visegrad Insight, November 2020).

Hiding the Russian Connection

When Slovakia reacted to the fraudulent behaviour of the Russian state and expelled three of its diplomats, politicians and the media in Russia pulled out clichés about pressure from the USA. After the Czech Republic and Bulgaria, Slovakia can finally boast of increased attention from the Russian intelligence services – attention which Slovakia repaid with the expulsion of Russian intelligence services’ members or collaborators. At the end of September 2020 ... (Visegrad Insight, October 2020).

Time Will Tell

There are few countries in Europe to which the Russian pro-government media has paid as much attention in recent years as to Montenegro. Developments before the parliamentary elections in Montenegro were an ideal opportunity for the Russian media to show how the forces of evil, represented by the local pro-Western government, and the forces of good allied with Russia, side by side ... (Visegrad Insight, September 2020).

Neither white nor red

Politically colour-blind Moscow sees Belarusian revolution in Polish, Lithuanian and Ukrainian colours. The revolution of freedom in Belarus, which has attracted the attention of the whole world for the third week in a row, is currently one of the main topics in Russian media as well. Independent and pro-democratic media platforms, which operate under strong administrative pressure ... (Visegrad Insight, September 2020).

Did Duda Win? No, It Is Only Zelensky, Merkel and Brussels Who Have Lost

A common feature of Russia's assessment of Poland is that although Polish society is politically divided, what unites most Poles is hostility to Russia. The recent presidential election in Poland was undoubtedly one of the most important political events in Europe this year. Many of the contexts associated with the election campaign ... (Visegrad Insight, August 2020).

Too Many Spies

Tensions in relations between Russia and Bulgaria have risen in recent months. As in the case of the Czech Republic today (and Poland two years ago), this is due to conflict over monuments and memorial sites dedicated to the Red Army. Attempts were made to damage them: in the town of Dobrich, near Plovdiv, and in the Lozenets district in Sofia. These cases prompted a wider conversation ... (Visegrad Insight, July 2020).

Saving Konev with Ricin Poison?

Even during the COVID-19 pandemic, the “war of memory” unleashed by Russia against some countries in Central and Eastern Europe did not come to halt. After the Second World War, these countries were included in the Soviet block, but in the late 1980s, they were done with the communist regime and freely decided to become part of the Western integration project, joining the EU ... (Visegrad Insight, June 2020).

Russia’s Best Friend?

The coronavirus pandemic has triggered responses from all affected states. Different countries have taken different measures. Some were purely medical, others regulated the employment and labour law, the activities of financial institutions, state institutions, the education system, essential services, transportation and so on. The prevailing trend was an introduction ... (Visegrad Insight, May 2020).

A Friend Lost?

It is well known that the Russian pro-government media reporting on events taking place in other countries is always couched in the context of that nation’s relationship with Russia, or with the West – with which the Russian state has long been in conflict. The activities of individual political actors are judged by their attitude towards Russia and its policies ... (Visegrad Insight, March 2020).

Struggle for the Present

Recently, differing interpretations of history have become an increasing problem in relations between Russia and several European countries. Indeed, it seems that the greater the time gap since a given event, the more markedly the differences in its interpretation affect relationships between Russia and the concerned countries. Not upholding this narrative is criticised ... (Visegrad Insight, March 2020).

The Victim Becomes the Perpetrator

It is difficult to estimate how far the anti-Polish political and media campaign will go, inspired and instigated by actions from the Kremlin. It may have far-reaching consequences for Russian citizens' relationship with Poland and the Poles. At the end of 2019, Russian President Vladimir Putin made several addresses on the causes and consequences of the Soviet-German treaty of August 1939 ... (Visegrad Insight, February 2020).

ĎALŠIE ŠTÚDIE, ČLÁNKY A ANALÝZY

*) fotografia - socha maršala Koneva v Prahe
Autor: Matěj Baťha; upravené - výrez (cropped)
Licencia: Creative Commons Attribution-Share Alike 2.5 Generic license
Zdroj: https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Ivan_Stepanovic_Konev.jpg

>> Späť na Aktuality

Videoaktuality

Thirty Years
of Slovak Security
and Defence Policy

Slovensko v šedej zóne? Rozširovanie NATO, zlyhania a perspektívy Slovenska

Kľúčové oblasti a udalosti vývoja bezpečnostného a obranného sektora SR v rokoch 1993-2023.

Pri príležitosti 20-teho výročia vstupu SR do NATO sprístupňujeme publiáciu z roku 1998.

Thirty Years <br/>of Slovak Security <br/>and Defence Policy

Slovensko v šedej zóne? Rozširovanie NATO, zlyhania a perspektívy Slovenska

Digitálna gramotnosť 2023 - zaostrené na seniorov

Kyberbezpečnosť 2023 - optikou internetovej populácie SR

Výskumná štúdia zameraná na kľúčové oblasti digitálnej gramotnosti ľudí v preddôchodkovom a dôchodkovom veku.

Výskumná reflexia kľúčových postojov internetovej populácie SR v oblasti kybernetickej bezpečnosti.

Digitálna gramotnosť 2023 - zaostrené na seniorov

Kyberbezpečnosť 2023 - optikou internetovej populácie SR

Dva roky politickej slobody. Obnovené vydanie

Tridsať rokov samostatného Slovenska. Šesť pohľadov na formovanie štátu

Autentické svedectvo o vývoji politickej slobody v ponovembrovom Slovensku a Česko-Slovensku. Udalosti rokov 1990-1992.

Proces prechodu k demokracii v kontexte formovania a fungovania slovenskej štátnosti.

Dva roky politickej slobody. Obnovené vydanie

Tridsať rokov samostatného Slovenska. Šesť pohľadov na formovanie štátu

CE v zrkadle ruských médií

Navštívte nás na Facebooku

Obsah © 2006 Inštitút pre verejné otázky.
Design © 2006 Komplot
Generuje redakčný systém BUXUS spoločnosti ui42.
Konverzný kurz: 1 EUR = 30,1260 Sk